Revúcka vrchovina
| Revúcka vrchovina | |
| geomorfologický celok | |
 Vstup do Ochtinskej aragonitovej jaskyne.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Banskobystrický, Košický |
| Okresy | Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava |
| Nadradená jednotka |
Slovenské rudohorie |
| Susedné jednotky |
Stolické vrchy Veporské vrchy Juhoslovenská kotlina Ostrôžky Volovské vrchy Rožňavská kotlina Slovenský kras |
| Podradené jednotky |
Cinobanské predhorie Železnícke predhorie Hrádok Turecká Dobšinské predhorie |
| Najvyšší bod | Veľký Radzim |
| - výška | 998 m n. m. |
| - súradnice | 48°46′38″S 20°20′20″V / 48,7773°S 20,339°V |
 Poloha pohoria v rámci Slovenska
| |
| Wikimedia Commons: Revúcka vrchovina | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Revúcka vrchovina je geomorfologický celok Slovenského rudohoria na Slovensku. Predstavuje pás územia od Lučenca po Rožňavu, vtiesneného medzi Stolickými vrchmi na severe a mierne zvlnenou Juhoslovenskou kotlinou. Najvyšší vrch Veľký Radzim dosahuje 998 m n. m.[1]
Polohopis
Rozsiahle územie vrchoviny sa tiahne v páse od juhozápadu na severovýchod a obkolesujú ju Veporské vrchy (severozápad), Stolické vrchy (sever), Volovské vrchy (severovýchod a východ), Rožňavská kotlina a Slovenský kras (juhovýchod), Juhoslovenská kotlina (juh) a Ostrôžky (západ).
Geomorfológia
Revúcka vrchovina patrí do geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, provincie Západné Karpaty, podsystému Karpaty a Alpsko-himalájskej sústavy.[2]
Revúcka vrchovina sa člení na 5 geomorfologických podcelkov a 9 časti:
- Cinobanské predhorie
- Lovinobanská brázda
- Málinská brázda
- Železnícke predhorie
- Pokoradzská tabuľa
- Blžská tabuľa
- Rimavské podolie
- Železnícka brázda
- Jelšavské podolie
- Hrádok
- Štítnicke podolie
- Turecká
- Slanské podolie
- Dobšinské predhorie
Vrchy a sedlá
Najvyššie vrchy Revúckej vrchoviny ležia v jej severovýchodnej časti:
- Veľký Radzim (998 m n. m.) – najvyšší vrchol
- Turecká (953 m n. m.)
- Magura (883 m n. m.)
- Spúšťadlo (860 m n. m.)
- Železník (814 m n. m.)
- Hrádok 809 m n. m.
Sedlá sú zväčša plytké a nevýrazné, najvýznamnejšie sú:
- Brezina (cesta Hnúšťa - Ratková)
- Hrádok (Jelšava - Štítnik)
- Hora (masív Veľkého Radzima)
- Filipka (Nižná Slaná)
Doliny
Doliny prebiehajú prevažne od severu na juh, zo Stolických hôr do Juhoslovenskej kotliny a tým smerom pretekajú aj potoky a rieky. Západná časť pohoria patrí do povodia rieky Ipeľ, stredná a východná časť je súčasťou povodia Slanej. Údoliami tiež vedú komunikácie a niekoľko lokálnych železničných tratí.
Turizmus
Revúcku vrchovinu križuje množstvo lokálnych a viacero regionálnych turistických trás. Medzi významné trasy patrí chodník Márie Széchy, smerujúci z Muráňa do Rimavskej Soboty a dôležitou križovatkou turistických chodníkov je lokalita Hrádok nad Ochtinou. Veľmi vyhľadávanou lokalitou je národná prírodná pamiatka Ochtinská aragonitová jaskyňa, zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO. Raritou je aj nedokončený tunel pod Homôľkou.
Panoráma
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Revúcka vrchovina
Referencie
- ↑ BRANDOS, Otakar. Revúcka vrchovina [online]. treking.cz, [cit. 2017-10-15]. Dostupné online.
- ↑ Spracované podľa: KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. geology.sk, 2011, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online.