Repište (vrch vo Veľkej Fatre)
| Repište | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
| Okresy | Banská Bystrica, Ružomberok |
| Obce | Liptovské Revúce, Staré Hory |
| Pohorie | Veľká Fatra |
| Podcelok | Hôľna Fatra |
| Povodia | Váh, Hron |
| Nadmorská výška | 1 239,2 m n. m. |
| Súradnice | 48°52′47″S 19°06′48″V / 48,8797°S 19,1132°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  a  značke z Valentovej
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Repište (1 239,2 m n. m.[1]) je vrch vo Veľkej Fatre. Leží nad obcou Liptovské Revúce, približne 15 km severne od Banskej Bystrice.[2])
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v juhovýchodnej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra.[3] Vrchom vedie hranica medzi Žilinským a Banskobystrickým krajom a zároveň okresmi Banská Bystrica a Ružomberok. Zasahuje na katastrálne územia obcí Liptovské Revúce a Staré Hory.[4] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situovaná osada Valentová, patriaca k obci Motyčky, južne ležiace Staré Hory a severovýchodne Liptovské Revúce. Vrch patrí do Národného parku Veľká Fatra.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Repište je súčasťou mohutného hrebeňa, ktorý vedie z masívu Krížnej (1 574 m n. m.) východným smerom cez Šturec (1 075 m n. m.) na Zvolen (1 403 m n. m.). Severným smerom sa nachádza vrch Ostredok (1 596 m n. m.), Suchý vrch (1 550 m n. m.) a Ostré brdo (1 319 m n. m.), východným Čierna hora (1 335 m n. m.), Šturec (1 075 m n. m.) a Veterný vrch (1 040 m n. m.), južným Jelenská skala (1 153 m n. m.) a Majerova skala (1 283 m n. m.) a západným Líška (1 445 m n. m.), Krížna a Frčkov (1 586 m n. m.).[1] Severná časť hrebeňa je odvodňovaná riekou Revúca do Váhu, vodu z južných svahov odvádza potok Rybie do Starohorského potoka a Bystrice v povodí Hrona. Vrcholom vedie turistická magistrála z Krížnej na Donovaly.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Časť hrebeňa je odlesnená, zvyšok však pokrýva súvislý les, ktorý umožňuje len obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať okolité veľkofatranské vrcholy, pri priaznivých podmienkach tiež Javorie, Poľanu, Nízke a Západné Tatry.[5]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značkovanej trase hrebeňom (Cesta hrdinov SNP):
- od západu z vrcholu Krížnej cez Rybovské sedlo
- od východu z Donovál cez Zvolen, sedlo Veľký Šturec a Východné Prašnické sedlo
- po
zelenej značke z Liptovských Revúc cez Rybovské sedlo - po
žltej značke cez Východné Prašnické sedlo:
- od severovýchodu z rázc. Horáreň Hajabačka
- od juhu z rázc. Horný Jelenec cez Valentovú[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Veľká Fatra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-06-16]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-06-16]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-16]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-06-16]. Dostupné online.