Rodinný dom na svahu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rodinný dom na svahu

Rodinný dom na svahu (Bratislava, Bartoňova 7) je osobitným príkladom spojenia moderny s tradicionalizmom. Objavujú sa tu výrazné rohové okná a súčasne plná základná hmota s jej monumentalitou i symetriou. Integrácia symetrie a asymetrie je v modernej architektúre ojedinelým riešením, ktoré nie je náhodným úkazom ale charakteristickým výrazom architektovho spojovania avantgardnosti a tradície. Dom patrí medzi vyspelé a dôkladne zrealizované základné konštrukcie i doplnkové kovové súčasti sa navzájom dopĺňajú v kombinácii masívneho a subtílneho.

História vily[upraviť | upraviť zdroj]

Dom bol postavený v rokoch 1933-1934 pre zámožnejšieho stavebníka Ing. Eugena Weisza podľa projektu architekta Artúra Szalatnaia-Slatinského. Dodnes tvorí doklad primeranej luxusnej stavby, ktorej pôsobenie sa zakladá na modernej jednoduchosti. Dom bol postavený na úzkej parcele, ktorá stúpa od ulice smerom na juh v dĺžke 62 m s výškovým rozdielom 15 m.

Dispozícia vily[upraviť | upraviť zdroj]

Osemizbový trojposchodový dom stojí na úzkom pozemku v ktorom je záhrada upravená do piatich terás. Dom tvorí kompaktný kubus so strechou bez presahujúcej rímsy o výmere 198,16 m² obytných plôch a 259,26 m² ostatných. Dispozícia je prostá a veľmi logická, vyplynula z modernej funkcionality a úspornosti. Dom má klasickú tehlovú trojtraktovú konštrukciu s hrúbkou múru 45cm a priečok 10 cm, so železobetónovými stropmi a dreveným krovom. V strede dispozície je schodisko. Autor rád používa priehľady zo schodiska, či cez schodisko tým že robieva širšie schodiskové zrkadlo. Aj tu je z polkruhového segmentu schodiska priehľad do haly a jeho horné rameno ústi do otvoreného priestoru.

Vstup je na dlhšej západnej bočnej strane. Na úrovni vstupu je suterén s kuchyňou, hospodárskymi miestnosťami a garážou. Prízemie tvorí hala, obývacia izba so zimnou záhradou. Má veľké rohové okno až po zem, otočené na juh s priamym vstupom do zadnej záhrady. Smerom do ulice je jedáleň. Na prvom poschodí sa nachádza denná izba, tri spálne, kúpeľňa a predsieň. Na druhom poschodí iba izba pre slúžku. Na každom poschodí je WC.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pre architektúru domu je charakteristické spojenie moderny s tradicionalizmom. Má tradičnú polvalbovú strechu ale fasáda je už stroho moderná, so širokými oknami vrátane rohových, ktoré architekt rád používal. Dom je obrátený užšími fasádami do ulice a do záhrady. Uličné (severné) priečelie je veľmi jednoduché, s dvoma oknami umiestnenými stredovo symetricky. Záhradné (južné) priečelie je o niečo zložitejšie. Jeho základom je mierne porušená osová symetria. Balkón na poschodí vyvažuje posunutie zasklenenej steny z obývačky do záhrady. Povrchová úprava je hladká omietka.

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dulla, M. - Moravčíková, H. : Architektúra Slovenska v 20. storočí, Slovart, 2002
  • Sprievodca po architektúre Bratislavy 1918 – 1950, Meritum, 1996
  • Dulla, M. a kol. autorov: Majstri architektúry, Perfekt, 2005
  • Moravčíková, H.: Architektúra na Slovensku, stručné dejiny, Slovart, 2005
  • Foltyn, L.: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939, Spolok architektov Slovenska, 1993

Súradnice: 48°08′45″S 17°05′40″V / 48,145848°S 17,094501°V / 48.145848; 17.094501