Renault Magnum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Renault Magnum
Renault Magnum VEGA1.jpg
Výrobca Renault Trucks
Produkcia 1990-2013
Krajina pôvodu Bourg-en-Bresse, France
Nasledovník Renault Trucks T
Trieda Nákladné automobily nad 7,5 tony
Usporiadanie 4x2, 6x2, 6x4
Motor(y) Mack V8
Volvo R6
Prevodovka(y) 16-rýchlostná manuálna ZF
12-rýchlostná automatizovaná Optidrive II
Pozri aj Mack Magnum

Renault Magnum je ťažký nákladný automobil, ktorý v rokoch 1990 až 2013 vyrábala francúzska automobilka Renault Véhicules Industriels (1990-2002) a Renault Trucks (2002-2013). Magnum sa vyrábal buď ako ťahač návesov alebo ako podvozok pre nadstavby. Obe tieto verzie mohli byť v konfigurácii 4×2 alebo 6×2, pričom konfigurácia pohonu 6×4 bola určená pre najťažšie prepravy.

Renault uviedol model Magnum v roku 1990[1] a v roku 1991 vyhral cenu International Truck of the Year.[2]

Boli vyrobené štyri generácie (Magnum AE, Magnum Integral, Magnum Millenium a Magnum New Dimensions) a jedna špeciálna edícia (ROAD 66). Dizajnérom Magnumu bol taliansky dizajnér Marcello Gandini, pričom najväčšou novinkou bol interiér kabíny s rovnou podlahou bez motorového tunela.

V rokoch 1999 až 2003 bol Magnum distribuovaný do Austrálie pod názvom Mack s motormi Cummins Signature s objemom 15 litrov a výkonom 421 kW/565 koní.[3][4]

V roku 2013 model Magnum nahradil úplne novo vyvinutý model Renault Trucks T.

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Motor[upraviť | upraviť zdroj]

Naftový motor je odvodený z 12-litrového radového šesťvalcového motora automobilky Volvo Lastvagnar. Zmenou je nový manažment motora a systém vstrekovania paliva vyvinutý v spolupráci s firmou Delphi.

Motor bol dostupný v nasledovných výkonových konfiguráciách:

Výkon Krútiaci moment Max. rozsah krútiaceho momentu
328 kW/440 koní 2200 Nm 1020-1400 ot/min
358 kW/480 koní 2400 Nm 1030-1400 ot/min
388 kW/520 koní 2550 Nm 1050-1430 ot/min

[5]

Prevodovka[upraviť | upraviť zdroj]

Prevodovka, ktorá je v štandardnej výbave je 16-rýchlostná manuálna ZF servoshift s pneumatickým posilňovačom. Voliteľne bola dostupná 12-rýchlostná automatizovaná prevodovka Optidrive II so štyrmi spätnými rýchlosťami. Táto prevodovka má tiež manuálny režim.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Renaults flagship joins French fleet [online]. Commercial Motor, [cit. 2018-03-22]. Dostupné online.
  2. International Truck of the Year 1991 [online]. TRUCK OF THE YEAR, [cit. 2018-03-22]. Dostupné online.
  3. AE - Magnum [online]. lesrenaultdepapier.fr, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  4. Mack Magnum [online]. trucksplanet.com, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. http://corporate.renault-trucks.com/media/document/DP-pdf/dp_magnum_20_ans_en.pdf

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]