Rodingit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rodingit
Rodingitová žila z Dolného Sliezska.]
Rodingitová žila z Dolného Sliezska.]
Zloženie
Hlavné minerálygranáty (grosulár-andradit), pyroxény (diopsid)
Akcesórievesuvianit, epidot-zoisit, chlorit, skapolit a Fe-oxidy
Vlastnosti
Farbazelená, sivá

Rodingit je metasomatická hornina, ktorá vzniká premenou prevažne mafických hornín (gabier) obohatením o vápnik. Typicky je tvorený asociáciou hydratovaných vápenato-silikátových minerálov ako sú granáty (grosulár-andradit), klinopyroxén (diopsid), vesuvianit, epidot-zoisit, chlorit, prehnit, pumpellyit a ďalšie. Proces vzniku rodingitov úzko súvisí so serpentinizáciou (hydrotermálnou alteráciou ultramafických hornín) a ich výskyt je teda podmienený prítomnosťou serpentinizovaných telies. V teréne najčastejšie vystupujú ako svetlé žily alebo dajky uzavreté v serpentinite[1][2], pretože predstavujú alterované bázické intrúzie v serpentinitoch.[3]

Minerálnym zložením pripomínajú Ca-skarny.[3]

Termín rodingit bol prvýkrát použitý v roku 1911 na pomenovanie grosulárovo-diopsidovej horniny výskytov v oblasti Dun Mountain, v údolí rieky Roding na Novom Zélande. V danej geologickej správe[4] bol rodingit prirovnaný k hornine bohatej na zelený granát z Dobšinej.

V Západných Karpatoch boli rodingity opísané z Dobšinej (lom Teliatko a lokalita Danková v závere doliny), z lokality Bôrček pri Brezničke a zo serpentinitového telesa pri Jaklovciach[5].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LI, Xu-Ping; DUAN, Wen-Yong; ZHAO, Lin-Quan. Rodingites from the Xigaze ophiolite, southern Tibet – new insights into the processes of rodingitization. European Journal of Mineralogy, 2017-12-15, roč. 29, čís. 5, s. 821–837. Dostupné online [cit. 2021-04-20]. ISSN 0935-1221. DOI10.1127/ejm/2017/0029-2633. (po anglicky)
  2. Salvioli-Mariani E., Boschetti, T., Toscani, L., Montanini, A., Petriglieri, J. R., Bersani, D. Multi-stage rodingitization of ophiolitic bodies from Northern Apennines (Italy): Constraints from petrography, geochemistry and thermodynamic modelling. Geoscience Frontiers, 2020-11-01, roč. 11, čís. 6, s. 2103–2125. Dostupné online [cit. 2021-04-20]. ISSN 1674-9871. DOI10.1016/j.gsf.2020.04.017. (po anglicky)
  3. a b FETTES, Douglas; DESMONS, Jacqueline. Metamorphic Rocks: A Classification and Glossary of Terms (Recommendations of the International Union of Geological Sciences Subcommission on the Systematics of Metamorphic Rocks). [s.l.] : Cambridge University Press, 2007. 244 s. ISBN 978-0-521-86810-5. S. 64.
  4. BELL, J. M.. The geology of the Dun Mountain subdivision, Nelson. Wellington, Nový Zéland : J. Mackay, government printer, 1911.
  5. HOVORKA, Dušan. Ultramafic Rocks of the Western Carpathians / Czechoslovakia. Bratislava : GÚDŠ, 1985.