Renesančný aristotelizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Renesančný aristotelizmus je návrat renesančných filozofov k aristotelizmu, ktorého príčinou bolo presvedčenie, že scholastická interpretácia sfalšovala Aristotela, a aby ho bolo možné poznať, treba znovu siahnuť po origináli. Prívrženci renesančného aristotelizmu nemohli súhlasiť s prvenstvom platonizmu, a preto vtedajší aristotelizmus bol v určitom zmysle reakciou na platonizmus.

Medzi renesančnými aristotelovcami sa črtajú dva odlišné smery: jeden sa hlásil k Aristotelovi v Averroovej interpretácii (z nich vznikla nová, renesančná averroistická skupina), druhý – naturalistický – prijímal aristotelizmus vo verzii Alexandra z Afrodizie a vytvoril osobitnú skupinu renesančných alexandristov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.