Revúcka Lehota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°40′22″S 20°10′52″V / 48,6728°S 20,1812°V / 48.6728; 20.1812
Revúcka Lehota
obec
Revúcka Lehota 2KS1.jpg
Evanjelický kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Región Gemer
Nadmorská výška 255 m n. m.
Súradnice 48°40′22″S 20°10′52″V / 48,6728°S 20,1812°V / 48.6728; 20.1812
Rozloha 6,83 km² (683 ha) [1]
Obyvateľstvo 306 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 44,8 obyv./km²
Prvá pís. zmienka v r.1427
Starosta Ján Šeševička[3] (nezávislý)
PSČ 049 18 (pošta Lubeník)
ŠÚJ 526151
EČV RA
Tel. predvoľba +421-58
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Revúcka Lehota
Webová stránka: revuckalehota.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Revúcka Lehota je obec na Slovensku v okrese Revúca.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1548 sa osada označovala ako Malá Lehota – Kyslehota. S históriou obce a so vznikom názvu Umrlá Lehota sa spájajú dve smutné udalosti z polovice 16. storočia.

Prvá: akási zlá choroba usmrcovala obyvateľov osady tak rýchlo, že nestačili jeden druhého pochovávať. Ostala len jedna ustrašená a bezradná dievčina. Bežala do najbližšej osady. Hneď v prvom dome otvorila dokorán dvere a zúfalo vykríkla Umrula Lehvatka a vyrozprávala, čo videla.

Druhá: Je najpravdepodobnejšia. Z literatúry je známe, že v roku 1555 vpadli turecké vojenské oddiely do Muránskej doliny vypálili Jelšavu. Je viac než isté, že vtedy vtrhli aj do len 7 km vzdialenej Malej Lehoty a vyplienili ju. Prežilo azda len niekoľko šťastlivcov, ba dedinka spustla natoľko, že pôsobila dojmom mŕtvej osady. A to bol určite dôvod, prečo ju ľudia začali nazývať Umrlou Lehotou. Prvý záznam o tomto jej novom mene sa zachoval z roku 1563. Spomínaná tragická udalosť sa zapísala do pamäti miestneho obyvateľstva tak hlboko, že na jej pamiatku sa slovenský názov obce Umrlá Lehota udržal až do polovice 20. storočia.

4. 8. 1947 obec požiadala zmenu názvu z Umrlej Lehoty na Novú Lehotu. Nadriadené orgány schválili názov Revúcka Lehota. Tento názov sa používa od 1. 10. 1948.

V 30- 40-tych rokoch minulého storočia aktívne pracoval dobrovoľný hasičský zbor, do ktorého bol zaradený každý mladý muž.

Obec bola oslobodená 23. 01. 1945 vojakmi z pluku 3. rumunskej pešej divízie brigádneho generála Popescu spolu so sovietskymi vojakmi 232. streleckej divízie plk. Calaja a 50. streleckého zboru generálmajora Merkulova. Tieto vojská oslobodili aj susedné obce a 25. 1. 1945 víťazne vstúpili do Revúcej vztýčiac zástavy na oboch revúckych vežiach za zvonenia všetkých revúckych zvonov.

V druhej svetovej vojne zahynuli štyria muži. Na ich pamiatku im obec v roku 1955 postavila pomník.

  • V roku 1946 začali občania v strede dediny stavať Družstevný dom v hodnote 800 tisíc kčs. Dokončený bol koncom roka 1947.
  • V roku 1952 cesta vedúca obcou bola zvýšená a vyasfaltovaná. Obec nadobudla krajší vzhľad.
  • V roku 1953 v dolnej časti obce začína výstavba nových domov.
  • V roku 1956 organizácia mala 22 dobrovoľných darcov krvi , jej členovia pri výstavbe revúckej nemocnici odpracovali 860 brigádnických hodín.
  • V roku 1959 bola dokončená nemocnica v Revúcej, čím sa zlepšila zdravotnícka starostlivosť o občanov. Na doline sa začal ťažiť a upravovať piesok a dodávať na stavby.
  • V roku 1964 sa začalo s reguláciou potoka.
  • V roku 1967 sa začal budovať vodovod. Za dva týždne bolo potrubie uložené do zeme.
  • V roku 1969 bola ukončená družstevná štvorbytovka za 650 tisíc kčs. Ako aj Akumulačná vodná nádrž Miková s rozlohou 38 ha a s objemom 1,1 milióna kubických metrov vody. Stavba trvala 4 roky. Hotel bol ukončený v roku 1971.
  • V roku 1973- 1974 bola vystavaná nová železničná stanica a prestavané futbalové ihrisko.
  • V roku 1982 sa pripravila projektová dokumentácia na plynofikáciu obce.
  • V roku 1987 v kategórii malých obcí v súťaži o najkrajšiu obec v rožňavskom okrese naša obec získala prvé miesto.
  • V roku 1988 Bratská jednota baptistov zakúpila rodinný dom, v ktorom si zriadila modlitebňu.
  • V roku 1990 -1991 budova školy bola prestavaná na dom smútku.
  • V roku 1993 Evanjelická cirkev zabezpečila vymaľovanie veže ako aj kostola zvonku.
  • V roku 1996 bol založený Klub mladých
  • V roku 1999 vznikol Klub Dôchodcov, v septembri bola otvorená pestovateľská pálenica
  • V roku 2002 bol obnovený Penzión Flipper, a pred dokončením vedľa pálenice je penión Pod Hrbom alebo Psota.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb obce[upraviť | upraviť zdroj]

Pri tvorbe erbu obce Revúckej Lehoty v roku 2005 bolo obci odporúčané prijať erb z pečate z roku 1772. Vážime si históriu a dedičstvo našich predkov, ale ľudskú lebku prevziať z historickej pečate do erbu obce Revúcka Lehota občania nesúhlasili.

Na erbe obce spodná modrá časť symbolizuje vodnú nádrž Flipper ako prírodný motív.

Obilné klasy predstavujú v zamestnaneckom motíve poľnohospodárstvo.

Pasúca sa ovečka okrem pastierstva predstavuje aj duchovný život, nakoľko v dobrej zhode žijú občania rôzneho náboženského vyznania.[4]

Vlajka Obce[upraviť | upraviť zdroj]

Pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, zelenej, bielej a modrej. Je ukončená troma cípmi- dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Pečať obce[upraviť | upraviť zdroj]

V pečati obce je znázornený erb s nápisom Obec Revúcka Lehota.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Národnostné zloženie - Revúcka Lehota (2011)[5]
Slováci
  
96,90 %
Ostatní,Nezistení
  
3,10 %
  • spolu: 323 obyv.
  • slovenská - 313 (96,90 %)
  • nezistená - 3 (0,93 %)
  • česká - 3 (0,93 %)
  • maďarská - 3 (0,93 %)
  • ruská - 1 (0,31 %)

Národnostné zloženie v minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 339 obyv.

Národnostné zloženie - Revúcka Lehota (2001)[6]
Slováci
  
95,28 %
Česi
  
1,77 %
Maďari
  
1,47 %
Rómovia
  
1,18 %
ostatní,nezistení
  
0,30 %

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 327 obyv.

Národnostné zloženie - Revúcka Lehota (1991)[7]
Slováci
  
94,80 %
Rómovia
  
3,06 %
Česi
  
1,22 %
ostatní,nezistení
  
0,92 %

Sčítanie obyvateľstva v roku 1930: 406 obyv.

Národnostné zloženie - Revúcka Lehota (1930)[8]
Čechoslováci
  
98,03 %
ostatní,cudzinci
  
1,97 %

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Náboženské zloženie - Revúcka Lehota (2011)[5]
Luteráni
  
34,98 %
Bez vyznania
  
24,77 %
Baptisti
  
18,58 %
Rímskokatolíci
  
11,15 %
ostatní, nezistení
  
8,97 %
Adventisti
  
1,55 %
  • spolu: 323 obyv.
  • Evanjelická cirkev augsburského vyznania - 113 (34,98 %)
  • bez vyznania - 80 (24,77 %)
  • Bratská jednota baptistov - 60 (18,58 %)
  • Rímskokatolícka cirkev - 36 (11,15 %)
  • nezistené - 19 (5,88 %)
  • Cirkev adventistov siedmeho dňa - 5 (1,55 %)
  • Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia - 3 (0,93 %)
  • Cirkev bratská - 3 (0,93 %)
  • Reformovaná kresťanská cirkev - 2 (0,62 %)
  • Pravoslávna cirkev - 1 (0,31 %)
  • Gréckokatolícka cirkev - 1 (0,31 %)

Náboženské zloženie v minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 339 obyv.

Náboženské zloženie - Revúcka Lehota (2001)[6]
Luteráni
  
51,62 %
Baptisti
  
20,06 %
Rímskokatolíci
  
12,39 %
bez vyznania
  
10,32 %
ostatní,nezistení
  
5,61 %

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 327 obyv.

Náboženské zloženie - Revúcka Lehota (1991)[7]
Protestanti
  
59,94 %
ostatní,nezistení
  
18,65 %
bez vyznania
  
11,01 %
Rímskokatolíci
  
10,40 %

Sčítanie obyvateľstva v roku 1930: 406 obyv.

Náboženské zloženie - Revúcka Lehota (1930)[8]
Luteráni
  
88,18 %
Rímskokatolíci
  
7,88 %
ostatní
  
3,94 %

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. http://www.gemer.org/revucka-lehota-o192-symboly.html
  5. a b Štatistický úrad SR
  6. a b Dáta zo sčítania obyvateľov z roku 2001
  7. a b Dáta zo sčítania obyvateľov z roku 1991
  8. a b Dáta zo sčítania obyvateľov z roku 1930
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Revúcka Lehota- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]