Rez (zobrazenie)
Rez je zobrazenie predmetu pretnutého myslenou (obvykle rovinnou) plochou rezu premietaného na priemetňu rovnobežnú s plochou rezu. Pri pravouhlom premietaní na niekoľko priemetní sú v obraze rezu zobrazené iba časti predmetu ležiaceho v myslenej ploche rezu a za ňou alebo pod ňou.
V stavebníctve
[upraviť | upraviť zdroj]Rez sa používa na zobrazenie vnútorných priestorov objektu na stavebnom výkrese. Objekt sa otvára mysleným rezom tak, aby vznikol pohľad do vnútorných priestorov. Aby sa zachytila priestorová členitosť objektu a priestorové usporiadanie konštrukcií v objekte, musí sa budova otvárať tak vodorovnými, ako aj zvislými myslenými rezmi. Názov rezu sa odvodí od jeho polohy k hlavným priemetňam.
Vodorovné rezy
[upraviť | upraviť zdroj]Pri vodorovnom reze je myslená plocha rezu rovnobežná s vodorovnou priemetňou. Na výkresoch v stavebníctve sa pre vodorovný rez stavebným ojbektom obvykle používa názov pôdorys. V tomto vodorovnom reze je možné zobrazovať aj prvky (konštrukcie) nad myslenou plochou rezu. Vodorovné rezy zachytávajú pôdorysné členenie, tvar a nadväznosti priestorov, konštrukcií vo vodorovnom smere.
Zvislé rezy
[upraviť | upraviť zdroj]Pri zvislom reze je myslená plocha rezu kolmá k vodorovnej priemetni (k pôdorysni). Podľa polohy myslenej plochy rezu k pôdorysným rozmerom zobrazeného premetu spravdila rozlišujeme:
- pozdĺžný rez
- priečny rez
Zvislé rezy objasňujú výškové pomery, tvar a nadväznosti konštrukcií po výške objektu.
Vedenie rezov
[upraviť | upraviť zdroj]Hladiny vodorovných rezov sa podľa STN 01 3420, čl. 35 vedú:
- asi v 1/3 výšky zobrazovaného podlažia;
- pri objektoch s niekoľkými úrovňami (napr. podláh, plošín pre technologické zariadenie a pod.) v rámci jedného podlažia, sa vedú asi 1 m nad zobrazovacou úrovňou;
- pri vysokých objektoch, bez podlaží alebo charakteristických úrovní, sa vedú vodorovné roviny myslených rezov spravidla každých 5 m, prípadne v charakteristikých výškových úrovniach objektu.
Rovina vodorovného rezu sa zalamuje spravidla len v prípadoch, keď sa podlažie objektu zobrazuje jedným pôdorysom a rovina vodorovného rezu sa spravidla vedie v 1/3 výšky zobrazovaného podlažia. V ostatných prípadoch, keď sa podlažie zobrazuje viacerými pôdorysmi (napr. pri objektoch bez podlaží a pod.), potom sa vodorovné rezy v jednotlivých úrovniach vedú prísne vo vodorovnej rovine celým zobrazovaným pôdorysom objektu bez zalomenia.
Označovanie rezov
[upraviť | upraviť zdroj]Jednotlivé úrovne sa v pôdorysoch označujú výškovou kótou. Pôdorysy jednotlivých podlaží možno označiť aj popisom (napr. 1. nadzemné podlažie) a pôdorysy jednotlivých úrovní v rámci jedného podlažia sa označia popisom (napr. pôdorys na kóte +5,600). Poloha (priebeh) myslenej roviny rezu sa zakresľuje hrubými úsečkami, nakreslenými z vonkajšej strany obrazu, prípadne aj vnútri obrazu. Úsečky nesmú pretínať vonkajší obrys alebo hrany obrazu. Zalomenie roviny myslenéhou rezu sa vnútri obrazu zakreslí hrubými zalomenými úsečkami.
Na ozačovanie rezov sa používajú písmená veľkej abecedy alebo arabské číslice, prípadne ich kombinácie (napr. A1, A2, B1, B2, ...). Pri označovaní písmenami veľkej abecedy sa nesmú používať písmena I, O, Q, R, X. Celkové zvislé rezy objektom označujeme priebežne pre celý objekt – napr. A-A, B-B, C-C ...
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Mikuláš M., Oláh J., Mkulášová D.,: Konštrukcie stavebných konštrukcií, 3. vydanie, Bratislava 2006, vydavateľstvo Jaga Group, s.r.o.
- Toman J.: Normy výkresu pozemních staveb, Praha 1986, Vydavatelství úřadu pro normalizací a měření
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Architektonické výkresy