Rodenticídna látka

Rodenticídna látka je jed, respektíve účinná látka, používaná na výrobu rodenticídov.

Rozdelenie a klasifikácia

Rodenticídne látky sa dajú rozdeliť do skupín podla rôznych kritérií. K jednoduchým deleniam patrí to podľa pôvodu látky:

• prírodné látky, ako napríklad alkaloid strychnín, alebo aj minerál witherit (uhličitan bárnatý);
• syntetické anorganické látky, ako napríklad fosfid zinočnatý a
• syntetické organické látky, ako napríklad ďalej rozoberané antikoagulanty a syntetické konvulzíva (kŕčové jedy).

Toto rozdelenie má však len malý praktický význam, nakoľko definuje len pôvod účinnej látky. Ďalšie rozdelenie je opisujúce priebeh otravy:

• akútne pôsobiace rodenticídy, ktorých toxický účinok nastupuje bezprostredne alebo po krátkej latentnej dobe po expozícii (požitie, či vdýchnutie alebo iné vstrebanie jedu); sem patria napríklad fosfid zinočnatý, plynný fosfán, kyanovodík (oba používané k fumigácii, t. j. plynovaniu), strychnín, krimidín a ďalšie;
• subakútne pôsobiace rodenticídy, ktorých účinok nastupuje po kratšej latentnej fáze (hodiny – niekoľko dní); sem patria napríklad látky kalciferol, brometalín, ako i vysoké dávky tálnych solí; a
• chronicky pôsobiace rodenticídy, ktorých účinok nastupuje po dlhej latentnej fáze (dni – týždne); sem patria napríklad antikoagulanty a kumulatívne požívané tálne soli.

Ďalšia klasifikácia je podľa toxikologického mechanizmu účinku látky:

• antikoagulanty, ktoré zasahujú špecificky do mechanizmov krvnej zrážanlivosti a priepustnosti krvných kapilár a vyvolávajú tak charakteristickú, chronicky prebiehajúcu otravu so spontánnymi hemorágiami (krvácaniami),
• nervové jedy, ktoré majú viac alebo menej špecifické účinky na nervový systém a tým vyvolávajú charakteristické otravy; sem patria tzv. kŕčové jedy (konvulzíva), ako strychnín, krimidín, endrín, tetramín a deriváty fenylsilatránu; ďalej látka chloralóza, ktorá je narkotikum; brometalín, ktorý pôsobí nezvratné poškodenie mozgu a historicky relevantné organofosforové zlúčeniny, reprezentované látkou fosacetím (Gophacid; pôsobí ako ireverzibilný inhibítor enzýmu cholínesteráza),
• iné, špecificky metabolické jedy, ktorých účinok sa zakladá na zásahoch do jednotlivých kľúčových metabolických procesov, ako napríklad kyanovodík, deriváty kyseliny fluoroctovej, alebo alfa-naftyltiomočovina, a nakoniec
• nešpecifické metabolické jedy, ktoré zasahujú do rôznych dôležitých metabolických pochodov, ako napríklad biely fosfor, fosfidy a fosfán, zlúčeniny arzénu a tálne soli.

Kvôli jednoduchosti budú následne rodenticídy rozoberané ako antikoagulanty, fosfidy a ostatné látky.

Antikoagulanty

Porovnanie chemickej štruktúry vitamínu K (fylochinón, hore) a antikoagulantu (bromadiolon, dole).

Ako antikoagulanty (antikoagulačné rodenticídy) sú označované látky, ktoré po orálnom príjme (požerom nástrahy alebo kontaktných preparátov zo srsti pri čistení) v dôsledku chemicky-štrukturálnej podoby molekúl týchto látok a vitamínov K (obrázok vpravo) zásahom do cyklu vitamínu K (inhibíciou enzýmu vitamín K-reduktázy) tlmia až zastavujú biosyntézu koagulačných faktorov II, VII, IX a X v pečeni a s oneskorením spôsobujú zníženie až vymiznutie krvnej zrážanlivosti. Okrem toho antikoagulanty v toxických dávkach poškodzujú steny krvných kapilár (vlásočnice, najmenšie krvné cievy) tým, že potlačajú biosyntézu fibrínu, ktorý tvorí "pojivo" v stene kapilár. Tým dochádza k zvýšeniu priepustnosti (permeability) a krehkosti (fragility) krvných kapilár. Po niekoľkých dňoch dochádza v tele otráveného hlodavca k tzv. difúznym hemorágiám (roztrúseným krvácaniam) do rôznych telesných dutín a tkanív; tieto krvácania sa v priebehu otravy rozširujú a vedú k rozsiahlej strate krvi (obvykle vnútornými krvácaniami). Hlodavce hynú obvykle 3 – 10 dní po príjme smrtelnej dávky.
Antikoagulanty sa delia na deriváty kumarínu a indandiónu, respektíve na látky 1. a 2. generácie. Rozdiely medzi látkami 1. a 2. generácie sú jednak v chemickej štruktúre (látky 2. generácie majú zložitejšiu molekulárnu štruktúru), ako aj toxikologických parametroch (látky 2. generácie sú mnohonásobne toxickejšie, smrtelné dávky sú výrazne nižšie a ich účinky pretrvávajú v dôsledku veľmi dlhých biologických polčasov značne dlhšie). Tieto rozdiely sa odzrkadlujú aj v praktických aplikáciách; látky 2. generácie bývajú formulované do nástrah v nižších koncentráciách a obvykle postačuje, keď tieto nástrahy požerú hlodavce jednorazovo, alebo v minimálnych opakovaných dávkach v odstupe dňov až týždňov, zatiaľ čo potrebné koncentrácie látok 1. generácie v nástrahách sú vyššie a hlodavce ich musia príjmať nepretržite niekoľko dní, kým sú nakumulované smrtelné dávky. Látky 2. generácie sú tiež toxickejšie pre myši a hrabošovité.

Látky 1. generácie a indandiónové deriváty

Patria sem kumarínové deriváty warfarín a kumatetralyl a indandiónové deriváty difacinón a chlórfacinón.

Warfarín

Warfarín

Chemický názov (IUPAC): 3-(1-fenyl-3-oxobutyl)-4-hydroxy-2H-chromén-2-ón; anglicky: warfarin. Na Slovensku prípravky Kumatox a Kumafer (práškové koncentráty s obsahom 0,45 a 1,5 % warfarínu, na prípravu otrávených nástrah a ako kontaktný jed na zaprašovanie nôr a brlohov a granulovaná hotová nástraha s obsahom 0,1 a 0,15% warfarínu).

V čistom stave bezfarebné kryštály alebo biely prášok, bez pachu a chuti, bod topenia 161 °C, prakticky nerozpustný vo vode, rozpustný v niektorých organických rozpúšťadlách (acetón, dioxán, chloroform); s roztokmi alkálii tvorí vo vode rozpustné soli. Je to prvý antikoagulačný rodenticíd, syntetizovaný v roku 1944, používaný ako rodenticíd od 50. rokov. Je používaný tiež ako liečivo v medicíne na zníženie krvnej zrážanlivosti.
Akútna toxicita vyjadrená ako LD₅₀ u potkana hnedastého variuje silne podla zdroju, kmeňu potkana, pohlavia a citlivosti, uvádza sa medzi 1,5 a 323 mg/kg orálne (požitím); u citlivých potkanov hnedastých je uvádzaných obvykle 10 – 60 mg/kg p.o.. Toxicita u myší domových a potkanov čiernych je nižšia, LD₅₀ u citlivých kmeňov myši 60 – 165 mg/kg p.o.. Výrazne vyššia je toxicita subakútna resp. kumulatívna, pri opakovanom dennom požití nižších dávok. LD₅₀ u citlivých kmeňov potkana hnedastého je 1 mg/kg denne počas piatich po sebe nasledujúcich dní. Mnohé populácie hlodavcov sa kvôli rozsiahlemu a dlhodobému používaniu warfarínu a ostatných antikoagulantov 1. generácie staly rezistentné, t. j. odolné voči týmto látkam. Táto skutočnosť môže viesť až k tomu, že takéto populácie hlodavcov sa nedajú účinne hubiť warfarínom, či inými látkami 1. generácie. Z tohto dôvodu boli začiatkom 70. rokov 20. storočia vyvinuté prvé antikoagulanty 2. generácie (pozri ďalej). Warfarín je vhodný predovšetkým na hubenie citlivých kmeňov či populácii potkana hnedastého. Na hubenie myši domovej a potkana čierneho je warfarín menej vhodný, nakoľko sú tieto hlodavce voči warfarínu menej citlivé a často rezistentné; tu sa hodia skôr látky 2. generácie.

Kumatetralyl

Kumatetralyl

Chemický názov (IUPAC): 3-(1,2,3,4-tetrahydronaftalén-1-yl)-4-hydroxy-2H-chromén-2-ón; anglicky: coumatetralyl. Na Slovensku nie je na trhu, v zahraničí prípravky Racumin (práškový koncentrát obsahujúci 0,75% látky a nástrahy obsahujúce 0,0375% látky).
V čistom stave bezfarebné alebo biele kryštály, bez pachu a chuti, bod topenia 172 – 176 °C; málo rozpustný vo vode, mierne rozpustný v uhľovodíkoch, dobre v niektorých iných organických rozpúšťadlách. S alkáliami tvorí vo vode rozpustné soli.
Na trh bol uvedený koncom 50. rokov. Je toxickejší než warfarín, akútna LD₅₀, potkan, orálne, 16,5 mg/kg; kumulatívna toxicita je ešte vyššia, LD₅₀ 0,3 mg/kg/d počas piatich po sebe nasledujúcich dní. Myš a potkan čierny sú o čosi odolnejšie. Používa sa, podobne ako warfarín, hlavne na hubenie citlivých populácii potkana hnedastého. Proti rezistentným kmeňom potkanov či myší je nutné nasadenie antikoagulantu 2. generácie alebo rodenticídu s iným mechanizmom účinku.

Difacinón

Difacinon

Chemický názov (IUPAC): 2-(2,2-Difenyl-1-oxoetyl)-1H-indén-1,3(2H)-dión; anglicky: diphacinone. Na Slovensku nie je na trhu, v zahraničí rôzne prípravky, napríklad Diphacin, Ditrac, Ramik, Promar a iné (obvykle hotové nástrahy s obsahom 0,005 alebo 0,01% difacinónu, ako aj tuhé a kvapalné koncentráty s obsahom 0,1 – 0,25% difacinónu).
V čistom stave biele kryštály, technická látka biely až nažltlý prášok, bez pachu, bod topenia 141 – 145 °C; prakticky nerozpustný vo vode, dobre rozpustný v organických rozpúšťadlách a vodných roztokoch alkálii (za tvorby rozpustných solí).
Na trh uvedený v polovici 50. rokov. Je mnohonásobne toxickejší, než warfarín, prečo býva niekedy spolu s jeho derivátom chlórfacinónom radený na rozhranie medzi 1. a 2. generáciou antikoagulantov. Akútna LD₅₀ u potkana hnedastého je 0,3 – 2,3 mg/kg orálne, kumulatívna LD₅₀ počas piatich dní je 0,39 – 0,60 mg/kg/d. Akútna toxicita u myši je podobne nízka, ako u warfarínu, LD₅₀ 340 mg/kg orálne, ale kumulatívne je toxicita mnohonásobne (ca. o dva decimálne rady) vyššia. Výskyt rezistencie proti difacinónu je menej častý, než proti warfarínu. Difacinón sa v USA používa vo forme otrávených nástrah aj na hubenie poľných hlodavcov (syslov).

Chlórfacinón

Chlórfacinón

Chemický názov (IUPAC): 2-(2-(4-Chlórfenyl)-2-fenyl-1-oxoetyl)-1H-indén-1,3(2H)-dión; anglicky: chlorophacinone. Na Slovensku prípravky Clorofex (hotové nástrahy obsahujúce 0,005% chlórfacinónu; okrem toho kvapalné koncentráty obsahujúce 0,25%, tuhé koncentráty (prášky) obsahujúce 0,1%).
Čistá látka tvorí biele kryštály, technická látka svetlo žltý kryštalický prášok, bod topenia 138 °C; málo rozpustný vo vode, dobre v rôznych organických rozpúšťadlách; s roztokmi alkálii tvorí vo vode rozpustné soli.
Je to chlórderivát difacinónu. Na trh uvedený začiatkom 60. rokov, jeho toxicita je podobná toxicite difacinónu; je obzvlášť účinný proti myšiam a hrabošovitým hlodavcom. Akútna LD₅₀ u potkana hnedastého udávaná 20,5 mg/kg orálne; kumulatívna toxicita ešte vyššia, než difacinónu: kumulatívna LD₅₀ počas piatich dní je 0,16 – 0,19 mg/kg orálne. Akútna LD₅₀ u myši domovej je len 1,06 mg/kg, kumulatívne len ca. desatina tejto dávky. Chlórfacinón je tiež vysoko toxický pre hrabošovité (hraboš poľný, hryzce), prečo sa v niektorých krajinách používa ako veľmi účinný rodenticíd na hubenie poľných hlodavcov. Výskyt rezistencie u cieľových hlodavcov je zanedbateľný.

Látky 2. generácie

Patria sem kumarínové deriváty difenakum, bromadiolon, brodifakum a flokumafen a tiokumarinový derivát difetialon.

Difenakum

Difenakum

Chemický názov (IUPAC): 3-(3-(Bifenyl-4-yl)-1,2,3,4-tetrahydronaftalén-1-yl)-4-hydroxy-2H-chromén-2-ón; anglicky: difenacoum. Na Slovensku prípravky Difenic, Rodifen, Murin Facoum a ďalšie (kvapalné koncentráty obsahujúce 0,25% a hotové nástrahy obsahujúce 0,005% difenakumu).
Technický materiál je skoro biely prášok, bez pachu a chuti, bod topenia 228 – 232 °C; prakticky nerozpustný vo vode, rozpustný v niektorých organických rozpúšťadlách. S alkáliami a amínmi tvori soli s rôznou rozpustnosťou.
Na trh bol uvedený roku 1974 ako prvý antikoagulant 2. generácie; ide o derivát kumatetralylu. Oproti látkam 1. generácie sa vyznačuje omnoho vyššou toxicitou a hubí i hlodavce, rezistentné voči látkam 1. generácie. Vykazuje dobrú účinnosť proti potkanom a obzvlášť proti myšiam; akútne LD₅₀ pre potkana hnedastého je 1,8 mg/kg orálne a pre myš domovú 0,8 mg/kg orálne; kumulatívne smrtelné dávky sú veľmi nízke, rádovo desatiny miligramu/kg/d počas 2 – 5 dní. Oproti ostatným antikoagulantom 2. generácie sa vyznačuje pomerne nízkou akútnou toxicitou pre necielové organizmy (domáce zvieratá, ako pes, mačka, dobytok a ošípané), je však pomerne toxický pre vtáctvo a riziko otráv necielových zvierat rastie pri opakovanom požití jedu (nástrahy alebo otrávených hlodavcov). Výskyt rezistencie nebýva obvyklý; táto sa dá potlačiť inými antikoagulantmi 2. generácie.

Bromadiolon

Bromadiolon

Chemický názov (IUPAC): 3-(3-(4'-Brómbifenyl-4-yl)-3-hydroxy-1-fenylpropyl)-4-hydroxy-2H-chromén-2-ón; anglicky: bromadiolone. Na Slovensku celá rada prípravkov, napríklad Lanirat, Deration, Bromadic a iné (kvapalné koncentráty obsahujúce 0,25% bromadiolonu, hotové nástrahy obsahujúce 0,00125 a 0,005% bromadiolonu).
Technický materiál je skoro biely až nažltlý prášok, bez pachu, bod topenia 200 – 210 °C; prakticky nerozpustný vo vode, rozpustný v rôznych organických rozpúšťadlách. S alkáliami a amínmi tvorí rôzne rozpustné soli.
Na trh bol uvedený roku 1976 ako druhý antikoagulant 2. generácie; ide o derivát warfarínu s omnoho vyššou toxicitou. Je účinný aj proti hlodavcom, odolným voči warfarínu a iným látkam 1. generácie. Patrí medzi najpoužívanejšie rodenticídy v súčasnosti. Hodnoty akútnej LD₅₀ pre potkanov sú udávané 0,65 – 1,125 mg/kg orálne, pre myši 0,99 – 1,75 mg/kg. Kumulatívna LD₅₀ počas piatich dní sa pohybuje od 0,06 – 0,13 mg/kg/d u potkana hnedastého. Ide o vysoko účinný rodenticíd, ktorý v bežných koncentráciách v nástrahe (50 mg úč. látky/kg) usmrtí časť hlodavcov už po jednorazovom požere; používa sa na hubenie komenzálnych hlodavcov (potkany, myši), a v nižších koncentráciách i na hubenie poľných hlodavcov (hrabošovité). Výskyt rezistencie je zriedkavý.

Brodifakum

Brodifakum

Chemický názov (IUPAC): 3-(3-(4'-Brómbifenyl-4-yl)-1,2,3,4-tetrahydronaftalén-1-yl)-4-hydroxy-2H-chromén-2-ón; anglicky: brodifacoum. Na Slovensku mnoho prípravkov, napríklad Talon, Norat, Brodifex, Murin Forte a iné (kvapalné koncentráty obsahujúce 0,25% a hotové nástrahy obsahujúce 0,005% brodifakumu).
Čistá látka je biely prášok, technický materiál je skoro biely až krémovej farby, bez pachu, bod topenia 201 – 205 °C; vo vode nerozpustný, rozpustný v niektorých organických rozpúšťadlách. Soli s alkáliami tvorí len ťažko a tieto sú tiež minimálne rozpustné.
Na trh bol uvedený roku 1979 ako tretí antikoagulant 2. generácie; ide o brómderivát difenakumu. Je to celkovo najtoxickejší antikoagulant. Pôsobí neselektívne, je účinný proti všetkým druhom a kmeňom hlodavcov a to aj rezistentných voči iným antikoagulantom; je vysoko toxický aj pre necieľové organizmy. Používa sa hlavne na eradikáciu vysoko rezistentných populácii potkanov a myší; nesmie sa používať mimo zástavby, vo voľnej prírode či hospodárskych plochách.
Akútna LD₅₀ pre potkana hnedastého je 0,24 mg/kg orálne, pre potkana čierneho 0,65 – 0,73 mg/kg a pre myš domovú 0,4 – 0,86 mg/kg orálne. Kumulatívne smrtelné dávky sa pohybujú rádovo v stotinách miligramu na kilogram hmotnosti a deň. Nástraha obsahujúca brodifakum v obvyklej koncentrácii (0,005% = 50 mg/kg) usmrcuje väčšinu hlodavcov už po jednorazovom požere. Brodifakum je vysoko toxický pre človeka, ako i domáce a divé zvieratá a vtáctvo; mal by sa preto používať len ak iné antikoagulanty nepostačujú. Rezistencie proti brodifakumu sú neznáme.

Flokumafen

Flokumafen

Chemický názov (IUPAC): 3-(3-(4-(4-Trifluormetylbenzyloxy)fenyl)-1,2,3,4-tetrahydronaftalén-1-yl)-4-hydroxy-2H-chromén-2-ón; anglicky: flocoumafen. Na Slovensku prípravok STORM (tuhý koncentrát obsahujúci 0,5% a hotová nástraha obsahujúca 0,005% flokumafenu).
Technická látka je skoro biely prášok, bez pachu, bod topenia 181 – 191 °C (cis-izomér); vo vode je prakticky nerozpustný, rozpúšťa sa v niektorých organických rozpúšťadlách. S amínmi tvorí soli.
Na trh bol uvedený roku 1984; ide o derivát kumatetralylu príbuzný štruktúrou i účinkom brodifakumu. Patrí medzi najtoxickejšie antikoagulanty. Používa sa hlavne na deratizáciu vnútri budov a v kanalizácii.
Hodnoty akútnej LD₅₀ sú 0,25 – 0,56 mg/kg p.o. u potkana hnedastého, 0,79 – 2,4 mg/kg p.o. u myši domovej a 1,0 – 1,8 mg/kg p.o. u potkana čierneho. Kumulatívne letálne dávky sú podobne nízke, ako u brodifakumu. V koncentrácii 0,005% sú nástrahy dostatočne toxické na to, aby väčšina hlodavcov uhynula po jednorazovom príjme. Ostatné vlastnosti sú podobné brodifakumu.

Difetialon

Difetialon

Chemický názov (IUPAC): 3-(3-(4'-Brómbifenyl-4-yl)-1,2,3,4-tetrahydronaftalén-1-yl)-4-hydroxy-2H-tiochromén-2-ón; anglicky: difethialone. Na Slovensku prípravky Baraki, prípadne Rodilon (kvapalný koncentrát obsahujúci 0,125% a hotové nástrahy obsahujúce 0,0025% difetialonu).
Technická látka je biely až nažltlý prášok, takmer bez pachu, bod topenia 233 – 236 °C; rozpustnosť vo vode nízka, rozpustný je dobre v rôznych organických rozpúšťadlách. S amínmi tvorí soli.
Na trh bol uvedený koncom 80. rokov ako zatiaľ posledný z antikoagulantov 2. generácie; ide o tioanaológ brodifakumu. Patrí medzi najtoxickejšie antikoagulanty. Používa sa hlavne na deratizaciu v budovách, ale i kanalizácii.
Hodnoty akútnej LD₅₀ sú pre potkana hnedastého 0,51 mg/kg p.o., pre potkana čierneho 0,38 mg/kg p.o. a pre myš domovú 0,47 mg/kg p.o.. Kumulatívna toxicita je podobne vysoká, ako kumulatívna toxicita brodifakumu. V koncentrácii 0,0025% v nástrahe často usmrtí hlodavce už po jednorazovom požere, ale na úplnú eradikáciu obvykle treba aby zvieratá nástrahu požrali opakovane. Inak je dosť podobný brodifakumu, ale toxicita pre necielové organizmy je o čosi nižšia (napriek tomu je dosť toxický a nebezpečný pre necieľové organizmy).

Terapia otravy

Špecifický protijed je dostatočne dávkovaný fytomenadión (vitamín K₁, Kanavit). Toxicita hotových nástrah s obsahom antikoagulantov je pre človeka pomerne nízka. Nástrahy s konečnou koncentráciou antikoagulantu (napríklad warfarin 0,1%, alebo difenakum, bromadiolon 0,005%) nie sú klasifikované ako jedy (T/T+), ale bez klasifikácie či zdraviu škodlivé (Xn). Zdravý dospelý človek by musel z väčšiny týchto prípravkov skonzumovať značné množstvá (desiatky až stovky gramov), aby si privodil zdravie či život ohrozujúcu otravu. Napriek tomu je každé, náhodné alebo úmyselné požitie aj malých množstiev týchto nástrah pohotovostná medicínska situácia a je nutné bez odkladu konzultovat lekára, obzvlášť v prípade, keď prípravok požije dieťa.
Postup terapie pri požití, či inej expozícii zásadne vždy určuje ošetrujúci lekár. V ľahkých prípadoch zahŕňa po požití dekontamináciu gastrointestinálneho traktu aktívnym uhlím a opakované kontroly krvnej zrážanlivosti; pri jej poklese sa podáva opakovane vitamín K₁ až do jej normalizácie.
Pri ťažších otravách (požitie veľkého množstva nástrahy, opakované požitie nástrahy napríklad v samovražednom úmysle, alebo keď sú zjavné príznaky otravy ako krvácania, krv v moči, slabosť, tupé bolesti brucha, ťažkosti s dýchaním, príznaky obehového šoku či krvácania do mozgu) je nutná okamžitá intenzívne-medicínska starostlivosť v nemocnici, zahŕňajúca urýchlené určenie krvnej zrážanlivosti, toxikologickú analýzu telesných tekutín, podanie (aj opakované) aktívneho uhlia, vitamínu K₁ parenterálne (injekčne) v dostatočných dávkach a opakovane, v ťažkých prípadoch aj transfúzie celej krvi a koncentrátu koagulačných faktorov a podporná terapia. V podstate podobný postup sa praktikuje aj vo veterinárnej medicíne pri otravách antikoagulantmi.
Napriek ich širokému použitiu sú závažné či dokonca smrtelné otravy u ľudí pomerne vzácne, čo svedčí o istej bezpečnosti týchto prípravkov v porovnaní s inými rodenticídmi.

Fosfidy

Niektoré fosfidy kovov sa používajú ako rodenticídy, nakoľko sa pri kontakte s vlhkosťou alebo žalúdočnými šťavami rozkladajú za vzniku vysoko toxického plynu, fosfánu (fosfín, fosforovodík). Ako požerový jed sa používa fosfid zinočnatý, reagujúci s žalúdočnou kyselinou; fosfid hlinitý, fosfid horečnatý a fosfid vápenatý sa používajú ako fumiganty (plynovacie prípravky), lebo uvoľňujú fosfán už pri styku so vzdušnou či pôdnou vlhkosťou.

Fosfid zinočnatý

Empirický vzorec Zn₃P₂, anglicky: zinc phosphide. Na Slovensku prípravky STUTOX a iné (hotové požerové nástrahy, otrávené obilie a cereálne pelety s obsahom 2 – 5% látky, technická látka obsahujúca 80 – 95% látky).
Používaný od začiatku 20. storočia, technická látka je obvykle tmavošedý až čierny prášok, bez pachu, prípadne slabého, fosforového (karbidu, resp. cesnaku podobnému) pachu.
Fosfid zinočnatý je akútny rodenticíd, vysoko toxický pre všetky hlodavce aj iné teplokrvné živočíchy. Hodnoty akútnych LD₅₀ je u hlodavcov okolo 20 – 40 mg/kg p.o., u iných cicavcov podobné alebo vyššie.
Po požere nástrahy s obsahom fosfidu zinočnatého sa obvykle prvé príznaky otravy dostavujú počas pol hodiny, myši a iné malé hlodavce hynú počas 2 až 4 hodín, potkany počas 3 až 24 hodín za príznakov zlyhania srdca a kŕčov. Nástrahy s fosfidom zinočnatým sa používajú predovšetkým na hubenie myší a hrabošovitých hlodavcov, pri ich použití proti potkanom je nutné potkany "predkrmovať" rovnakým krmivom ktoré sa použije neskôr ako základ nástrahy, aby sa prekonala nedôverčivosť potkanov voči novej potrave. Tento "predkrm" obvykle trvá 1 – 2 týždne, potom sa do vykladanej návnady primieša technický fosfid zinočnatý v množstve 1 – 2%. Jedna až dve aplikácie zahubia väčšinu potkanov, zvyšok populácie potom už nástrahu odmieta.
Nátrahy s obsahom fosfidu zinočnatého sú pri požití vysoko nebezpečné pre človeka i zvieratá, obzvlášť pre vtáctvo. Používajú sa obvykle v poľnohospodárstve a profesionálnej deratizácii.

Fosfidové fumiganty

Patria sem látky fosfid hlinitý (AlP, prípravky Phostoxin a Gastoxin), fosfid horečnatý (Mg₃P₂, Magnetox) a fosfid vápenatý (Ca₃P₂, Polytanol). Sú menej stabilné, než fosfid zinočnatý, rozkladajú sa už vlhkosťou za vývoja plynného fosfánu. Plynný fosfán je prudký jed, smrtelné koncentrácie pre potkana sú len 15,4 mg/m³ (11 ppm = 0,0011%) inhalačne počas 4 hodín, pre myš 37,1 mg/m³ vzduchu (26,5 ppm = 0,00265%) počas 4 hodín. Pre človeka sú nebezpečné už koncentrácie nad 1 ppm (1,4 mg/m³ vzduchu). Fosfán hubí aj hmyz, ale potrebné koncentrácie sú vyššie.
Uvedené fosfidy sú obvykle formulované do formy tabliet alebo peliet s prímesami látok, zabraňujúcich samovznieteniu vznikajúceho fosfánu (technický fosfán je na vzduchu samozápalný). Tieto tablety či pelety sa vkladajú hlboko do nôr hlodavcov, ktoré sa následne utesnia. Vlhkosťou zo vzduchu a pôdy dochádza k rozkladu fosfidu, pričom vzniká plynný fosfán; tento plyn je trochu ťažší, než vzduch, takže sa rýchlo rozšíri do celého systému tunelov, nôr a hniezd hlodavcov pod zemou. Vzhľadom na jeho vysokú toxicitu sú obvykle hlodavce vystavené smrtelným dávkam fosfánu počas minút až hodín; otrava prebieha podla inhalovaných koncentrácii počas ca. 2 až 48 hodín (pri nízkych koncentráciách) smrtelne; zasiahnuté sú v prvom rade pľúca (toxický opuch pľúc), srdce (toxická kardiomyopatia, arytmie až zástava srdečná), pečeň (u pomalšie prebiehajúcich otráv toxická hepatitída a steatóza) a nervový systém (apatia, kŕče). Tieto toxické poškodenia však po akútnej otrave obvykle nebývajú viditeľné voľným okom (makroskopicky) pri pitve. Fosfán má aj kumulatívne účinky, efekty opakovaných nízkych dávok sa sčítajú.
Fumigácia nôr hlodavcov fosfidmi je prípustná iba vonku (v poliach, či iných hospodárskych plochách), alebo v prázdnych, izolovaných a zabezpečených budovách, ktoré sú po fumigácii dlho odvetrané, zbavené vyplynovaných zvyškov fumigačných prípravkov a odovzdané užívatelovi či majitelovi až po konečných kontrolách potvrdzujúcich neprítomnosť fosfánu vo vzduchu. Aj v tomto prípade je použitie fosfidových fumigantov možné len s úradným povolením a osobami spôsobilými pre manipuláciu s týmito jedmi (všetky fosfidové fumiganty sú klasifikované ako vysoko toxické, T+). V žiadnom prípade nesmie byť takáto fumigácia vykonávaná v obytných budovách, či v ich bezprostrednej blízkosti (napríklad v záhrade pri dome), nakoľko prípadne unikajúci fosfán môže vyvolať u ľudí zdravie až život ohrozujúce otravy.

Terapia otravy fosfánom a fosfidmi

Špecifický protijed neexistuje; pri otrave fosfidmi alebo fosfánom je nutná okamžitá intenzívne-medicínska starostlivosť. Pri požití sa robí výplach žalúdku zriedeným roztokom hydrogénuhličitanu sodného alebo peroxidu vodíku, pri inhalačnej otrave sa aplikujú kortikosteroidy. Ďalšia terapia je podporná (symptomatická), podľa kritických príznakov a rozhodnutia lekára.

Ostatné látky

Sem patria predovšetkým kalciferoly (vitamíny D), brometalín, kyanovodík, ANTU a iné deriváty tiomočoviny, fluoroctany a nervové jedy.

Kalciferoly

Kalciferoly

Sú to vitamíny D, ktoré pri vysokom dávkovaní vyvolávajú po požití smrtelne prebiehajúcu hypervitaminózu (otravu vitamínom). Zasahujú do homestázy vápniku (kalcia) v organizme, v toxických dávkách zvyšujú vstrebávanie vápnika z potravy a kostí, čím dochádza po latencii (obvykle 1 – 5 dní) k ťažkej hyperkalcémii (silné zvýšenej hladiny vápenatých iónov v krvnej plazme), ktorá má za následok poškodenie rôznych tkanív a nakoniec zástavu srdca. Používané sú cholekalciferol a ergokalciferol.
Cholekalciferol (vitamín D₃), chemický názov (IUPAC): (3S,5Z,7E)-9,10-Sekocholesta-5,7,10(19)-trién-3-ol; anglicky: cholecalciferol, colecalciferol. V zahraničí prípravky Quintox, Rampage a iné (hotové nástrahy obsahujúce 0,075 – 0,1% látky a kvapalné, olejové koncentráty, obsahujúce 2% látky).
Čistá látka tvorí mastné, biele, ihlicovité kryštáliky, bod topenia 84 – 85 °C, bez pachu; technická látka je žltá až hnedá číra živica, podobná kolofónii, teploty topenia okolo 80 °C, bez zápachu. Vo vode je látka nerozpustná, dobre sa rozpúšťa v rôznych organických rozpúšťadlách, obmedzene v tukoch a olejoch. Je citlivý na pôsobenie vzduchu, vlhkosti a svetla.
Na trh bol ako rodenticíd uvedený v USA roku 1984, v Európe v 90. rokoch. Je to subakútne pôsobiaci rodenticíd, účinný tak jednorazovo (po požere väčšieho množstva nástrahy naraz), ako aj kumulatívne (opakovaným požerom malých dávok nástrahy). Kvôli odlišnému mechanizmu účinku je vhodný na hubenie hlodavcov, rezistentných voči antikoagulantom. Jednou z výhod je, že hlodavce po príjme smrtelnej dávky už nekonzumujú ďalšiu nástrahu (anorexia v rámci otravy), čo znižuje množstvo nástrahy potrebnej na deratizáciu. Hodnoty akútnej LD₅₀ u hlodavcov bývajú uvádzané rôzne medzi 10 a 43 mg/kg p.o..
Ergokalciferol (vitamín D₂), chemický názov (IUPAC): (3S,5Z,7E,22E)-9,10-Sekoergosta-5,7,10(19),22-tetraén-3-ol; anglicky: ergocalciferol. V zahraničí prípravky Sorexa a ďalšie (hotové nástrahy obsahujúce 0,1% látky a olejové koncentráty obsahujúce 2% látky).
Čistá látka tvorí bezfarebné alebo biele, prizmatické kryštály, bez pachu, bodu topenia 116,5 °C; technická látka je žltá číra živica takmer bez zápachu. Rozpustnosť vo vode je minimálna, rozpúšťa sa vo väčšine organických rozpúšťadiel a v olejoch. Je nestabilný na vzduchu, pokiaľ je vystavený kyslému prostrediu a/alebo svetlu.
Na trh uvedený roku 1974. Ostatné vlastnosti, vrátane toxicity, sú podobné ako cholekalciferolu. Je obzvlášť vhodný na hubenie myši domovej.
Špecifickým protijedom pri otrave kalciferolmi je hormón kalcitonín, podávaný injekčne.

Brometalín

Brometalín

Chemický názov (IUPAC): 2,4,6-Tribróm-N-(2,4-dinitro-6-(trifluormetyl)fenyl)-N-metylanilín; anglicky: bromethalin. V zahraničí prípravky Assault, Vengeance, Trounce a iné (hotové nástrahy obsahujúce 0,01% látky).
Technická látka je biely až slabo žltý kryštalický prášok, bez pachu, bod topenia 150 – 151 °C. Prakticky nerozpustný vo vode, dobre rozpustný v chlórovaných alkánoch, rozpustný v iných organických rozpúšťadlách. Je to subakútne účinkujúci rodenticíd s jednorazovou i kumulatívnou toxicitou (podľa množstva požranej nástrahy). V organizme je kumulovaný v nervovom tkanive, kde je metabolizovaný na toxický metabolit N-demetylbrometalín, ktorý účinkuje ako inhibítor oxidatívnej fosforylácie v mitochondriách neurónov. V mozgu tak dochádza s latenciou 16 hodín – 3 dni k odumieraniu neurónov a tvorbe vakuol, čo má za následok zvyšovanie vnútrolebečného tlaku s nezvratným poškodením mozgu. Otrava sa po latencii prejavuje anorexiou, letargiou, svalovou slabosťou, paralýzami, kómou a záchvatmi kŕčov. Príčinou smrti býva zlyhanie dýchania. Akútna toxicita ako LD₅₀ je uvádzaná u potkana hnedastého 2,01 – 10,7 mg/kg p.o., u myši 5,25 – 8,13 mg/kg p.o a u potkana čierneho 6,6 mg/kg p.o.. Látka účinkuje aj proti hlodavcom, rezistentným voči antikoagulantom a podobne ako kalciferoly zastavuje u otrávených zvierat ďalší príjem potravy, nevýhodou však je vysoká toxicita látky pre skoro všetky cicavce a absencia špecifického protijedu.

Kyanovodík

Technický kyanovodík, stabilizovaný, s prímesou varovnej látky (metylchlórkarbonát, metylbrómacetát, chlórpikrín). V deratizácii používaný absorbovaný na inertný nosič (prípravky napríklad Uragan D2 a Cyanosil).
Technický produkt je bezfarebná, až slabo žltá, číra, vysoko prchavá a pohyblivá kvapalina, bod varu 26,5 °C, ostrého, dráždivého zápachu (dráždivá varovná látka). Dodáva sa v hermeticky zaletovaných plechoviciach, absorbovaný na inertný nosič (disky z papieroviny, alebo granulát z hlinky).
Pri deratizácii sa používa v dávke 1,5 g HCN/m³ vzduchu počas 4 hodín, alebo minimálne 2 g/m³ počas 2 hodín, prípadne (na súčasné usmrtenie hmyzu) až v dávke 10 g/m³/24 hodín, na fumigáciu (plynovanie) neobytných, uzavretých priestorov (prázdne sklady, prepravné kontajnery, nákladné lode a podobne). V uvedených dávkach pôsobí na hlodavce prakticky okamžite, perakútnou otravou kyanidom. Smrť sa dostavuje počas minút za kolapsu, kŕčov a lapania vzduchu. Otrávené hlodavce obvykle hynú mimo hniezd, v otvorených priestoroch, čo uľahčuje odstránenie kadávrov po ukončení fumigácie. Pokiaľ je fumigovaný celý objekt, dosahuje sa touto metódou prakticky 100% úhyn hlodavcov.

Kyselina fluoroctová a jej deriváty

Deriváty kyseliny fluoroctovej

Chemický názov (IUPAC): Kyselina 2-fluoretánová. Deriváty fluoroctan sodný (sodná soľ) a fluoracetamid (amid); anglicky: fluoroacetic acid; sodium fluoroacetate; fluoroacetamide. Na Slovensku nepoužívané, v niektorých krajinách preparáty označované "1080" (nástrahy s obsahom 0,1 – 0,25% fluoroctanu sodného) a "1081" (nástrahy s obsahom 1 – 2% fluoracetamidu).
Kyselina fluoroctová tvorí bezfarebné alebo biele kryštáliky, bod topenia 35,2 °C, bod varu 165 °C, slabého octového pachu; fluoroctan sodný tvorí biely, hygroskopický prášok, bod topenia 200 – 202 °C, bez pachu, výborne rozpustný vo vode, málo rozpustný v alkoholoch a nerozpustný v nepolárnych organických rozpúšťadlách; fluoracetamid tvorí bezfarebný alebo biely kryštalický prášok, bod topenia 108 °C, bez pachu, dobre rozpustný vo vode, rozpustný v alkoholoch a acetóne, slabo rozpustný v nepolárnych rozpúšťadlách.
Fluoroctová kyselina, respektíve jej anión, fluoroctan sú pre všetky teplokrvné zvieratá a niektoré článkonožce mimoriadne prudké jedy; mechanizmus toxického účinku spočíva v metabolizácii fluoroctanu na fluorcitrát v Krebsovom cykle a blokáda Krebsovho cyklu kompetetívnou inhibíciou enzýmu akonitázy; metabolizmus všetkých buniek organizmu je tým vážne narušený až sa zastavuje a súčasne dochádza k hromadeniu citrátu a laktátu a tým k metabolickej acidóze a rozvratu vnútorného prostredia. Zasiahnuté sú najmä srdce a centrálny nervový systém. Smrť nastáva v priebehu 45 minút – 18 hodín po požití jedu v dôsledku zástavy srdečnej alebo paralýzy dychového centra.
Toxicita fluoroctanu a látok, ktoré sú na fluoroctan metabolizované (fluoracetamid, 2-fluoretanol, 18-fluorstearát atď.) je vysoká, u malých cicavcov a mäsožravcov v dôsledku ich rýchlejšieho metabolizmu extrémna: akútna LD₅₀ pre potkana je 0,22 mg/kg perorálne, u myši 0,5 mg/kg p.o.. Mimoriadne citlivý je pes, LD₅₀ je len 0,066 mg/kg p.o. (údaje platia pre fluoroctan sodný). Toxicita pre človeka je tiež pomerne vysoká, okrem toho neexistuje špecifický protijed a rozvinutú ťažkú otravu je prakticky nemožné zvrátiť. Z tohto dôvodu, ako aj z veľkého rizika pre necielové zvieratá je použitie fluoroctanu ako rodenticídu vo väčšine krajín zakázané.

ANTU (alfa-Naftyltiomočovina)

ANTU

Chemický názov (IUPAC): 1-(Naftalén-1-yl)-tiourea; anglicky ANTU, alpha-Naphtylthiourea. V minulosti prípravky Dirax, Antirax (práškové koncentráty obsahujúce 30% látky; v nástrahách bol požívaný v koncentrácii 1%).
Čistá látka tvorí bezfarebné kryštály, technická šedý prášok, bez pachu, horkej chuti, bod topenia 198 °C. Je málo rozpustná vo vode, lepšie v niektorých organických rozpúšťadlách.
ANTU je akútne pôsobiaci jed, pomerne selektívny pre potkana hnedastého; LD₅₀ variuje medzi 3 a 7,4 mg/kg p.o., LD₁₀₀ medzi 20 a 50 mg/kg p.o.. Toxicita u myši je nižšia, pre potkana čierneho je toxicita minimálna. Z necieľových organizmov sú citlivé najmä psy. ANTU spôsobuje pravdepodobne denaturáciou niektorých enzýmov zvýšenie permeability (priepustnosti) krvných kapilár a lymfatických ciest v hrudníku pre krvnú plazmu a lymfu, čo vedie k rozvoju toxického opuchu pľúc. Otrávené zvieratá hynú v priebehu 12 – 30 hodín zadusením. Potkany, ktoré otravu prežili vyvinú averziu ("nástrahovú plachosť") voči tejto látke. Okrem toho bola technická látka zle príjmaná v nástrahách, čo spolu s karcinogénnymi znečisteniami z výroby technickej látky a absenciou špecifického protijedu viedlo k zastaveniu používania tejto látky v 60. rokoch.
Okrem ANTU majú rodenticídne účinky aj ďalšie deriváty tiomočoviny, napríklad 3-(3,4-dichlórfenyl)triaz-2-én-1-karbtioamid, Chlórpromurit, a 1-(1H-indazol-7-yl)-tiourea, ale žiadna z týchto látok nie je v súčasnosti prakticky používaná; majú len historický význam.

Nervové jedy

Dajú sa rozdeliť na konvulzívne (záchvaty kŕčov spôsobujúce) a paralytické (ochrnutie spôsobujúce) jedy. Medzi konvulzíva patria strychnín, krimidín, endrín, tetramín, fenylsilatrán a jeho deriváty, paralytikum je napríklad alfa-chloralóza. Látkou s oboma účinkami je organofosfát fosacetím (gophacid).

Strychnín

Strychnín

Chemický názov (IUPAC): Strychnidín-10-ón; anglicky: strychnine. Na Slovensku nepoužívaný, používaný v USA a ďalších krajinách (obvykle hotové požerové nástrahy obsahujúce 0,25 – 1% strychnínu vo forme bázy, síranu alebo dusičnanu).
Strychnín je alkaloid rastliny Strychnos nux-vomica; získava sa extrakciou sušených semien tejto rastliny. Čistá látka tvorí bezfarebné alebo biele kryštáliky, bez pachu, silne horkej chuti, bod topenia 287 °C. Je málo rozpustný vo vode (jeho soli sú lepšie rozpustné), lepšie rozpustný v alkoholoch a acetóne, dobre rozpustný v chloroforme.
Strychnín je typický kŕčový jed, pôsobí akútne až perakútne; po požití smrtelnej dávky sa prvé príznaky dostavujú obvykle počas 5 – 30 minút a zahŕňajú zostrenie zmyslov, zosilenie reflexov a podráždenosť, ktoré rýchlo prechádzajú do svalových zášklbov a nakoniec generalizovaných záchvatov kŕčov, podobných veľkým epileptickým záchvatom. Záchvaty bývajú spustené aj nepatrnými podnetmi, ako zvuky, dotyky, svetlo, v priebehu otravy sa však opakujú, prestávky medzi nimi sa skracujú a trvanie záchvatov sa predlžuje; otrávené zviera či človek zostáva až do poslednej fázy otravy pri vedomí, prudkými kŕčmi môže dôjsť k zlomeniu kostí či roztrhnutiu šliach. Kŕčmi sú zasiahnuté aj bránica a medzirebrové svaly, takže počas záchvatov nie je možné dýchanie. Obeť zomiera obvykle 45 minút až 12 hodín po požití jedu na udusenie alebo úplné vyčerpanie. Strychnín je prudký jed pre všetky teplokrvné zvieratá (LD₅₀ pre potkanov býva udávaná od 3 do 16,2 mg/kg p.o., pre myš 2 – 9,3 mg/kg p.o., ešte toxickejší je pre mäsožravce, u psa sa uvádza LD₅₀ 0,5 – 1,2 mg/kg) aj človeka, telá otrávených zvierat zostávajú toxické až do úplného rozkladu (ohrozujú mäsožravé zvieratá sekundárnymi otravami), čo spolu s dosť nehumánnym priebehom otravy viedlo k zákazu používania strychnínu v mnohých krajinách. Je stále používaný v severnej Amerike a niektorých rozvojových krajinách.

Krimidín

Krimidín

Chemický názov (IUPAC): 2-Chlór-N, N,6-trimetylpyrimidín-4-amín, anglicky: crimidine. V minulosti používaný prípravok Castrix (nástraha – obilné zrná obsahujúce 0,1% látky).
Plne syntetický kŕčový jed, antivitamín B₆.
Čistá látka tvorí bezfarebné kryštály, takmer bez zápachu, bod topenia 87 °C. Je málo rozpustný vo vode, dobre až veľmi dobre rozpustný v organických rozpúšťadlách. S kyselinami tvorí dobre rozpustné soli.
Príznaky otravy sa dostavujú 15 – 45 minút po požití jedu a sú totožné s príznakmi otravy strychnínom; malé hlodavce hynú 1 – 3 hodiny po požere jedu. Toxicita krimidínu je ešte vyššia, než strychnínu, LD₅₀ u potkana je 1,25 mg/kg p.o., u myši 1,2 mg/kg p.o.. Toxicita u iných cicavcov a človeka je tiež vysoká. Krimidín bol používaný hlavne na hubenie poľných hlodavcov, od začiatku 80. rokov je však jeho použitie zakázané.

Endrín

Endrín

Chemický názov (IUPAC): (1R,4S,4aS,5S,6S,7R,8R,8aR)-1,2,3,4,10,10-Hexachlór-1,4,4a,5,6,7,8,8a-oktahydro-6,7-epoxy-1,4:5,8-dimetanonaftalén; anglicky: endrin. V minulosti používané prípravky Mendrin, Endrin (postrekové koncentráty obsahujúce 20% endrínu v aromatických rozpúšťadlách).
Pôvodne používaný ako insekticíd, pri jeho použití v poliach bola zaznamenaná vysoká úmrtnosť poľných hlodavcov a divej zveri; od polovice 60. do konca 80. rokov používaný pri kalamitných výskytoch hrabošov poľných ako kontaktný rodenticíd, aplikovaný maximálne raz ročne postrekom po zbere, koncom jesene alebo v zime.
Technická látka je svetlo žltá, kryštalická až žltohnedá, voskovitá látka fenolového zápachu, teploty topenia okolo 200 °C, takmer nerozpustná vo vode, rôzne rozpustná v organických rozpúšťadlách.
Akútne pôsobí ako kŕčový jed, účinky sú podobné strychnínu; vstrebáva sa potravou aj cez kožu (perkutánne); je veľmi perzistentný (odbúravanie v prírode je pomalé) a má veľmi nepriaznivé účinky na prírodu. Akútne hodnoty LD₅₀ sú uvádzané pre potkana 3 – 15 mg/kg p.o. a 18 mg/kg dermálne (cez kožu); u myši 1,3 – 3 mg/kg. Priebeh otravy je podobný, ako pri otrave strychnínom. Je vysoko toxický pre všetky zvieratá aj človeka. Jeho používanie je od 80. rokov úplne zakázané.

Tetramín

Tetramín

Chemický názov (IUPAC): 2,6-Ditia-1,3,5,7-tetrazatricyklo[3.3.1^13,7]dekán-2,2,6,6-tetroxid, synonymum: tetrametyléndisulfotetramín; anglicky: tetramethylenedisulfotetramine. Používaný v 40. a 50. rokoch ako rodenticíd (požerové nástrahy obsahujúce 0,01 – 0,05% látky).
Plne syntetický, heteropolycyklický kŕčový jed pripravený kondenzáciou sulfamidu s metanálom (formaldehydom).
Čistá látka tvorí kubické kryštály, bez zápachu, teplota topenia vyše 270 °C (rozklad). Prakticky nerozpustný vo vode, rozpustný v aprotických organických rozpúšťadlách.
Je to jeden z najsilnejších kŕčových jedov, jeho toxicita je ca. 20-násobne vyššia, než strychnínu. LD₅₀ u myši je udávaných 0,20 – 0,25 mg/kg p.o.; toxicita je podobne vysoká aj u ostatných teplokrvných živočíchov a človeka. Priebeh a príznaky otravy sú totožné so strychnínom. V súčasnosti sa používa len v niektorých ázijských krajinách (Čína).

Fenylsilatrán a deriváty

Fenylsilatrán

Chemický názov (IUPAC): 1-Fenyl-2,8,9-trioxa-5-aza-1-silabicyklo[3.3.3]undekán; anglicky: phenylsilatrane.
Fenylsilatrán a 4-chlórfenylsilatrán boli v 70. rokoch skúmané ako potenciálne akútne rodenticídy; v niektorých krajinách (Čína, krajiny býv. ZSSR) sú používané, hlavne ako rodenticídy na hubenie poľných hlodavcov; ich výhody sú vysoká účinnosť a rýchly rozklad týchto látok vo voľnej prírode, čím sa minimalizuje ekologická záťaž. Hodnoty LD₅₀ sa u rôznych hlodavcov pohybujú od 0,4 – 4 mg/kg p.o.; aplikujú sa v nástrahách v koncentrácii 0,25 – 0,75%, ich účinky sú porovnatelné so strychnínom.
Protijedmi pri otravách kŕčovými jedmi sú rýchlo účinné antikonvulzíva, ako je diazepam a fenobarbital podané vnútrožilne; pri otrave krimidínom a tetramínom sa okrem toho podávajú vysoké dávky pyridoxínu (vitamín B₆) vnútrožilne. V prípade nezvládnutelných záchvatov sa podávajú anestetiká (propofol, pentobarbital, midazolam i.v.) a kuraremimetické myorelaxanty (sukcinylcholín, pankurónium, vekurónium), prípadne aj dantrolén a podporná intenzívne-medicínska terapia.

alfa-Chloralóza

alfa-Chloralóza

Chemický názov (IUPAC): (R)-1,2-O-(2,2,2-trichlóretylidén)-α-D-glukofuranóza; anglicky: chloralose. Na Slovensku nepoužívaná, v zahraničí napríklad prípravok Alphakil (obilná nástraha obsahujúca 4% látky).
Je to kondenzačný produkt chloralu (2,2,2-trichlóretanálu) a glukózy. Tvorí biely kryštalický prášok, bez pachu a chuti, bod topenia 187 °C. Je málo rozpustná vo vode, dobre v dietylétere, acetóne a kyseline octovej, rozpustná v chloroforme a takmer nerozpustná v petrolétere. Varom v roztokoch kyselín a alkálii hydrolyzuje.
Ako rodenticíd sa používa v Británii, Švajčiarsku a USA. Používa sa na hubenie myší pri teplotách pod 15 °C; pôsobí narkoticky a väčšina myší uhynie v narkóze na podchladenie. Na hubenie potkanov nie je vhodná; používa sa aj na omračovanie nežiaducich vtákov a ako sedatívum vo veterinárnej medicíne. LD₅₀ u myší sa pohybuje okolo 300 – 400 mg/kg a toxicita je vyššia pri nízkych teplotách prostredia. Účinky sa dostavujú 15 – 60 minút po požití látky; po krátkej počiatočnej fáze excitácie nasleduje rýchlo sa prehlbujúci spánok až kóma. Smrť nastáva podchladením alebo zástavou srdečnou.

Fosacetím

Fosacetím

Chemický názov (IUPAC): O, O-bis(4-Chlórfenyl)-N-1-aminoetylidéntiofosforamid; anglicky: phosacetim. V USA v minulosti používaný prípravok Gophacide (koncentrát obsahujúci 2% látky a hotové nástrahy obsahujúce 0,1 – 0,2% látky).
Je to jediný organofosforový inhibítor cholínestrázy, ktorý bol používaný ako rodenticíd. Čistá látka tvorí biely kryštalický prášok, takmer bez zápachu, bod topenia 104 – 106 °C, prakticky nerozpustný vo vode, rozpustný v chlóralkánoch.
V USA sa používal ako rodenticíd na hubenie syslov v poliach; je vysoko toxický pre všetky hlodavce, LD₅₀ u rôznych hlodavcov variuje medzi 2 a 15 mg/kg p.o..
Otrava prebieha s latenciou 8 – 12 hodín, látka je metabolicky aktivovaná. Po tejto latencii sa rozvíja typická otrava inhibítorom cholínesterázy s muskarínovými (hypersekrécie, kŕče hladkého svalstva), nikotínovými (svalové zášklby) a centrálnymi (záchvaty, paralýza vitálnych centier) príznakmi. Smrť obvykle nasleduje počas prvých 24 hodín v dôsledku zlyhania dýchania. Protijedy sú atropín a reaktivátor cholínesterázy (pralidoxím alebo obidoxím) a symptomatická terapia.

Nepoužívané rodenticídy

Okrem vyššie spomínaných kŕčových jedov majú dnes ako rodenticídne látky už len historický význam biely fosfor, uhličitan bárnatý, používaný proti potkanom, tálne soli (síran alebo octan tálny), fluorid a hexafluorokremičitan sodný, zlúčeniny trojmocného arzénu (oxid arzenitý a arzenitan sodný) a scilirozid (jedovatý kardioglykozid morskej cibule). Dôvody pre ich opustenie boli predovšetkým vysoká toxicita pre človeka a nižšia účinnosť v porovnaní so syntetickými látkami.

Aplikácie

• Rodenticíd

Zdroje

• Buckle, A.P.; Smith, R.H. et al.: Rodent Pests and Their Control, CAB INTERNATIONAL, Oxon, 1994. ISBN 0-85198-820-2
• Wegler, R. et al.: Chemie der Pflanzenschutz- und Schädlingsbekämpfungsmittel, Band 1, Springer, 1970.
• Hayes, WJ; Laws, ER, et al.: Handbook of Pesticide Toxicology, Volume 2 & 3. Academic Press Inc., 1991. ISBN 0-12-334162-0 ISBN 0-12-334163-9
• Kühnert, M. et al.: Veterinärmedizinische Toxikologie, Gustav Fischer Verlag, 1991. ISBN 3-334-00386-8
• Frey, H.H.; Löscher, W. et al.: Lehrbuch der Pharmakologie und Toxikologie für die Veterinärmedizin, Sonderausg. d. 2. Aufl., Enke Verlag, 2007. ISBN 978-3-8304-1070-6
• Ludewig, R.; Regenthal, R. et al.: Akute Vergiftungen und Arzneimittelüberdosierungen, 10. Aufl., Wissenschaftliche Verlagsgesellschaft mbH, Stuttgart, 2007. ISBN 978-3-8047-2280-4
• Timm, RM: Description of Active Ingredients, Prevention and Control of Wildlife Damage, University of Nebraska, 1994.
• Jacobs, WW: Pesticides Federally Registered for Control of Terrestrial Vertebrate Pests, Prevention and Control of Wildlife Damage, University of Nebraska, 1994.
• United States National Library of Medicine TOXNET Hazardous Substances Data Bank, http://toxnet.nlm.nih.gov/cgi-bin/sis/htmlgen?HSDB
• IPCS-INCHEM: Anticoagulant rodenticides. (Environmental health criteria ; 175), World Health Organization 1995, http://www.inchem.org/documents/ehc/ehc/ehc175.htm

Chemický portál Biologický portál