Rezidencia (Filipopolis)
| Rezidencia (Резиденцията) | |
| antický komplex budov | |
 pohľad na budovu zo severu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv |
| Rajón | Centralen |
| Súradnice | 42°08′34.1″S 24°45′04.4″V / 42,142806°S 24,751222°V |
| Vznik | prvá polovica 4. storočia |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
  | |
| Wikimedia Commons: Ancient building Residence, Plovdiv | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rezidencia (bulh. Резиденцията – Rezidencijata) sú ruiny antického komplexu budov, ktoré sa nachádzajú v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5] Kultúrna pamiatka národného významu v rámci komplexu plovdivského rímskeho fóra.[6]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Rezidencia leží v centrálnej časti mesta Plovdiv na námestí „Centralen“ (bulh. площад „Централен“ – ploštad „Centralen“,[6] doslova Centrálne námestie). Je súčasťou východnej exponovanej časti filipopolského fóra.[3]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Komplex bol postavený v prvej polovici 4. storočia počas panovania cisára Konštantína Veľkého, v čase keď Filipopolis zažíval novú etapu výstavby.[1][4] Komplex počas svojej existencie prešiel niekoľkými rekonštrukciami.[1][4] Predpokladá sa, že stavba existovala do 6. storočia.[2][5][1][4]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Ide o rozľahlý reprezentatívny komplex spojených neskoroantických budov.[3][4] Poloha komplexu v blízkosti centrálneho mestského jadra naznačuje, že išlo o rezidenciu významného občana s významným postavením v správe mesta[3][5][4] (či už z politického, náboženského, alebo administratívneho hľadiska).[3][4] Je pravdepodobné, že sídlo malo predovšetkým obytné funkcie. Architektonická schéma komplexu však dáva dôvod predpokladať, že okrem funkcie bohatého sídla sa v ňom konali aj rôzne verejné stretnutia a podujatia.[5]
Rezidencia pozostáva z niekoľkých budov s jasným funkčným účelom. Išlo o reprezentačnú budovu, obytnú budovu a správnu (hospodársku) budovu.[2][5]
Budova s reprezentatívnou funkciou pozostávala z troch hlavných miestností a jednej pomocnej miestnosti umiestnených pozdĺž hlavnej osi budovy. Prvá centrálna miestnosť, ktorá slúžila na prijímanie návštev, sa vyznačovala bohato zdobenou mozaikovou podlahou o celkovej ploche cca 70 m². Zobrazenia na mozaikách sú geometrické (šesťuholníky, osemuholníky, kruhy) a figurálne (zobrazenia vtákov, ovocia a nádob). Reprezentatívnosť budovy bola definovaná nielen mozaikovými podlahami, ale aj starostlivo opracovaným povrchom stien v interiéri.[2][5] Steny boli omietnuté jemnou omietkou v rôznych farbách[2][5][3] (červenej, žltej a oranžovej),[3] rôzne farebné diely tak vytvárali pravouhlé panely, na ktorých bola s najväčšou pravdepodobnosťou reliéfová výzdoba.[2][5] Za touto prijímacou halou sa nachádzali dve miestnosti štvorcového pôdorysu pokrývajúce celú šírku budovy.[2][5][3] Jedna z týchto miestností mala mozaikovú podlahu (mozaika v tejto miestnosti pozostávala z rastlinných a geometrických motívov), podlaha druhej miestnosti bola pokrytá vrstvou omietky.[3] Za hlavnými miestnosťami nasledovala posledná menšia pomocná miestnosť zakončená na západnej strane exedrou.[2][5][4]
V stenách budov komplexu sa našli potrubia, ktoré slúžili na vykurovanie budovy.[2][5] V hospodárskej budovy komplexu boli v stenách objavené aj vertikálne položené hlinené rúry, ktoré zabezpečovali lepšiu cirkuláciu vzduchu.[2][5]
Pri celej severnej fasáde komplexu sa nachádzala miestnosť vo forme portiku, otvoreného smerom na sever, čo komplexu dodávalo reprezentatívny vzhľad.[2][5][1]
Na južnej strane komplexu sa nachádzal veľký bazén, pričom priestor okolo neho bol vydláždený hrubou vrstvou omietky, okrem dvoch miest na ktorých boli vyhĺbené studne.[1]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu v rámci komplexu plovdivského rímskeho fóra[6]
Rok zapísania na zoznam kultúrnych pamiatok: 1995[6]
Dôvod udelenia štatútu: archeologická hodnota komplexu[6]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
celkový pohľad na východnú časť plovdivského rímskeho fóra s Rezidenciou -
pohľad na komplex zo severu -
pohľad na komplex z juhu -
pohľad na komplex z východu -
pohľad na komplex z juhovýchodu -
pohľad na komplex zo západu -
severná časť komplexu -
severná časť komplexu -
centrálna časť komplexu -
južná časť komplexu
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f KESIAKOVA, Elena; RAJČEV, Dimităr. Filipopol. Plovdiv : Izdatelska kăšta "Hermes". 2012. 106 s. ISBN 9789542611172. S. 59 – 63. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 429. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 341 s. ISBN 9789544915537. S. 21. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h KESIAKOVA, Elena; PIŽEV, Aleksandăr; ŠIVAČEV, Stefan; PETROVA, Neďalka. Kniga za Plovdiv. Plovdiv : Izdatelstvo „Poligraf“. 1999. 264 s. ISBN 9549529274. S. 49 – 51. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Резиденция [online]. ancient-stadium-plovdiv.eu, [cit. 2023-04-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Министерство на културата на Република България [online]. mc.government.bg, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rezidencia (Filipopolis)
