Preskočiť na obsah

Roman Kišš

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Roman Kišš
slovenský elektrotechnik a informatik
Narodenie23. december 1948 (77 rokov)
Piešťany, Česko-Slovensko
Známy vďakanávrhu počítačov PMI-80, PMD 85 a Didaktik Alfa
Alma materElektrotechnická fakulta SVŠT v Bratislave
Detisyn, dcéra

Ing. Roman Kišš (* 23. december 1948, Piešťany)[1][2] je slovenský elektrotechnik a informatik, známy najmä vďaka návrhu výukového jednodoskového mikropočítača PMI-80, osobných počítačov PMD 85 a Didaktik Alfa a 16-bitového osobného počítača PC-88 v československom štátnom podniku Tesla Piešťany v 80. rokoch 20. storočia. Prvé tri z týchto zariadení zohrali významnú úlohu v dejinách československej informatiky a zavádzania výpočtovej techniky do škôl, podnikov a povedomia verejnosti.[1]

Po Nežnej revolúcii pôsobil 30 rokov v Kanade a v Spojených štátoch v rôznych IT firmách, je 10-násobným držiteľom ocenenia Microsoft Most Valuable Professional (MVP).[1]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza z piešťanskej podnikateľskej rodiny, jeho otec aj starý otec boli po februári 1948 väznení pre ukrývanie majetku.[3] Ako 14-ročný sa presťahoval na internát do Bratislavy, kde absolvoval elektrotechnickú priemyslovku, a v roku 1972 aj odbor elektrické stroje a prístroje na Elektrotechnickej fakulte SVŠT (dnes FEI STU).[4] Počas základnej vojenskej služby sa zoznámil s problematikou integrovaných obvodov vďaka učebnici, ktorú našiel v knižnici, keď v kasárňach trávil vianočné sviatky pre porušovanie disciplíny. Získal tu tiež svojich prvých 5-tisíc Kčs za zlepšovacie návrhy v oblasti elektrotechniky.[5][6]

Po svadbe pôsobil krátko v Banskej Bystrici, kde vyvíjal zariadenia pre kravíny, následne pracoval ako stredoškolský učiteľ v Banskej Štiavnici, kde vyučoval štyri prevažne dievčenské triedy programovanie, niekoľko málo chlapcov zároveň trénoval v kulturistike. Neskôr sa ako zamestnanec Závodov priemyselnej automatizácie podieľal na výstavbe atómovej elektrárne vo Voroneži, kde vyvinul 1-bitový programovateľný logický automat Prolog, využívaný okrem inej automatizácie napr. aj pre riadenie fontán.[3][6]

Jednodoskový výukový mikropočítač PMI-80.

V roku 1976 nastúpil do Tesly Piešťany potom, čo si v lietadle náhodou sadol vedľa jej riaditeľa. Šlo o relatívne veľký podnik s 5-tisíc zamestnancami, v tom čase považovaný za špičkové pracovisko československého elektrotechnického priemyslu. Kišš tu začínal ako testovací technik integrovaných obvodov.[6][7]

PMI-80

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: PMI-80

Začiatkom 80. rokov sa v ČSSR zavádzal do výroby obvod MHB 8080, čs. klon 8-bitového mikroprocesora Intel 8080 z roku 1974. Domáce konštrukcie mikropočítačov s týmto obvodom však zatiaľ neexistovali. Roman Kišš, inšpirovaný článkom v nemeckom odbornom časopise, sa mimo svojej oficiálnej pracovnej náplne pustil na prelome rokov 1980 – 1981 do vývoja prototypu minimalistického jednodoskového mikropočítača PMI-80 („piešťanský mikropočítač Intel 8080“). Materiál na stavbu získal využitím nevyhovujúcich súčiastok z výroby a výmenou s kolegami (napr. vrecková kalkulačka OKU 205, ktorej 9-ciferný displej a klávesnica poslúžili ako jednoduché vstupno-výstupné zariadenie).[7][8]

Neskôr v priebehu roku 1981 potom založil v piešťanskej Tesle aj školiace stredisko, prvé svojho druhu vo vtedajšom Československu, kde si účastníci týždenného školenia mohli z pripravenej sady súčiastok postaviť vlastný exemplár PMI-80 a naučiť sa základy jeho programovania v strojovom kóde 8080. Svoje znalosti mohli absolventi následne odovzdať ďalej v mieste svojho pôsobenia, takže školenia svojou mierou prispeli k naštartovaniu vlny záujmu o mikropočítačovú techniku v 80. rokoch v ČSSR.[3][8]

PMD 85

[upraviť | upraviť zdroj]
Osobný počítač PMD 85 s modulom BASIC-G.
Bližšie informácie v hlavnom článku: PMD 85

V roku 1982, v rámci prípravy na konferenciu v Prahe, navrhol zapojenie videoprocesora, umožňujúceho formou grafického dema interaktívne predviesť možnosti československých dynamických pamätí, pričom dokázal obísť potrebu drahých a embargovaných zahraničných obvodov. Videoprocesor, cyklicky načítavajúci obrazové dáta z pamätí a transformujúci ich do podoby videosignálu pre monitor resp. TV modulátor, mu následne poslúžil ako základ osobného počítača s grafickým výstupom, PMD 85 („piešťanský mikropočítač displejový“ resp. „personálny mikropočítač displejový“; číslo 85 bolo odvodené od počítača HP-85, na ktorom Kišš pracoval), kde súčasne inovatívne riešil potrebu obnovovania (refresh) dynamických pamätí. Počítač bol zároveň navrhnutý tak, aby v ňom boli využiteľné aj mimotolerantné obvody (DRAM, EPROM), tvoriace veľkú časť vtedajšej produkcie. Prvé prototypy nového počítača vznikli v Tesle Piešťany v roku 1983 a vo vedení vtedajšieho centrálne plánovaného elektrotechnického priemyslu spôsobila ich prezentácia veľký rozruch, keďže návrh kompaktných osobných počítačov bol pridelený rozsiahlym tímom v iných podnikoch a zo strany Tesly Piešťany takáto iniciatíva, navyše už v štádiu funkčného prototypu nebola očakávaná. „V momente, ako sme dokončili prezentáciu, sme museli odísť k ministrovi elektrotechnického priemyslu Milanovi Kubátovi urobiť prednášku aj jemu,“ spomína Roman Kišš. Aj spätne je presvedčený, že PMD 85 bolo z hľadiska architektúry len približne tri roky pozadu za dobovými západnými počítačmi, čo považuje za úspech.[6][9]

V ďalších rokoch vzniklo k PMD 85 množstvo periférií – okrem iných zásuvný ROM modul s programovacím jazykom Pascal; rozhrania pre viaceré tlačiarne; rozhranie lokálnej počítačovej siete pre potreby školských učební; disketová jednotka vrátane podpory pre beh Mikrosu, čs. klonu operačného systému CP/M; programátor EPROM 8708; emulátor jednočipových mikropočítačov radu MCS-48; rôzne moduly pre riadenie, meranie a zber dát – pričom na vývoji niektorých z nich sa Roman Kišš rovnako podieľal.[10]

Didaktik Alfa

[upraviť | upraviť zdroj]
Osobný počítač Didaktik Alfa.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Didaktik

Po odovzdaní PMD 85 do výroby, najprv v Tesle Piešťany, neskôr v Tesle Bratislava, kontaktovalo Romana Kišša výrobné družstvo Didaktik Skalica s požiadavkou aby im pomohol vytvoriť počítač ako didaktickú pomôcku do škôl, tak, aby „komerčne nekonkuroval“ PMD 85, no zároveň s ním zostal kompatibilný na úrovni softvérového vybavenia. V tejto neoficiálnej spolupráci vznikol v roku 1983[11] počítač Didaktik Alfa, predstavujúci vylepšený klon vyrábaného PMD 85-1 a zároveň základ širšieho radu počítačov Didaktik zo Skalice. Zo strany výrobného družstva na vývoji participovali Ing. Ľudovít Barát a Mgr. Martin Peťovský.[12]

PC-88

[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci Tesly Piešťany potom pracoval ešte na návrhu IBM PC kompatibilného počítača PC-88, odvodeného od prvého modelu IBM 5150 a opäť vyvinutého s dôrazom na využitie súčiastkovej základne vtedajšej RVHP. Počítač sa však už do roku 1989 nestihol dostať do sériovej výroby (na rozdiel od PP 06 z VÚVT Žilina alebo TNS HC-16 z JZD Slušovice, ktoré však využívali aj dovozové západné obvody), vznikla len 200-kusová séria pre vnútropodnikové použitie.[13]

IT kariéra v Kanade a USA

[upraviť | upraviť zdroj]

Po novembri 1989 došlo pre stratu pôvodných trhov, náhlu konkurenciu modernejšej a lacnejšej dovozovej spotrebnej elektroniky vrátane osobných počítačov a divokú privatizáciu k prudkému úpadku väčšiny československých elektrotechnických vývojových a výrobných podnikov. Roman Kišš v tejto situácii nadobudol presvedčenie, že na Slovensku inžinierov a ďalších tvorivých pracovníkov nečaká perspektívna budúcnosť, vo veku 42 rokov sa preto rozhodol emigrovať do Kanady, kde od roku 1972 žila jeho sestra.[5] Za peniaze z čs. patentov si kúpil auto, o ktoré však zakrátko pri nehode prišiel. V Kanade tak začínal prakticky bez peňazí a od nuly, neoficiálne navštevoval vysokoškolské prednášky na Torontskej univerzite, keď vyučujúceho zo Švajčiarska presvedčil, aby mu dovolil na škole pracovať, výmenou za čo mohol zadarmo navštevovať prednášky. Z hardvérového inžiniera sa postupne vypracovával na softvérového.[14][15]

Z Kanady sa následne presunul do kalifornského Silicon Valley, kde pracoval v back office organizácie VISA, neskôr sa venoval budovaniu aplikačných frameworkov a metadátami riadených architektúr postavených na technológiách spoločnosti Microsoft pre viaceré americké a svetové finančné spoločnosti. Publikoval vývojárske články na portáloch Code Project,[16] Stack Overflow[17] a MSDN a je 10-násobným držiteľom ocenenia Microsoft Most Valuable Professional (MVP).[3][18]

Návrat na Slovensko

[upraviť | upraviť zdroj]

Po pandémii COVID-19 v rokoch 2020 – 2022 sa vrátil späť na Slovensko. Okrem iných aktivít sa na SPŠE Piešťany venuje výuke študentov robotiky v oblasti programovania a práce s cloudovou platformou Microsoft Azure.[19]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Je ženatý, s manželkou majú syna a dcéru.[15]

Knižné publikácie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Osobní počítač PMD-85 Uživatelská příručka. [s.l.] : Dům techniky ČSVTS Ostrava. 143 s.
  • Osobní mikropočítač PMD-85. České Budějovice : Dům techniky ČSVTS, 1986.
  • Osobní mikropočítač PMD-85 : Programovací jazyk BASIC-G. Piešťany : Tesla, 1987. 51 s.
  • Osobní mikropočítač PC-88 : Basic Input Output System. Praha : USNTL, 1988.
  • Příručka uživatele : Osobní mikropočítač PC-88 Basic Input Output System. 1. vyd. Piešťany : Tesla, 1988.

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2004 – 2014: Microsoft Most Valuable Professional (MVP)[18]
  • 2023: Cena mesta Piešťany „za vynikajúce tvorivé výkony a významné výsledky vedeckej a technickej činnosti, ako aj za propagáciu Piešťan doma i v zahraničí“[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 Ing. Kišš Roman (1948) [online]. Piešťany: PIC - piešťanské informačné centrum, [2023], [cit. 2025-03-14]. Dostupné online.
  2. ↑ RADVÁNYI, Peter. Výročia z kraja pripomínajú aj legendu Spartaka či experta na medicínu. Trnavský hlas (Trnava), 2023-12-18. Dostupné online [cit. 2025-03-14].
  3. 1 2 3 4 RYBKA, Michal. Inspirující setkání s Romanem Kiššem, tvůrcem PMD 85. PCTuning (Praha: Boosters), 2013-04-12. Dostupné online [cit. 2025-03-15]. ISSN 1214-0201.
  4. ↑ Roman Kišš. In: Vyhľadávanie absolventov [online]. Bratislava: Slovenská technická univerzita, [cit. 2025-03-14]. Dostupné online.
  5. 1 2 KADLEC, Roman. PMD 85: Príbeh prvého slovenského osobného počítača a jeho vynálezcu. touchIT (Bratislava: touchIT), 2015-06-09. Dostupné online [cit. 2025-03-14]. ISSN 1339-9497.
  6. 1 2 3 4 KERN, Miro. V Tesle tajne postavil prvý osobný počítač – legendu PMD 85, Piešťanský mikropočítač displejový. Denník N (Bratislava: N Press), 2015-06-03. Dostupné online [cit. 2025-03-14]. ISSN 1339-844X.
  7. 1 2 MADE IN Slovakia. Quark : Magazín o vede a technike (Bratislava: CVTI SR), 2017-10-23. Dostupné online [cit. 2025-03-14].
  8. 1 2 Prednáška Romana Kišša: Ako vznikli počítače PMI 80, PMD 85, Didaktik Alfa [online]. ui42.sk, [cit. 2025-03-14]. Dostupné online.
  9. ↑ DUMAN, Matej. Aj Slovensko malo svojho Steva Jobsa. Takto vznikol náš Apple. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2015-12-22. Dostupné online [cit. 2025-03-14]. ISSN 1336-1996.
  10. ↑ Periférie PMD-85 a kompatibilných [online]. Roman & Martin Bórik - RM-TEAM, [cit. 2025-03-15]. Dostupné online.
  11. ↑ https://martin.hinner.info/iccmap/cz/cs/didaktik_alfa.html
  12. ↑ Didaktik Alfa [online]. RM-TEAM : Roman & Martin Bórik, [cit. 2025-03-14]. Dostupné online.
  13. ↑ R.f.k.. Osobní počítač TESLA PC - 88 [online]. retromania.sk, 2020-10-20, [cit. 2025-03-14]. Dostupné online.
  14. ↑ BARDÍKOVÁ, Veronika. Chcel som sa zlepšovať bez ohľadu na to, či príde revolúcia, alebo nie [online]. Mesto Piešťany, 2023-11-29, [cit. 2025-03-14]. Dostupné online.
  15. 1 2 GRZNÁROVÁ, Iveta. Steve Jobs mal garáž. Ja som mal Teslu. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2014-01-23. Dostupné online [cit. 2025-03-14]. ISSN 1336-1996.
  16. ↑ Roman Kiss - Professional Profile [online]. codeproject.com, [cit. 2025-03-15]. Dostupné online. Archivované 2022-10-21 z originálu.
  17. ↑ User Roman Kiss - Stack Overflow [online]. stackoverflow.com, [cit. 2025-03-15]. Dostupné online.
  18. 1 2 Most Valuable Professional : Roman Kiss [online]. Microsoft, [2014]. Dostupné online. Archivované 2014-03-06 z originálu.
  19. ↑ DUSÍKOVÁ, Viera. SPŠE Piešťany vychovala vedcov, riaditeľov, IT odborníkov, manažérov, súdnych znalcov či učiteľov. Piešťanský denník (Piešťany: WINTER média), 2023-03-13. Dostupné online [cit. 2025-03-14].

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Roman_Kišš&oldid=8167357“