Repisko (geomorfologický podcelok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°18′14″S 20°13′59″V / 49,304°S 20,233°V / 49.304; 20.233
Repisko
geomorfologický podcelok
Repisko Prislop.jpg
Masív Repiska a Príslopu
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okresy Kežmarok, Poprad
Nadradená
jednotka
Spišská Magura
Susedné
jednotky (v SR)
Ždiarska brázda
Východné Tatry
Popradská kotlina
Veterný vrch
Podradené
jednotky
Osturnianska brázda
Súradnice 49°18′14″S 20°13′59″V / 49,304°S 20,233°V / 49.304; 20.233
Najvyšší bod Repisko
 - výška 1 259 m n. m.
Najnižší bod severný okraj územia
 - výška cca 610 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Repisko je geomorfologický podcelok Spišskej Magury. Najvyšším bodom je rovnomenný vrch s výškou 1 259 m n. m. Na území podcelku leží geomorfologická časť Osturnianska brázda.

Vymedzenie[upraviť | upraviť kód]

Podcelok zaberá západnú časť pohoria a zo severu je vymedzený štátnou hranicou s Poľskom. Juhozápadným smerom územie klesá do Ždiarskej brázdy, ktorá patrí do Podtatranskej brázdy, južne susedia Východné Tatry (podcelok Tatier) a Popradská kotlina (podcelok Podtatranskej kotliny). Východným smerom pokračuje Spišská Magura podcelkom Veterný vrch, pričom hranica vedie Magurským sedlom.[1]

Vybrané vrcholy[upraviť | upraviť kód]

  • Repisko (1 259 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku i pohoria
  • Príslop (1 214 m n. m.)
  • Prehrštie (1 209 m n. m.)
  • Magurka (1 193 m n. m.)
  • Smrečiny (1 158 m n. m.)

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Prakticky celé územie je súčasťou ochranného pásma národného parku, západná časť patrí priamo pod Tatranský národný park. Jeho ochranné pásmo zaberá južnú časť po Bachledovu dolinu. Územie ležiace severne od hlavného hrebeňa je súčasťou ochranného pásma Pieninského národného parku. Z maloplošných území tu leží:

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Hrebeňom pohoria od strediska Strednica prechádza modrá turistická značka modro značený turistický chodník, ktorý vedie cez Magurské sedlo až do Vyšných Ružbách. Na hlavnú trasu sa pripájajú chodníky z obcí v okolí, ktoré zároveň ponúkajú i ubytovacie možnosti. Z hrebeňa je jedinečný výhľad na Belianske Tatry. Atraktívne sú lyžiarske strediská Strednica a Bachledova dolina, ktoré čoraz viac lákajú turistov i počas letnej sezóny. Unikátnym sa stal chodník korunami stromov.[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-15]. Dostupné online.
  3. Chodník korunami stromov Bachledka. Chodník korunami stromov Bachledka [online]. chodnikkorunamistromov.sk, [cit. 2018-08-15]. Dostupné online.