Preskočiť na obsah

Roger de Moulins

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Roger de Moulins
Predstavený Rádu rytierov Špitála svätého Jána z Jeruzalema
Roger de Moulins
8. Predstavený Rádu svätého Jána z Jeruzalema
V úrade
1177 – 1. máj 1187
Predchodca Joubert de Syrie Hermangard d’Asp Nástupca
Biografické údaje
Narodenie12. storočie
Francúzske kráľovstvo
Úmrtie1. máj 1187
Nazaret
Národnosťfrancúzska
Vierovyznaniekatolík
Odkazy
Spolupracuj na CommonsRoger de Moulins
(multimediálne súbory)

Fra' Roger de Moulins († 1. máj 1187, Nazaret) bol ôsmym predstaveným Rádu rytierov Špitála svätého Jána z Jeruzalema (dnes Maltézsky rád), vládol v rokoch 1177 až 1187.

Roger de Moulins sa pravdepodobne narodil v Normandii a mohol pochádzať zo šľachtickej rodiny Limosinovcov, ktorá vlastnila Château de Moulins. Neexistujú presné údaje o mieste a dátume jeho narodenia majstra, je to len hypotéza historikov. Je však doložené, že už v roku 1173 bol členom Rádu a zastával v ňom pomerne významný post.[1]

Špitálnici boli rivalmi templárov, ale pápež Alexander III. v roku 1179 presvedčil Rogera de Moulins, aby s nimi spolupracoval. V roku 1184 sa veľmajster vrátil do Európy, aby založil sídla Rádu v Nemecku, Británii a vo Francúzsku. Pri návrate do Svätej zeme pomáhal Normanom pri útoku na Solún v roku 1185. Počas svojej vlády sa viackrát zapojil do politického diania v Jeruzalemskom kráľovstve. Roger de Moulins sa postavil proti Renaudovi z Châtillonu a Guyovi z Lusignanu, ktorému dokonca odmietol odovzdať kľúče od kráľovskej pokladnice, keď bol v roku 1186 korunovaný za kráľa Jeruzalema.[1]

Za vlády Rogera de Moulinsa boli 14. marca 1182 prijaté nové stanovy špitálu. V duchovnej oblasti bola už skôr ustanovená kategória bratov kňazov alebo kaplánov, ktorú udelil pápež Anastáz IV. Ale až na základe týchto stanov sa k lekárskemu personálu zaradili lekári a chirurgovia. Vo vojenskej oblasti sa prvýkrát zmieňujú bratia v zbrani: „Práve v tento deň sa teda rád stal podľa zákona nábožensko-vojenským rádom.“ Bolo tiež spresnené, že pri smrti brata bude okrem dennej omše zasvätená aj omša a že bratia budú prikrytí červenou plachtou s bielym krížom. Toto sú jediné stanovy, ktoré v normatívnom texte spomínajú charitu. Odvolávajú sa naň tri články, všetky sa zaoberajú prijímaním a starostlivosťou o chorých: (1) Každý deň privítať tridsať chudobných pri stole; (2) dávať almužnu všetkým, ktorí prídu tri dni v týždni pred dvere zariadenia; (3) umyte nohy trinástim chudobným v sobotu v pôstnom období a poskytnite im nové šaty a topánky.[2]

Roger bol aj pôvodcom buly Quanto per gratiam Dei vydanej 22. augusta 1185, ktorá oficiálne urobila z Rádu charitatívne spoločenstvo.

V apríli 1187 sa Roger de Moulins spolu s ďalšími rytiermi vybrali za Raymondom z Tripolisu, aby sa pripojil ku kráľovskej armáde vo vojne proti Saracénom. No 1. mája 1187 bol relatívne malý oddiel kresťanov (asi 130 rytierov a 400 pešiakov) pri Cressone neďaleko Nazareta napadnutý sedemtisícovou arabskou armádou a bol takmer úplne zničený. Roger de Moulins bol pri boji zabitý. Zachránil sa len Gerard de Ridefort, ktorý pred koncom bitky utiekol z bojiska, dvaja templári a päť špitálnikov.[1]

V prechodnom období ho nahradil vicemajster William Borrel, ktorý zahynul po dvoch mesiacoch 4. júla 1187. V roku 1188 sa predstaveným Rádu stal Hermangard d’Asp.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c BOUCHETTE, François-Joseph; DELAVILLE-LE ROULX, Joseph. Appui de l'opinion de M. Delaville-Le-Roulx, contre tout systême prohibitif de la culture, fabrication, et vente libre du tabac /. A Paris : : De l'Imprimerie nationale,, 1791. Dostupné online.
  2. Les Hospitaliers. De Jérusalem à Rhodes, 1050-1317, Alain Demurger, Paris, Tallandier, 2013. Inflexions, 2013-05-02, roč. N° 23, čís. 2, s. XII–XII. Dostupné online [cit. 2025-02-05]. ISSN 1772-3760. DOI10.3917/infle.023.0219l.
  3. GUILLOU, Jan. The Road to Jerusalem. [s.l.] : Orion, 2002. ISBN 9780752848372.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]