Relikt (biológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Relikt je druh (alebo iný taxón) živého organizmu, ktorý sa zachoval na určitom mieste či miestach (tzv. reliktný areál) tak, že toto miesto (miesta) je už len zvyškom pôvodne rozsiahlejšieho a súvislého rozšírenia, pričom týmto rozšírením sa myslí buď čisto geografická plocha (tzv. geografický relikt) alebo taxonomická diverzita (tzv. systematický relikt). Relikt vzniká bez zásahu človeka, t.j. prirodzeným spôsobom - napríklad v dôsledku zmeny klímy, geomorfologickej stavby územia, zmeny pôdnych pomerov či konkurencie medzi druhmi.

Geografické relikty sú napr. klimatický relikt, geomorfologický relikt, treťohorný relikt, glaciálny relikt, postglaciálny relikt a xerotermný relikt. Príklady treťohorných reliktov u nás: piskor vrchovský, kamzík vrchovský, jasoň červenooký, Diaptomus tatricus, Helicigona cingulella. Príklady glaciálnych reliktov: hraboš snežný, ďubník trojprstý, žiabronôžka severská a nosatec arktický.

Systematické relikty sú pozostatky dávno vyhynutých druhov (taxónov), pričom druhy (taxóny) s nimi príbuzné už nežijú. Príklady súp napr. ginko dvojlaločné, velvičia podivná, latiméria podivná, hatéria bodkovaná či okápia pásavá.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • relikt. In: Pyramída
  • MARTIN, Elizabeth; HINE, Robert. A Dictionary of Biology. [s.l.] : Oxford University Press, 2015. 662 s. ISBN 978-0-19-871437-8. S. 509.