Revolučné bunky
Revolučné bunky (nem.:Revolutionäre Zellen, skrat. RZ) bola západonemecká ultraľavicová mestská partizánska organizácia pôsobiaca od začiatku 70. do polovice 90. rokov 20.st. Hoci sú menej známy ako napr. RAF, sú Revolučné bunky z pohľadu veľkého množstva útokov, ktoré uskutočnli a malého počtu zatknutých členov pokladané za najúspešnejšiu mestskú partizánsku organizáciu v Európe.
Revolučné bunky sa sformovali v r. 1973 po spojení viacerých radikálnych mládežníckych autonomistických skupín, pričom za jej hlavných zakladateľov sa považujú Wilfried Böse a Johannes Weinrich. Na rozdiel od RAF organizácia fungovala ako sieť nezávislých decentralizovaných buniek, pričom väčšina jej členov bola normálne začlenená do spoločnosti a do teroristických aktivít za zapájala tajne popri práci alebo štúdiu, preto sú niekedy označovaný aj ako "víkendoví teroristi". Ideológia Revolučných buniek bola založená hlavne na boji proti imperializmu, sionizmu, rasizmu a obnášala aj silné anti-patriarchálne feministické prvky. RZ vydávali pamflety, v ktorých robili rozsiahle analýzy spoločenských problémov a dôvodov svojich aktivít.
Členovia RZ boli v spojení s mnohými zahraničnými odbojovými skupinami a v spolupráci s nimi sa zúčastnili niekoľkých medzinárodných incidentov. Napr. v r. 1975 spolu so známym teroristom Carlosom a členmi PFLP prepadli budovu OPECu a v júni 1976 Wilfried Böse a Brigitte Kuhlmannsová sa spolu s PFLP podielali na únose letu 139 do Entebbe, pričom obidvaja zahynuli. Neskôr niektorý členovia Revolučných buniek organizáciu úplne opustili a pridali sa ku Carlosovej teroristickej skupine. RZ tiež aktívne spolupracovali aj s RAF a inými domácimi skupinami.
V Nemecku Revolučné bunky priznali zodpovednosť celkovo za 186 útokov, z toho 40 bolo uskutočnených v Berlíne. RZ sa poväčšinou snažili, aby pri ich akciách neboli žiadny mŕtvy, avšak 11. mája 1981 pri pokuse o únos zabili ministra ekonomiky Heinz-Herberta Karryho. Posledné útoky Revolučných buniek sa odohrali v r. 1993, no ich feministická frakcia nazývaná Červená Zora bola aktívna ešte do r. 1995. Predpokladá sa, že RZ mali vyše 50 členov, väčšina z nich nebola dodnes zatknutá ani odhalená.