Rodošto

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°43′22″S 21°15′37″V / 48,722843°S 21,260293°V / 48.722843; 21.260293
Rodošto
(Rodošto - Pamätný dom Františka II. Rákocziho)
Katova bašta
múzeum
Košice - Hrnčiarska 7 - Katova bašta a Rodošto-1.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okres Košice I
Mesto Košice
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°43′22″S 21°15′37″V / 48,722843°S 21,260293°V / 48.722843; 21.260293
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Katova bašta, Henker Rondel
 - dátum vyhlásenia 16. 10. 1963
ÚZPF[2]
 - číslo 1049/9
Otvorenie 1991
Správca Východoslovenské múzeum
Adresa Hrnčiarska 7
Telefón 0917 755 594
Email lektorna.kb@vsmuzeum.sk
Web www.vsmuzeum.sk
Poloha v rámci Košíc
RedHut.svg
Poloha v rámci Košíc
Poloha v rámci Starého Mesta
RedHut.svg
Poloha v rámci Starého Mesta
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Rodošto (pamätný dom Františka II. Rákocziho alebo Katova bašta) je múzeum nachádzajúce sa na Hrnčiarskej ulici v Košiciach, v blízkosti Miklušovej väznice a Kalvínskeho kostola.

Spolu s najväčou baštou na Slovensku – Katovou baštou tvoria jednu expozíciu, prevádzkovanú Východoslovenským múzeom, na nádvorí Hrnčiarskej ulice číslo 7. Okrem stredovekého mestského opevnenia sa tu nachádza významný Pamätný dom Františka II. Rákocziho, je sprístupnený od roku 1991. Dom predstavuje repliku exilového domu z tureckého mestečka Tekirdağ, maď. Rodošto. V ňom býval vodca posledného uhorského stavovského povstania František II. Rákoczi. Svoj exilový život tu prežil ako exulant v rokoch 1720 - 1735. Tu taktiež 8. apríla 1735 aj zomrel.[3][4][5]

O postavení repliky domu sa rozhodlo v roku 1908, no stavba bola sa začala realizovať až v rokoch 1940 - 1943. Pri výstavbe kópie domu tu požili pôvodné časti vnútorného zariadenia a štukovej výzdoby miestnosti bývalej jedálne. Po dokončení bol pamätný dom využívaný hlavne na kancelárske a depozitárne účely.[4] Pamätný dom je postavený na mieste staršých obytných priestorov a maštale z prelomu 18. a 19. storočia.[3]

Expozícia[upraviť | upraviť kód]

Expozícia približuje samotnú osobu kniežaťa Františka II. Rákocziho, jeho život vo vyhnanstve a slávnostný pohreb v Košiciach. Návštevníci si v Pamätnom dome môžu prezrieť aj sériu dobových fotografií z výstavby repliky orientálneho domu. Celá expozícia predstavuje prostredie, v ktorom žil Rákoczi a jeho druhovia svoj exilový život v tureckom mestečku Rodošto, rozložené pod pohorím Tekirdağ na brehu Marmarského mora západne od Carihradu.[3][5]

Dominantou pamätného domu je veľká jedálenská miestnosť inšpirovaná orientom, ktorej viaceré súčasti údajne vytvoril aj dekoroval vlastnoručne sám Rákoczi. Expozícia je ďalej doplnená dobovými zbraňami z 18. storočia, rytinamy, výtvarnými dielamy, ktoré zobrazujú rodinné portréty Rákocziovcov a akvarely z Turecka. Nájdeme tu aj ukážky povstaleckého mincovníctva a medailérstva, turecký dobový nábytok, predmety z osobného vlastníctva Rákocziho, ale aj predmety súvisiace s jeho smrťou a pohrebom. Nachádza sa tu aj propagačná knižka Rákocziho povstania s názvom „História kniežaťa Rákocziho“ z roku 1707 aj miniatúrne obrázky z izby mladého Františka Rákocziho na Mukačevskom hrade. Od roku 2013 je výstava obohatená o nové, moderné a interaktívne prvky.[3][4][6][5]

Po jeho smrti[upraviť | upraviť kód]

Pochovaný bol tajne v chráme francúzskych lazaristov, v kostole svätého Benedikta v Istanbule. Keďže najvýznamnejším centrom jeho povstania bolo mesto Košice, tak jeho telesné pozostatky v roku 1906 nechala uhorská vláda previezť práve do Košíc. Jeho pozostatky sú od vtedy uložené v Dóme sv. Alžbety.[4][5]

Socha[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Socha Františka II. Rákociho (Košice)

Pred Rodoštom je od roku 2006 osadená socha Františka II. Rákócziho, ktorú mestu Košice venovala Maďarská republika. Socha je vysoká 230 cm a váži 500 kg. Je umiestnená na podstavci z lešteného granitu, ktorý je vysoký 70 cm, široký 300 cm a váži až 7 ton. Autorom tejo sochy je maďarský sochár Sándor Győrfi.[4][5]

Geléria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
  2. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
  3. a b c d RODOŠTO - PAMÄTNÝ DOM FRANTIŠKA II.RÁKOCZIHO [online]. vsmuzeum.sk, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
  4. a b c d e Rodošto – pamätný dom Františka II. Rákociho [online]. keturist.sk, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
  5. a b c d e Katova bašta a Rodošto – Visit Košice [online]. visitkosice.org, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
  6. Rodošto - pamätný dom Františka II. Rákocziho [online]. vypadni.sk, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rodošto