Preskočiť na obsah

Renesančná filozofia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dejiny západnej filozofie
Západná filozofia
Podľa éry
Predsokratovská filoz.  Staroveká filoz.
Stredoveká filoz.  Renesančná filoz.
Novoveká filoz.   Súčasná filozofia

Podľa storočia
Filozofia 17. stor.  Filozofia 18. stor.
Filozofia 19. stor.   Filozofia 20. stor.
Pozri aj
z  d  u
Ideál renesančnej filozofie, da Vinciho Homo ad circulum

Renesančná filozofia je súhrn filozofických učení 14.16.storočia, ktorých cieľom bola emancipácia človeka cestou návratu k prirodzenosti života, spoločenského zriadenia, práva a viery. Renesančná filozofia je podstatná súčasť renesančnej kultúry. Filozofia v období renesancie sa pokúšala byť autonómna, jej predstavitelia pociťovali potrebu oslobodiť ju spod dohľadu teológie. Úlohou vtedajšej filozofie bolo pomôcť človeku stať sa pánom a vlastníkom prírody.

Podľa F. Novosáda:

Keď… hovoríme o renesančnej filozofii, nemáme na mysli všetky filozofické koncepcie, ktoré boli vypracované a obhajované v 15. a 16. storočí, ale tie z daného obdobia, ktoré smerovali k emancipovaniu od spôsobu myslenia orientovaného na skúmanie kvalít a účelových súvislostí a navodzovali spôsob myslenia orientujúci na skúmanie kvantitatívnych a kauzálnych súvislostí.
František Novosád

Hlavnou zvláštnosťou filozofického myslenia obdobia renesancie je jej protischolastický charakter. Treba mať na pamäti, že scholastika je počas celého skúmaného obdobia oficiálne uznávaná cirkvou, ako aj štátom a prednáša sa na univerzitách. Filozofia, ktorú rozvíjajú humanisti, prestáva byť slúžkou teológie.[1]

Predstavitelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.