Roger de Moulins
| Roger de Moulins | ||||||||
| Predstavený Rádu rytierov Špitála svätého Jána z Jeruzalema | ||||||||
_(14579749330).jpg) | ||||||||
| 8. Predstavený Rádu svätého Jána z Jeruzalema | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 1177 – 1. máj 1187 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 12. storočie Francúzske kráľovstvo | |||||||
| Úmrtie | 1. máj 1187 Nazaret | |||||||
| Národnosť | francúzska | |||||||
| Vierovyznanie | katolík | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Roger de Moulins (multimediálne súbory) | |||||||
Fra' Roger de Moulins († 1. máj 1187, Nazaret) bol ôsmym predstaveným Rádu rytierov Špitála svätého Jána z Jeruzalema (dnes Maltézsky rád), vládol v rokoch 1177 až 1187.
Roger de Moulins sa pravdepodobne narodil v Normandii a mohol pochádzať zo šľachtickej rodiny Limosinovcov, ktorá vlastnila Château de Moulins. Neexistujú presné údaje o mieste a dátume jeho narodenia majstra, je to len hypotéza historikov. Je však doložené, že už v roku 1173 bol členom Rádu a zastával v ňom pomerne významný post.[1]
Špitálnici boli rivalmi templárov, ale pápež Alexander III. v roku 1179 presvedčil Rogera de Moulins, aby s nimi spolupracoval. V roku 1184 sa veľmajster vrátil do Európy, aby založil sídla Rádu v Nemecku, Británii a vo Francúzsku. Pri návrate do Svätej zeme pomáhal Normanom pri útoku na Solún v roku 1185. Počas svojej vlády sa viackrát zapojil do politického diania v Jeruzalemskom kráľovstve. Roger de Moulins sa postavil proti Renaudovi z Châtillonu a Guyovi z Lusignanu, ktorému dokonca odmietol odovzdať kľúče od kráľovskej pokladnice, keď bol v roku 1186 korunovaný za kráľa Jeruzalema.[1]
Za vlády Rogera de Moulinsa boli 14. marca 1182 prijaté nové stanovy špitálu. V duchovnej oblasti bola už skôr ustanovená kategória bratov kňazov alebo kaplánov, ktorú udelil pápež Anastáz IV. Ale až na základe týchto stanov sa k lekárskemu personálu zaradili lekári a chirurgovia. Vo vojenskej oblasti sa prvýkrát zmieňujú bratia v zbrani: „Práve v tento deň sa teda rád stal podľa zákona nábožensko-vojenským rádom.“ Bolo tiež spresnené, že pri smrti brata bude okrem dennej omše zasvätená aj omša a že bratia budú prikrytí červenou plachtou s bielym krížom. Toto sú jediné stanovy, ktoré v normatívnom texte spomínajú charitu. Odvolávajú sa naň tri články, všetky sa zaoberajú prijímaním a starostlivosťou o chorých: (1) Každý deň privítať tridsať chudobných pri stole; (2) dávať almužnu všetkým, ktorí prídu tri dni v týždni pred dvere zariadenia; (3) umyte nohy trinástim chudobným v sobotu v pôstnom období a poskytnite im nové šaty a topánky.[2]
Roger bol aj pôvodcom buly Quanto per gratiam Dei vydanej 22. augusta 1185, ktorá oficiálne urobila z Rádu charitatívne spoločenstvo.
V apríli 1187 sa Roger de Moulins spolu s ďalšími rytiermi vybrali za Raymondom z Tripolisu, aby sa pripojil ku kráľovskej armáde vo vojne proti Saracénom. No 1. mája 1187 bol relatívne malý oddiel kresťanov (asi 130 rytierov a 400 pešiakov) pri Cressone neďaleko Nazareta napadnutý sedemtisícovou arabskou armádou a bol takmer úplne zničený. Roger de Moulins bol pri boji zabitý. Zachránil sa len Gerard de Ridefort, ktorý pred koncom bitky utiekol z bojiska, dvaja templári a päť špitálnikov.[1]
V prechodnom období ho nahradil vicemajster William Borrel, ktorý zahynul po dvoch mesiacoch 4. júla 1187. V roku 1188 sa predstaveným Rádu stal Hermangard d’Asp.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c BOUCHETTE, François-Joseph; DELAVILLE-LE ROULX, Joseph. Appui de l'opinion de M. Delaville-Le-Roulx, contre tout systême prohibitif de la culture, fabrication, et vente libre du tabac /. A Paris : : De l'Imprimerie nationale,, 1791. Dostupné online.
- ↑ Les Hospitaliers. De Jérusalem à Rhodes, 1050-1317, Alain Demurger, Paris, Tallandier, 2013. Inflexions, 2013-05-02, roč. N° 23, čís. 2, s. XII–XII. Dostupné online [cit. 2025-02-05]. ISSN 1772-3760. DOI: 10.3917/infle.023.0219l.
- ↑ GUILLOU, Jan. The Road to Jerusalem. [s.l.] : Orion, 2002. ISBN 9780752848372.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roger de Moulins