Preskočiť na obsah

Reyov syndróm

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kyselina acetylsalicylová, liečivo pravdepodobne vyvolávajúce Reyov syndróm poškodením mitochondrií, kde funguje ako odpojovač oxidačnej fosforylácie

Reyov syndróm[1][2] (výslovnosť: [rajov][3] alebo [rejov][3]; jazykovo nesprávne[pozn 1]: Reyeov syndróm[4], Reyeho syndróm[5]) je syndróm, ktorý opísali austrálski lekári Douglas Reye, Graeme Morgan a Jim Baral v medicínskom vedeckom časopise Lancet v roku 1963.[6] Nie je známe, čím je vyvolaný, ale bola zistená súvislosť podávania kyseliny acetylsalicylovej malým deťom na zníženie horúčky (ako antipyretikum) počas vírusovej infekcie (chrípka, osýpky).[7][8][9][10] Z toho dôvodu je vhodnejšie podávanie iných nesteroidných antiflogistík, ako je ibuprofén, diklofenak alebo paracetamol, ktoré Reyov syndróm nevyvolávajú.[7] Mortalita na Reyov syndróm dosahuje až 20 - 40 %.[8] Ide o encefalopatiu a hepatopatiu v dôsledku užívania kyseliny acetylsalicylovej.[7] Reyov syndróm je akútne ochorenie detí, ktoré sa prejavuje edémom mozgu, tukovou nekrózou pečene a kómou, pričom môže končiť smrťou dieťaťa.[7]

  1. Podľa veľkého Oxford English Dictionary sa priezvisko mena Douglas Reye vyslovuje [raj] alebo [rej][3], čiže koncové -e je nemé. V takom prípade sa v spisovnej slovenčine pri skloňovaní koncové -e vynecháva a slovo sa skloňuje ako prídavné meno s koncovou spoluhláskou (porov. napríklad tu), porov. napríklad Hookov zákon (k menu Hooke). Takže správny je jedine tvar Reyov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Chrípka sezónna a pandemická. in: Kompendium medicíny č. 5 2010. S. 28
  2. GADUŠOVÁ, Mária et al. Vybrané kapitoly z farmakológie (prednášky). Ružomberok: Verbum, 2017. ISBN 9788056104682. S. 115
  3. 1 2 3 Reye. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.
  4. KUŽELOVÁ, Magdaléna, Andrey ŠVEC a Pavel ŠVEC. Kapitoly zo všeobecnej klinickej farmakológie pre farmaceutov: učebné texty pre študentov Farmaceutickej fakulty. Bratislava: Univerzita Komenského - Farmaceutická fakulta, 2011, S. 20
  5. RAJČÁNI, J., ČIAMPOR, F. Lekárska virológia. Bratislava: Veda, 2006, S. 512
  6. REYE, R.D.K.; MORGAN, Graeme; BARAL, J.. ENCEPHALOPATHY AND FATTY DEGENERATION OF THE VISCERA A DISEASE ENTITY IN CHILDHOOD. The Lancet, 1963-10, roč. 282, čís. 7311, s. 749–752. Dostupné online [cit. 2025-10-26]. DOI: 10.1016/S0140-6736(63)90554-3. (po anglicky)
  7. 1 2 3 4 ŠVIHOVEC, Jan. Farmakologie. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-5558-8.
  8. 1 2 MARTÍNKOVÁ, JIřina. Farmakologie pro studenty zdravotnických oborů. 2. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-4157-4.
  9. LÜLLMANN, Heinz; MOHR, Klaus; HEIN, Lutz. Barevný atlas farmakologie. 5. vyd. Praha : Grada Publishing, 2007. ISBN 978-80-247-1672-5. (po česky)
  10. LINCOVÁ, Dagmar; FARGHALI, Hassan; DOLEŽAL, Tomáš. Základní a aplikovaná farmakologie. 2. vyd. Praha : Galen, 2007. ISBN 978-80-7262-373-0. (po česky)