Retrovírus
Retrovírus je RNA vírus, ktorý je schopný počas svojho životného cyklu prepisovať genetickú informáciu z RNA do DNA, čo je v rozpore s ústrednou dogmou molekulárnej biológie.[1] Primárnym produktom je hybrid DNA-RNA, kde jedno vlákno je tvorené polymérom RNA a druhé vlákno polymérom DNA.[1] Až následne vzniká dvojvláknová DNA, ktorá sa môže inkorporovať do genómu hostiteľskej bunky.[2] K retrovírusom patrí aj HIV.[1] Nádorové retrovírusy (onkovírusy) v priebehu svojho životného cyklu preberajú do svojho genómu gény hostiteľskej bunky a pri infekcii ďalšej bunky tieto gény inkorporujú do infikovanej bunky, čoho dôsledkom je zmena regulácie ich expresie a tvorba nádorov.[1]
HIV
[upraviť | upraviť zdroj]HIV-1 je obalený ikozahedrálny retrovírus patriaci do podskupiny Lentivírusov z čeľade Retroviridae.[3] Jeho genóm sa skladá z dvoch identických kópií nekomplementárnej pozitívnej jednovláknovej RNA, ohraničenej kapsidou zloženou z niekoľkých kópií vírusového proteínu p24.[3] Jednovláknová RNA je pevne viazaná na nukleokapsidové proteíny a enzýmy potrebné na replikáciu a zostavenie vírusu, ako je reverzná transkriptáza, proteázy, ribonukleáza a integráza.[3] Matrica zložená z vírusového proteínu p17 obklopuje nukleokapsidu a tá je zase obklopená vírusovým obalom obsahujúcim povrchové glykoproteíny gp120 a gp41 ako vyčnievajúce hroty.[3] Replikačný cyklus HIV začína adsorpciou vírusových častíc na molekuly CD4 (člen nadrodiny imunoglobulínov) na povrchu vnímavých buniek.[3] Následná interakcia s koreceptorom patriacim do rodiny chemokínových receptorov (CXCR4 alebo CCR5) hrá hlavnú úlohu pri fúzii a vstupe do membrány.[3] Krátko po vstupe sú subvírusové častice čiastočne odpláštené v cytoplazme a iniciujú reverznú transkripciu vírusovej RNA.[3] Novovytvorená DNA je potom transportovaná do jadra a integrovaná do hostiteľskej DNA pomocou vírusom kódovanej integrázy.[3] Integrovaná HIV DNA sa nazýva provírus.[3] Provírus môže zostať dlho neaktívny a produkovať málo alebo žiadne nové vírusové častice.[3] Koordinovaná interakcia HIV-kódovaného Tat proteínu a bunkových transkripčných faktorov s transkripčným aparátom RNA polymerázy II začína produkciu vírusovej genómovej RNA a mediátorovej RNA, ktorá sa potom zostrihá na menšie časti, exportuje z jadra do cytoplazmy a translatuje do proteínov.[3] Okrem vírusových štrukturálnych proteínov a enzýmov kóduje HIV genóm regulačné proteíny (Rev a Tat, ktoré vylučujú HIV-infikované bunky) a niekoľko pomocných proteínov: Vif, Vpu, Vpr, Vpx a Nef, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri replikácii vírusu, patogenéze ochorení a úniku imunitného systému.[3] Na konci cyklu vírusovej replikácie sú obalové polyproteíny transportované do plazmatickej membrány, kde sa vírusové potomstvo začína skladať a pučať z infikovaných buniek.[3] Následná proteolýza vírusovou proteázou generuje zrelé častice.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 KOOLMAN, Jan; RÖHM, Klaus Heinroch; BENDA, Vladimír. Barevný atlas biochemie. 4. vyd. Praha : Grada Publishing, 2017. ISBN 978-80-247-2977-0.
- ↑ ALBERTS, Bruce. Molecular biology of the cell. New York, NY : [s.n.], 2015. (Sixth edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-8153-4432-2.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 DE CHIARA, Giovanna; MARCOCCI, Maria Elena; SGARBANTI, Rossella. Infectious Agents and Neurodegeneration. Molecular Neurobiology, 2012-12, roč. 46, čís. 3, s. 614–638. Dostupné online [cit. 2025-06-24]. ISSN 0893-7648. DOI: 10.1007/s12035-012-8320-7. (po anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Retrovírus
