Hodgkinova choroba
Hodgkinova choroba[1] (iné názvy: lymfogranulomatóza[1], Hodgkinov lymfóm[2], lymfosarkóm[2], obrovskofolikulárny lymfoblastóm[2], retikuloendotelióm[2], s akronymami z anglického jazyka HD: Hodgkin’s disease alebo HL: Hodgkin lymphoma) je druh zhubného lymfómu. V roku 1832 ho po prvýkrát objavil Thomas Hodgkin. Keď sa ešte považoval za nevyliečiteľný, chirurgička a ontologička Vera Peter v roku 1950, dospela vo svojej štúdii k záveru, že v počiatočných štádiách sa choroba dá vyliečiť „ožiarením postihnutého miesta“.[3] Príčina Hodgkinovho lymfómu nie je známa. Najčastejšie sa vyskytuje medzi ľuďmi vo veku 15 až 35 rokov a 50 až 70 rokov. Domnieva sa, že v niektorých prípadoch môže ochorenie vyvolať aj infekcia vírusom Epsteina a Barrovej (EBV). Osoby trpiace HIV sú vo väčšom riziku než zvyšok populácie.
Úvod[upraviť | upraviť zdroj]
Lymfatické uzliny obsahujú biele krvinky, nazývané lymfocyty, ktorých úlohou je bojovať proti infekciám. Šíria sa celým telom prostredníctvom lymfatických ciev (úzke kanály podobné žilám). Lymfatické cievy prevádzajú belasú tekutinu, lymfu, ktorá sa tiež skladá z lymfocytov. Nakoniec sa lymfatická tekutina dostane do ciev umiestnených v hornej časti hrudníka. Medzi ďalšími časťami z ktorých sa skladá lymfatický systém, je slezina, kostná dreň a týmus (detská žľaza). Slezina je orgán nachádzajúci sa v hornej časti brucha naľavo a tvoria ju hlavne zrelé a nezrelé lymfocyty. Jej úlohou je odstraňovať staré bunky a ďalšie odpadové látky z krvi. Kostná dreň je špongii podobné tkanivo, ktoré sa nachádza v kostiach. Tvorí biele a červené krvinky spolu s lymfocytmi. Týmus je malý orgán v hrudníku a má významnú úlohu pri dozrievaní T-lymfocytu. Vzhľadom na to, že lymfatické tkanivo sa nachádza v mnohých častiach tela, Hodgkinov lymfóm sa môže vytvoriť skoro všade. Vo všeobecnosti sú najčastejším miestom vzniku lymfatické uzliny v hornej časti tela ako hrudník, krk a podpazušie. Tento druh rakoviny spôsobuje zväčšenie lymfatického tkaniva, čo môže vyvolať tlak na niektoré dôležité štruktúry. Hodgkinova choroba sa šíri najmä prostredníctvom lymfatických ciev a lymfatických uzlín.
Epidemiológia Hodgkinovho lymfómu[upraviť | upraviť zdroj]
V Spojených štátoch amerických v roku 2005 trpelo týmto ochorením 7 350 ľudí, z ktorých 1 410 zomrelo. Miera prežitia v Spojených štátoch amerických v rozmedzí piatich rokov (2004 – 2010) predstavuje 85 %.[4] Vzhľadom na to, že veľa ľudí je v mladom veku, po liečbe často žijú 40 a viac rokov.
- Výskyt: Hodgkinova choroba predstavuje približne 1 % všetkých druhov rakoviny a 10 % všetkých lymfómov. V Európe sa vyskytujú 3 nové prípady ročne na 100 000 obyvateľov. Na rozdiel od iných ako Hodgkinových lymfómov je jeho výskyt dlhodobo stabilný.
- Vek: Hodgkinova choroba má bimodálne rozdelenie, t.j. najčastejšie sa vyskytuje u mladých medzi 20 až 30 rokov a potom klesá. Druhý najčastejší výskyt je u starších od 50 rokov podobne ako iné lymfómy. Výskyt pred dovŕšením 10 rokov je zriedkavý.
- Pohlavie: Hodgkinov lymfóm je častejší u mužov než u žien, a to v pomere 1,5-2:1.
- Geografická oblasť: častejší výskyt v rozvinutých krajinách ako Európa a Spojené štáty americké (s výnimkou Japonska) než v rozvojových krajinách.
- Sociálno-ekonomická úroveň: je častejší u ľudí s vysokou sociálno-ekonomickou úrovňou ako u ľudí s nízkou, aj keď títo čelia horšej prognóze. Sociálno-ekonomická úroveň vyjadruje geografické a rasové rozdiely.
Symptómy[upraviť | upraviť zdroj]
- Náhodné objavenie: pacient si môže nahmatať periférnu lymfadenopatiu na krku, v podpazuší a slabinách, ktoré sa v posledných mesiacoch zväčšili, alebo si všimnúť medzipľúcnu hmotu v hrudníku po röntgene.
- Príznaky typu B: ide o všeobecné príznaky pozostávajúce z nevysvetliteľnej horúčky pretrvávajúcej viac ako 3 dni, strata viac ako 10 % telesnej hmotnosti za posledných 6 mesiacov a silne opakujúce sa potenie, pričom je intenzívne hlavne v noci. Najdôležitejšie príznaky typu B sú horúčka a strata hmotnosti. Svrbenie sa nepovažuje za symptóm typu B, okrem prípadov, keď sa opätovne objaví pri lymfadenopatii, pričom je intenzívne, opakuje sa a postupuje. Horúčka Pel-Ebstein je zriedkavým typom zvýšenia teploty počas viacerých dní, pričom následne na pár dní alebo týždňov zmizne a objaví sa znova.
- Bolestivá lymfadenopatia: Aj keď sú uzliny postihnuté Hodgkinovou chorobou, nie sú zvyčajne bolestivé. Pri požití alkoholu je charakteristická bolesť zväčšených uzlín.
- Kašeľ, bolesť na hrudníku, dýchavičnosť: v prípade medzipľúcneho, pľúcneho, pohrudnicového alebo osrdcovníkového postihnutia.
- Asténia: slabosť v prípade anémie spôsobenej postihnutím kostnej drene.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Hodgkinova choroba. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 72.
- ↑ a b c d lymfóm. In: Encyklopédia medicíny. Ed. Oskár Kadlec. Zväzok 10 Km – M. Bratislava : Asklepios, 2000. 404 s. ISBN 80-7167-018-9.
- ↑ Mukherjee, Siddhartha: The Emperor of All Maladies. 2010.
- ↑ https://seer.cancer.gov/statfacts/html/hodg.html)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Enfermedad de Hodgkin na španielskej Wikipédii.