Rodová ideológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Rodová ideológia (iné názvy: gender, džender ideológia) je naratív[1] o údajnom sprisahaní alebo koordinovanom útoku najmä zo Západu s cieľom zničiť „tradičné hodnoty“ a „tradičnú rodinu“.[2] Niektorí autori ju označujú aj ako morálnu paniku[3][4] alebo konšpiračnú teóriu.[5]

Tento termín nemá vedecké pozadie ani použitie. Pojem rodová ideológia sa často nesprávne zamieňa s pojmom rodová rovnosť.

Podľa rôznych predstaviteľov rodová ideológia zahŕňa rôzne druhy hrozieb a nebezpečenstiev. Nemecká aktivistka a prekladateľka Gabriele Kuby tvrdí, že rodová ideológia vychováva deti k rodovo neutrálnym ľuďom, ktorí môžu slobodne meniť pohlavierod, kedykoľvek sa im zachce.[6] Podobne tvrdí aj Konferencia biskupov Slovenska, že „biologicky určené pohlavie sa má údajne prekonať možnosťou slobodne si ho vybrať, čo vraj zabezpečí rovnosť medzi ľuďmi“.[7]

Takéto chápanie je založené na nesprávnej interpretácii pojmov pohlavie a rod. Pohlavie ako biologický atribút ľudských bytostí je vrodené a nemenné. Jedinou výnimkou sú intersexuálni a transrodoví ľudia, u ktorých je podmienené biologickými faktormi. Ide však o relatívne malú skupinu ľudí, ktorá tvorí menej než jedno percento populácie.[8] Okrem toho zmena pohlavia je veľmi komplikovaný dlhodobý proces zložený z množstva lekárskych zákrokov.

Rodová rovnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od pohlavia, ktoré je biologické, rod „sa vzťahuje na sociálne atribúty a možnosti spojené s tým, že sme ženy a muži (na základe pohlavia), a na vzťahy medzi ženami a mužmi a dievčatami a chlapcami, ako aj na vzťahy medzi ženami a vzťahy medzi mužmi. Tieto vlastnosti, spoločenské možnosti a vzťahy sú sociálne konštruované a učíme sa ich prostredníctvom socializačných procesov. Menia sa v závislosti od kontextu, aj času. Rod určuje, čo sa v danom kontexte od ženy alebo muža očakáva, čo je dovolené a oceňované. Vo väčšine spoločností existujú rozdiely a nerovnosti medzi ženami a mužmi v pridelených povinnostiach, vykonávaných činnostiach, prístupe k zdrojom a kontrole nad nimi, ako aj v možnostiach rozhodovania."[9]

Rodová rola je spoločenské očakávanie, akí majú ľudia byť na základe svojho rodu - napríklad, že "všetky ženy sú prirodzene starostlivé" alebo "všetci muži agresívni".

Rodová rovnosť je princíp ľudských práv, ktorý zavádza spravodlivé zaobchádzanie s ľuďmi bez ohľadu na pohlavie alebo rod. V praxi to znamená rovnaké práva, povinnosti a možnosti pre mužov a ženy, chlapcov a dievčatá. "Rovnosť neznamená, že muži a ženy budú rovnakí, ale že práva žien a mužov, ich povinnosti a životné možnosti nebudú závisieť od toho, či sa narodili ako muž alebo žena. Rodová rovnosť znamená, že záujmy, potreby a priority oboch, žien aj mužov, sú brané do úvahy, uznávajúc rozdiely medzi rôznymi skupinami žien a mužov. Nejedná sa ani o ženskú záležitosť, týka sa rovnako aj mužov."[10]

Každý človek môže byť definovaný viacerými znakmi (vek, etnický pôvod, zdravotné postihnutie atď.) a o každom z nich existujú spoločenské stereotypy. Keďže žiaden z týchto znakov by nemal ovplyvňovať individuálnu slobodu človeka realizovať sa podľa svojho talentu a túžob, nemal by ho ovplyvňovať alebo znevýhodňovať ani rod/pohlavie. Rodová rovnosť je vo výsledku osobná sloboda realizovať svoj potenciál. Ako ľudskoprávny princíp a zároveň ako verejná politika sa usiluje o spoločnosť, v ktorej rodové predsudky nepoškodzujú ľudí a nebránia im v tom, aby sa uplatnili podľa svojich schopností alebo talentu - pre príklad, ak chce žena pracovať v stavebníctve alebo muž v materskej škole, spoločenské predsudky alebo očakávania a bariéry na tom postavené by im v tom nemali brániť.

V minulosti viedol boj za rodovú rovnosť k rovnakým majetkovým právam žien a mužov,[11] k zavedeniu volebného práva pre ženy v Česko-Slovensku ako jednej z prvých krajín na svete,[12] k priznaniu rodičovských práv matkám, nielen otcom,[13] k rovnosti pred zákonom alebo k rovnakému odmeňovaniu za rovnakú prácu.[14]

Teórie vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina vedcov a vedkýň[15][16] sa zhoduje, že hnutie odporu voči rodovej rovnosti má počiatky v interných diskusiách katolíckej cirkvi v 90.-tych rokoch, kde sa snažili zaujať stanovisko a bojovať proti výsledkom Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji organizovanej UNFPA/OSN z roku 1994 a neskôr Svetovej konferencie žien v Pekingu z roku 1995. Po týchto konferenciách OSN začala uznávať a ochraňovať sexuálne a reprodukčné práva.[17][18][19]

Svätá stolica sa obávala, že tento vývoj bude viesť k uznaniu interrupcie ako ľudského práva (ktoré je súčasťou reprodukčných práv a práva žien zaobchádzať so svojim telom) a normalizáciu homosexuality. Termín rod “chápala Svätá stolica ako strategický nástroj na útok a destabilizáciu prirodzenej rodiny.”[20]

Podľa pápeža Františka „rodová ideológia“ podkope názor cirkvi o vzájomnom dopĺňaní sa žien a mužov“[21] a prirovnal ju k jadrovým zbraniam, má to byť jeden z „Herodov, ktoré ničia, ... a ktoré znetvoria tváre mužov a žien, zničia stvorenie.“[22]

V roku 2019 katolícka cirkev vydala prvý veľký dokument zaoberajúci sa špecificky „rodovou ideológiou“, kde tvrdí, že existujú iba dve biologicky určené pohlavia alebo rody.[23]

Koordinované šírenie konšpirácie po Európe[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď názory hnutia proti rodovej rovnosti boli plne sformulované už okolo roku 2003, prvé protesty a veľké verejné aktivity sa v Európe rozmohli okolo rokov 2012 – 2013. Okrem katolíckej cirkvi a katolíckych organizácií v širšom slova zmysle si boj proti rodovej rovnosti zobrali za svoj aj krajne-pravicové politické strany.

Približne od roku 2011 – 2013 sa pojem "džender ideológia" a všeobecne boj proti reprodukčným právam žien rozmáha v Európe. Podľa uniknutých emailov a dokumentov, ktoré sprostredkovala WikiLeaks[24] viaceré organizácie koordinujú svoje aktivity pod platformou Citizen Go, celoeurópskou iniciatívou, ktorá sa zameriava na kampane a online petície adresované politikom, v ktorých žiada pozastavenie zákonov, správ alebo iniciatív, ktoré z ich hľadiska smerujú k ohrozeniu „tradičnej rodiny“.

Za desať rokov existencie platforma pracovala s rozpočtom viac ako 30 miliónov eur.[25] Organizácii prispel ruský oligarcha blízky ruskej ortodoxnej cirkvi Konstantin Malofejew či americké konzervatívne skupiny blízke Donaldovi Trumpovi.[26]

V Madride v roku 2012 organizovali Svetový kongres rodín, ktorý americké ľudskoprávne organizácie označujú za jednu z najvplyvnejších platforiem na šírenie nenávisti.[27] Za Slovensko sa zúčastnila vtedajšia europoslankyňa za Kresťanskodemokratické hnutie Anna Záborská (v súčasnosti OĽANO). Zahraničné, predovšetkým poľské a maďarské, ultrakonzervatívne hnutia aktívne propagujú „rodovú ideológiu“ aj na Slovensku.[28]

Šírenie "rodovej ideológie" na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

V médiách na Slovensku sa pojem „rodová ideológia“ objavil v roku 2011. Používal sa v prekladových textoch zahraničných ultrakonzeratívnych organizácií a v prostredí katolíckej cirkvi v rámci kritiky Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, známemu ako Istanbulský dohovor.[29] K známym konzervatívnym politickým stranám, politikom a političkám sa pridali novovznikajúce mimovládne organizácie, ktoré vystupovali ako občianski aktéri ochraňujúci „tradičnú rodinu“, cirkevné charity a cirkvou zriaďované alebo podporované organizácie poskytujúce služby, ale aj tzv. alternatívne médiá či krajne pravicové a explicitne fašistické politické subjekty.[30] Na verejnosti sa s pojmom „rodovej alebo džender ideológie“ na Slovensku stretávame od roku 2013. V tom roku Konferencia biskupov Slovenska vydáva pastiersky list, kde varuje pred nebezpečenstvom "rodovej ideológie": „Aktéri kultúry smrti používajú na jej presadenie značne prešpekulované metódy,“ ... „Stúpenci kultúry smrti prichádzajú s novou ‚gender ideológiou‘.“[31] „Kultúrou smrti“ ďalej označujú aj aktivity smerom k zrovnoprávneniu párov rovnakého pohlavia, pre ktorý sa zneužíva pojem „homoloby“.[32]

Neskôr aktivity katolíckych organizácií a cirkvi vyústili v referendum proti právam LGBT ľudí, proti sexuálnej výchove a eutanázii.

Hlavní predstavitelia a predstaviteľky[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku aktívne rozširuje teóriu o „rodovej ideológii“ viacero subjektov, politikov a političiek. Okrem spomínanej katolíckej cirkvi a katolíckych organizácií ako Aliancia za rodinu sú to napríklad poslanci Anna Záborská, pôvodným povolaním učiteľ náboženstva Richard Vašečka, bývalí poslanci Anna Verešová, Štefan Kuffa, ktorý v tejto téme navrhoval topenie gejov: „lepšie by im bolo, keby im uviazali mlynský kameň na krk a hodili ich do vody.“[33]

"Rodovej ideológii" sa venuje aj politik Štefan Harabin, ktorý spopularizoval termín „džendžer ideológia“[34] a strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko.[35] Z radov kňazov možno spomenúť Mariána Kuffu, ktorý na svojom YouTube kanáli publikuje aj o tom, čo považuje za dôsledky posilňovania rodovej rovnosti. V jednej z kázní napríklad nesprávne tvrdil, že „Gender je to, že pred tvojimi očami budú tvoju 4 ročnú dcérku, vnučku alebo neterku učiť masturbovať.“[36]

Zo zahraničných možno spomenúť Gabriele Kuby, ktorá vydala vplyvnú knihu s názvom „Globálna sexuálna revolúcia – strata slobody v mene slobody“. V nej uvádza viacero problematických, ale vplyvných pasáží, ktoré mali vplyv na chápanie "rodovej ideológie", tieto boli podrobne vyvrátené.[37][38][39]

Opozícia voči šíreniu "rodovej ideológie"[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sú aktívne viaceré organizácie v oblasti rodovej rovnosti, ktoré organizujú alebo podporujú aktivity smerujúce k posilneniu rodovej rovnosti a k vysvetleniu jej významu. Na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky bol zriadený Odbor rodovej rovnosti, neskôr počas obdobia ministra Milana Krajniaka premenovaný na Odbor rovnosti mužov a žien a rovnosti príležitostí. Vláda SR zriadila Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.[40]

Téme sa venujú viaceré organizácie, aktivistky a aktivisti ako napríklad Aspekt, Aktívne ženy, Aliancia žien Slovenska, Centrum rodových štúdií, EsFem, Fenestra, Inštitút ľudských práv, Klub feministických filozofiek, Možnosť voľby, MyMamy, Národné centrum pre rovnosť príležitostí, Občan, demokracia a zodpovednosť, Združenie žien v podnikaní, Združenie žien Slovenska, Ženská loby Slovenska, Živena (spolok) a zriadené viaceré informačné webstránky. [41] [42]

Viac ako 50 slovenských osobností sa postavilo na podporu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.[43] Zo strany Slovenskej republiky neprišlo kvôli nátlaku kresťanských organizácií a niektorých politických aktérov, ktorí nesprávne obviňovali dohovor zo šírenia “rodovej ideológie”. V rokoch 2019 – 2021 silnejú protesty proti pokusom o sprísňovanie potratovej legislatívy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOVÁTS, Eszter. "The Emergence of Powerful Anti-Gender Movements in Europe and the Crisis of Liberal Democracy" In Köttig, Michaela; Bitzan, Renate; Petö, Andrea (eds.). Gender and Far Right Politics in Europe.. Switzerland : Springer, 2016. S. 175-189.
  2. KUHAR, Roman; PATERNOTTE, David. "Introduction". Anti-Gender Campaigns in Europe: Mobilizing against Equality. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2017.
  3. CAREAGA-PÉREZ, Gloria. "Moral Panic and Gender Ideology in Latin America".. "Religion and Gender. 6, 2016, s. 175-189. DOI10.18352/rg.10174.
  4. ŻUK, Piotr; ŻUK, Paweł. "'Murderers of the unborn' and 'sexual degenerates': analysis of the 'anti-gender' discourse of the Catholic Church and the nationalist right in Poland".. Critical Discourse Studies. 17, 2019, s. 566–588. DOI10.1080/17405904.2019.1676808. S2CID 210358322.
  5. MARCHLEWSKA, Marta; CICHOCKA, Aleksandra; ŁOZOWSKI, Filip; GÓRSKA, Paulina; WINIEWSKI, Mikołaj. "In search of an imaginary enemy: Catholic collective narcissism and the endorsement of gender conspiracy beliefs". The Journal of Social Psychology. 159, 2019, s. 766–779. DOI10.1080/00224545.2019.1586637.. PMID 30870100. S2CID 78092505..
  6. ADMIN. Omyly Gabriele Kuby [online]. Rodová ideológia?, 02/01/2015. Dostupné online.
  7. KONFERENCIA BISKUPOV SLOVENSKA. Vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska o rodovej rovnosti [online]. Katolícka cirkev na Slovensku. Dostupné online.
  8. CAIN MILLER, Claire. The Search for the Best Estimate of the Transgender Population. The New York Times. Dostupné online.
  9. Gender [online]. European Institute for Gender Equality, 05.08.2021. Dostupné online.
  10. Gender equality [online]. European Institute for Gender Equality. Dostupné online.
  11. HAGEMAN, Gro. Citizenship and social order: gender politics in twentieth-century Norway and Sweden. Women's History Review 11:3, s. 417-429. DOI10.1080/09612020200200329.
  12. Histórie žien: ako si ženy volebné právo vymohli. ASPEKTin - feministický webzin, 24/02/2016. Dostupné online. ISSN 1225-8982.
  13. WROATH, John. Until They Are Seven: The Origins of Women's Legal Rights. [s.l.] : Office of Justice Program, 1998. Dostupné online.
  14. Zákon č. 365/2004 Z. z.Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) [online]. 24.6.2004. Dostupné online.
  15. CASE, Mary Anne. "Trans Formations in the Vatican's War on 'Gender Ideology'". Signs: Journal of Women in Culture and Society (University of Chicago Press. 44), s. 639–664. ISSN S2CID 149472746 0097-9740. S2CID 149472746. DOI10.1086/701498.
  16. ABDOU, Leila Hadj. "Religion and Gender". In Haynes, Jeffrey (ed.). The Routledge Handbook of Religion, Politics and Ideology. [s.l.] : Routledge, 2021. ISBN 978-1-000-41700-5.
  17. KUHAR, Roman; PATERNOTTE, David. "Introduction". Anti-Gender Campaigns in Europe: Mobilizing against Equality. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2017. ISBN 978-1-78660-001-1.
  18. KOVÁTS, Eszter. "The Emergence of Powerful Anti-Gender Movements in Europe and the Crisis of Liberal Democracy" In Köttig, Michaela; Bitzan, Renate; Petö, Andrea (eds.). Gender and Far Right Politics in Europe.. [s.l.] : Springer, 2016. ISBN 978-3-319-43533-6. S. 175-189.
  19. CAREAGA-PÉREZ, Gloria. "Moral Panic and Gender Ideology in Latin America".. "Religion and Gender. 6, 2016. DOI10.18352/rg.10174.
  20. KUHAR, Roman; PATERNOTTE, David. "Introduction". Anti-Gender Campaigns in Europe: Mobilizing against Equality. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2017. ISBN 978-1-78660-001-1.
  21. KUHAR, Roman; PATERNOTTE, David. "Introduction". Anti-Gender Campaigns in Europe: Mobilizing against Equality. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2017. ISBN 978-1-78660-001-1. S. 5.
  22. Pope Francis compares arguments for transgender rights to nuclear arms race [online]. The Independent, 21.02.2015. Dostupné online.
  23. MARCHLEWSKA, Marta; CICHOCKA, Aleksandra. "How a gender conspiracy theory is spreading across the world". The Conversation, 23.03.2020. Dostupné online.
  24. The Intolerance Network [online]. WikiLeaks, 05.08.2021. Dostupné online.
  25. Angriff der christlichen Fundis. Taz.de, 05.08.2021. Dostupné online.
  26. Angriff der christlichen Fundis. Taz.de, 05.08.2021. Dostupné online.
  27. The Intolerance Network [online]. WikiLeaks, 05.08.2021. Dostupné online.
  28. Radikáli s dosahom: Ako ultrakonzervatívne hnutia pretvárajú strednú Európu [online]. Investigatívne centrum Jána Kuciaka, 11.5.2021. Dostupné online.
  29. VALKOVIČOVÁ, Veronika; MAĎAROVÁ, Zuzana. From weirdoes to political actors - the journey of Slovak gender ideology rhetoric. In Heinrich Böll Stiftung, Gunda Werner Institute, Feminism and Gender Democracy. [online]. 2019. Dostupné online.
  30. Opozícia voči pojmu rod [online]. ASPEKTin - feministický webzin, 23.10.2021. Dostupné online.
  31. Pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska na Prvú adventnú nedeľu 2013 [online]. Katolícka cirkev na Slovensku, 2013. Dostupné online.
  32. VESELOVSKÝ, Dušan. Bránime homosexuálne cítiacich – manipulácie a klamstvá [online]. 20.01.2014. Dostupné online.
  33. Homofóbne výroky politikov. Brainee.hnonline. Dostupné online.
  34. Prezidentské mémy: Ako vznikli vtipy o Štefanovi Harabinovi. Fičí.sme.sk, 12.3.2019. Dostupné online.
  35. Opozícia voči pojmu rod [online]. ASPEKTin - feministický webzin, 23.10.2021. Dostupné online.
  36. Marián Kuffa - príhovor Trnava [online]. Slovenský dohovor za rodinu, 08.12.2017. Dostupné online.
  37. GEHRING, Petra. Körperliches, kurzgeschlossen. Frankfurter Algemeine Zeitung, 12.2.2007. Dostupné online.
  38. Omyly Gabriele Kuby [online]. Rodová ideológia?, 02/01/2015. Dostupné online.
  39. PIETRUCHOVÁ, Oľga. Od Harryho Pottera ku gender ideológii [online]. 30.10.2013. Dostupné online.
  40. Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť [online]. . Dostupné online.
  41. Rodová ideológia? [online]. . Dostupné online.
  42. Glosár Apekt [online]. . Dostupné online.
  43. Stanovisko slovenských osobností: Násilie na ženách nie je problém migrácie. Je to náš vlastný problém. Noviny.sk, 26.02.2018. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]