Preskočiť na obsah

Richard Robson (chemik)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Richard Robson
britsko-austrálsky chemik
Dielo
Polia pôsobnostianorganická chémia
Známy vďakakovovo-organické štruktúry
Vedecké pôsobenieUniversity of Melbourne, Austrália
Alma materUniversity of Oxford
Vedecká hodnosťprofesor
Osobné informácie
Narodenie4. jún 1937 (88 rokov)
Glusburn, Spojené kráľovstvo
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny

Richard Robson (* 4. jún 1937, Glusburn, Spojené kráľovstvo) je britsko-austrálsky chemik a profesor chémie na University of Melbourne.[1]

Špecializuje sa na koordinačné polyméry, hlavne na kovovo-organické štruktúry.[2] Bol opísaný ako „priekopník v kryštálovom inžinierstve využívajúcom prechodné kovy.“[3][4] V roku 2025 mu bola udelená Nobelova cena za chémiu spolu so Susumu Kitagawom a Omarom M. Yaghim za mimoriadny prínos „pre vývoj kovovo-organických štruktúr“.[5][6]

Život a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Glusburne vo West Yorkshire (teraz North Yorkshire) v Anglicku.[7][8] Chémiu študoval na Brasenose College v Oxforde,[9] kde získal titul BA v roku 1959 a titul DPhil v roku 1962.[7][10] Jeho doktorská práca, ktorú vypracoval pod vedením J. A. Barltropa v Dyson Perrins Laboratory, sa zaoberala fotochémiou organických zlúčenín.[11][12]

Po doktoráte pracoval v California Institute of Technology (1962 až 1964) a potom na Stanford University (1964 až 1965). Následne prijal ponuku učiť chémiu na University of Melbourne v roku 1966, kde ostal po zvyšok svojej kariéry.[10]

Robsonov prelomový výskum položil základy princípov odvetvia koordinačných polymérov, hlavne pre nekonečné polymérne štruktúry – neskôr nazývané kovovo-organické štruktúry (anglicky metal-organic frameworks, skrátene MOF).[2][13] Jeho výskum v tomto odvetví začal v roku 1974 pri tvorení veľkých drevených modelov kryštálových štruktúr, ktoré chcel použiť pri vyučovaní chémie pre prvákov na univerzite.[14]

V 90. rokoch 20. storočia vytvoril novú skupinu koordinačných polymérov, ktorá utvorila základ tohto odvetvia chémie. Jeho inovatívny prístup využíval meďné katióny, Cu+, ktoré uprednosťnujú |tetraédrickú geometriu a vlastnoručne nadizajnované tetranitrilové organické spojky.[15] Touto metódou vytvoril kryštalické štruktúry podobné diamantu, ale cielene s veľkým voľným priestorom.[15]

Robson získal Burrows Award od Inorganic Division of The Royal Australian Chemical Institute v roku 1998 a v roku 2000 bol zvolený členom Australian Academy of Science.[16] V roku 2022 bol zvolený za člena Kráľovskej spoločnosti.[17]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Robson, Richard – Biographical entry – Encyclopedia of Australian Science [online]. . Dostupné online.
  2. 1 2 Infinite polymeric frameworks consisting of three dimensionally linked rod-like segments. Journal of the American Chemical Society, 1989, s. 5962–5964. DOI: 10.1021/ja00197a079. (EN)
  3. ↑ WISE, Donald. Electrical and Optical Polymer Systems: Fundamentals: Methods, and Applications. [s.l.] : CRC Press, 27 March 1998. Dostupné online. ISBN 978-0-8247-0118-5. S. 872.
  4. ↑ Stuart R. Batten; Suzanne M. Neville; David R. Turner. Coordination Polymers: Design, Analysis and Application. [s.l.] : Royal Society of Chemistry, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-85404-837-3. S. 19.
  5. ↑ Nobel Prize in Chemistry 2025 Summary [online]. 8 October 2025. Dostupné online.
  6. ↑ Nobelovu cenu za chémiu získali Susumu Kitagawa, Richard Robson a Omar M. Yaghi [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, 2025-10-08, [cit. 2025-10-09]. Dostupné online.
  7. 1 2 Press release [online]. . Dostupné online.
  8. ↑ Nobel Prize in Chemistry 2025 [online]. . Dostupné online.
  9. ↑ Professor Richard Robson – Nobel Prize Winner [online]. 8 October 2025. Dostupné online.
  10. 1 2 Richard Robson FRS [online]. . Dostupné online.
  11. ↑ WILLIAMS, R. J. P.; ROWLINSON, John S.; CHAPMAN, Allan. Chemistry at Oxford: A History from 1600 To 2005. [s.l.] : Royal Society of Chemistry, 2008. ISBN 978-1-84755-885-5. S. 242.
  12. ↑ The photochemistry of some charge-transfer complexes of cyclohexene. Tetrahedron Letters, 1963, s. 597–600. Dostupné online [cit. 2025-10-08]. DOI: 10.1016/S0040-4039(01)90680-X.
  13. ↑ BRUIN, Tyler. Professor Richard Robson elected Fellow of the Royal Society [online]. 2023-11-24. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ ROBSON, Richard. The Historical Development of the Concepts Underlying the Design and Construction of Targeted Coordination Polymers/MOFs: A Personal Account. The Chemical Letter, 2024. Dostupné online. DOI: 10.1002/tcr.202400038. PMID 38775251.
  15. 1 2 The man who built a whole new field of chemistry [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ SHARMA, Deepanshu. Who is Richard Robson? Australian Chemist Who Won The Nobel Prize in Chemistry 2025 [online]. 8 October 2025. Dostupné online.
  17. ↑ Outstanding Academy Fellows elected to Royal Society [online]. . Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Richard Robson (chemist) na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Richard_Robson_(chemik)&oldid=8102173“