Remešský evanjeliár
Remešský evanjeliár (iné názvy: Remešský korunovačný evanjeliár, Remešský kódex, Sázavsko-emauzský evanjeliár, Remešské evanjelium, Sázavské evanjelium, Sázavsko-emauzské evanjelium, fr. Texte du sacre) je stredoveký hlaholský a cyrilský evanjeliár, na ktorý podľa legiend dlhé roky prisahali francúzski králi.
Skladá sa z dvoch častí: cyrilského rukopisu evanjelií, ktorého pôvod je neistý (zrejme pochádza z 11. storočia zo Sázavského kláštora, alebo pochádza z 11. storočia z Kyjevskej Rusi), a hlaholského sviatočného lekcionára, ktorý pochádza z Emauzského kláštora v Prahe z roku 1395. Vznikol tak, že Karol IV. daroval Emauzskému kláštoru cyrilskú časť, ktorá sa pokladala za autograf svätého Prokopa, ktorú neskôr mnísi zviazali v jeden celok s hlaholskou časťou do veľmi peknej väzby ozdobenej zlatom a drahokamami.
V 15. storočí sa tento evanjeliár dostal, asi v rámci rokovaní ultrakvistov s gréckou cirkvou, do Konštantínopola. Tam ho v druhej polovici 16. storočia predali reimskému arcibiskupovi Karolovi Lotrinskému, ktorý ju kúpil v mylnom presvedčení, že kupuje originál knihy napísanej svätým Hieronymom. Karol Lotrinský evanjeliár daroval reimskej katedrále. Vo Francúzsku potom podľa niektorých názorov francúzski králi až do začiatku 18. storočia slávnostne pri svojej korunovácii v reimskej katedrále prisahali na tento evanjeliár v domnienke, že prisahajú na knihu svätého Hieronyma. Podľa iných názorov je tvrdenie, že francúzski králi prisahali práve na túto knihu legenda. To, že je text písaný cyrilikou a teda nemôže byť od svätého Hieronyma, sa Francúzi dozvedeli vraj až začiatkom 18. storočia, keď evanjeliár ukázali pri oficiálnej štátnej návšteve ruskému panovníkovi Petrovi I., ktorý cyriliku pochopiteľne okamžite spoznal. Odvtedy francúzski králi prestali na evanjeliár prisahať.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Vačica, J.: Slovanská bohoslužba [1][nefunkčný odkaz]
- Na Remešský evangeliář omylem přísahali francoužští králové stovky let in: praguecityline.cz [2]
- Corvinus Jastrzobski, Notice sur le texte du Sacre ; in Achille François et Jouffroy d'Abbans, Dictionnaire des inventions et découvertes anciennes et modernes, str. 384-396 [3] (stĺpec 392 a nasl. sa zaoberá otázkou, či na knihu prisahali francúzsku králi)
- Bulletin des bibliothèques de France, Chronique des bibliothèques, 1967 - Paris, zv. 12, č. 9-10 [4]
- O Reimsskom evangelii, 2007 (po rusky) [5] Archivované 2008-03-02 na Wayback Machine