Roman Ingarden
| Roman Ingarden | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 5. február 1893 |
| Krakov, Rakúsko-Uhorsko | |
| Úmrtie | 14. jún 1970 (77 rokov) |
| Krakov, Poľsko | |
| Alma mater | Ľvovská univerzita Univerzita vo Freiburgu |
| Zamestnanie | filozof, spisovateľ a vysokoškolský učiteľ |
| Dielo | |
| Témy | filozofia, George Berkeley, fenomenológia, ontológia, estetika |
| Významné ocenenia | Herderova cena (1968) |
| Odkazy | |
| Roman Ingarden na edu.pl | |
 | Roman Ingarden (multimediálne súbory na commons) |
Roman Ingarden (* 5. február 1893, Krakov – † 14. jún 1970) bol poľský fenomenologicky orientovaný filozof, estetik a literárny teoretik, žiak nemeckého filozofa Edmunda Husserla.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Ingarden študoval matematiku a filozofiu v Ľvove u Kazimierza Twardovského a od roku 1912 u Edmunda Husserla v Göttingene, neskôr vo Freiburgu, kde roku 1918 promoval. V Poľsku učil na gymnáziách a roku 1924 sa vo Ľvove habilitoval. V rokoch 1925 - 1944 prednášal na univerzite vo Ľvove (od roku 1933 ako profesor), po vojne v rokoch 1945 - 1950 na Jagelonskej univerzite v Krakove. Roku 1949 bol úplne nezmyselne obvinený z "idealizmu" a z univerzity musel odísť. Prednášal a pracoval v súkromí a až v rokoch 1956 - 1963 sa mohol na univerzitu vrátiť. Ingarden mal početné styky v zahraničí, bol členom Poľskej akadémie vied a rady ďalších spoločností.
Myslenie a dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Ingardenovo myslenie zostalo vždy blízke Husserlovi, s ktorým tiež udržiaval veľmi priateľské styky. Odmietal a kritizoval však jeho sklon k platonizmu a bol naopak filozofickým realistom. Venoval sa Henrimu Bergsonovi a v predvojnovom období hlavne filozofii literatúry a estetike. Tieto jeho nemecky písané spisy tiež vzbudili ohlas v zahraničí.
Naproti tomu jeho povojnové dielo, písané poľsky a venované hlavne ontológii a epistemológii, najmä jeho opus magnum, Spór o istnienie świata (Spor o existencii sveta) (1947 a 1948) bolo preložené až neskôr. Posledná časť tohto spisu, O kauzálny štruktúre reálneho sveta, napísal opäť nemecky. Vyšla až posmrtne roku 1974.
Okrem toho písal Ingarden aj o teórii a filozofii maliarstva a hudby a ku koncu života vydal veľké dielo o zodpovednosti (Über die Verantwortung. Ihre ontischen Fundamente. 1970).
Jeho žiačkou bola napr. Americká filozofka poľského pôvodu Anna-Teresa Tymieniecka.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- O poznávaní literárneho diela (O poznawaniu dzieło literackiego, 1937)
- Umelecké dielo literárne (Das literarische Kunstwerk, 1931)
- J. Patočka, Roman Ingarden. Pokus charakteristiky filozofickej osobnosti a diela. In: J. Patočka, Umenie a čas. Zobrané spisy 4.. Praha: OIKOYMENH, 2004, ISBN 80-7298-113-7, str. 401-415.
- J. Patočka, K Ingardenovej filozofii maliarského diela. In: J. Patočka, Umenie a čas. Zobrané spisy 4.. Praha: OIKOYMENH, 2004, ISBN 80-7298-113-7, str. 489-500.
Súvisiace články[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- The Roman Ingarden Philosophical Research Centre - pl a en Archivované 2007-07-22 na Wayback Machine
- Heslo Ingarden vo Stanford Encyclopedia of Philosophy
- Bibliografia Ingardenova diela Archivované 2006-09-28 na Wayback Machine
- Polish Philosophy Page: Roman Ingarden Archivované 2011-07-22 na Wayback Machine
- Ingardenova ontológie - en