Roman Mikulec
| Roman Mikulec | ||||||||
| slovenský politik | ||||||||
 Roman Mikulec v roku 2022 | ||||||||
| Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Momentálne v úrade | ||||||||
| od 16. mája 2023 | ||||||||
| Prezident | Zuzana Čaputová, Peter Pellegrini | |||||||
| Premiéri | Ľudovít Ódor, Robert Fico | |||||||
| 19. minister vnútra SR | ||||||||
| V úrade 21. marca 2020 – 15. mája 2023 | ||||||||
| Prezident | Zuzana Čaputová | |||||||
| Premiéri | Igor Matovič, Eduard Heger | |||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 18. marec 1972 (53 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko | |||||||
| Politická strana | SLOVENSKO | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Deti | 2 | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Roman Mikulec (multimediálne súbory) | |||||||
plk. Ing. Roman Mikulec, MSc. (* 18. marec 1972, Bratislava) je slovenský politik, bývalý vojak a bývalý minister vnútra Slovenskej republiky.[1][2] Od mája 2023 je poslanec NR SR.[3]
Vzdelanie
[upraviť | upraviť zdroj]Po zakončení strednej školy v odbore letecký mechanik, nastúpil v roku 1990[4] na Vojenskú leteckú akadémii v Košiciach (dnes Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach). V roku 1994 získal titul inžinier. V roku 2012 získal titul magister z práva, ekonomiky a manažmentu na International Business School Brno.[2]
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Po krátkej kariére v letectve na pozícii stíhacieho pilota, prešiel v roku 1997 do Vojenskej spravodajskej služby. Od najnižších funkcií sa dostal až na funkciu riaditeľa, na ktorú ho vymenovali za vlády Ivety Radičovej v roku 2010.[4] Jeho kariéra v ozbrojených silách sa skončila po 21 rokoch služby po obvinení NAKA potom, ako vypracoval správu o tunelovaní Vojenskej spravodajskej služby počas obdobia prvej vlády Roberta Fica.[5] Bol obvinený z ohovárania, neskôr zo sabotáže a ohrozenia utajovaných skutočností. Po siedmich rokoch procesu bol v roku 2019 právoplatne oslobodený od všetkých obvinení.[6]
Minister vnútra
[upraviť | upraviť zdroj]V parlamentných voľbách v roku 2020 kandidoval z 13. miesta kandidátky OĽaNO.[7] Vo voľbách bol zvolený ziskom 7 435 preferenčných hlasov.[8] 21. marca 2020 bol vymenovaný prezidentkou Zuzanou Čaputovou za 19. ministra vnútra Slovenskej republiky vo vláde Igora Matoviča.[9]
Počas pandémie ochorenia COVID-19 na Slovensku sa jeho ministerstvo zúčastňovalo na riešení pandémie.
24. septembra 2021 Mikulec ustál hlasovanie o odvolávaní. Zo 136 prítomných poslancov bolo 52 za odvolanie, 69 proti, 14 poslanci sa zdržali a jeden nehlasoval. Podľa Pravdy „Mikulca podporila väčšina vládnej koalície, viacerí poslanci z klubu Sme rodina sa zdržali“.[10] Odvolávanie iniciovala strana SMER.[10]
Mikulec za svojho pôsobenia na funkcii celkovo čelil celkovo ôsmim pokusom o odvolanie z funkcie, všetky ustál.[11][12]
Poslanec NR SR
[upraviť | upraviť zdroj]V máji 2023 skončil na funkcii v dôsledku vymenovania úradníckej vlády a stal sa poslancom NR SR.[3] V predčasných parlamentných voľbách získal 21 464 preferenčných hlasov a dostal sa do parlamentu.[13] Stal sa predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu.[14]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Ing. Roman Mikulec. Národná rada Slovenskej republiky
- 1 2 Minister vnútra Roman Mikulec. Ministerstvo vnútra Slovenskej Republiky
- 1 2 TASR. Do parlamentu sa vrátili bývalí členovia vlády, odišli náhradníci. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-05-16. Dostupné online [cit. 2023-10-29].
- 1 2 TASR. ZOZNÁMTE SA: Toto sú členovia novej vlády. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-03-21. Dostupné online [cit. 2023-10-29].
- ↑ Pravda. Minister vnútra: Roman Mikulec. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-03-20. Dostupné online [cit. 2021-09-26]. ISSN 1336-197X.
- ↑ Kto sú členovia novej Matovičovej vlády? Prečítajte si o nich viac [online]. Webnoviny.sk, 2020-03-18, [cit. 2020-03-21]. Dostupné online.
- ↑ Denník N. Kandidátna listina OĽaNO pre parlamentné voľby 2020. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-12-10. Dostupné online [cit. 2021-09-26]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Matovičov minister vnútra skončil v cele a roky chodil po súdoch. Kto je Roman Mikulec? [online]. regiony.zoznam.sk, 2020-03-18, [cit. 2021-09-26]. Dostupné online.
- ↑ Do funkcie ministra vnútra vymenovala prezidentka Romana Mikulca, štátnym tajomníkom sa stal Lukáš Kyselica [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, 2020-03-21, [cit. 2021-09-26]. Dostupné online.
- 1 2 SITA. Mikulec ustál hlasovanie a zotrvá vo funkcii ministra vnútra. Pravda (Bratislava: Perex), 2021-09-24. Dostupné online [cit. 2021-09-24]. ISSN 1336-197X.
- ↑ TASR. Mikulec: Nie som prilepený k stoličke ministra. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-11-30. Dostupné online [cit. 2023-10-29].
- ↑ TASR. NRSR: VIDEO: Mikulec ostáva vo funkcii, poslanci ho neodvolali. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-12-01. Dostupné online [cit. 2023-10-29].
- ↑ TASR. Toto sú noví poslanci zvolení do parlamentu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-10-02. Dostupné online [cit. 2023-10-29].
- ↑ TASR. NRSR: Parlamentné výbory poznajú svojich predsedov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-10-25. Dostupné online [cit. 2023-10-29].
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roman Mikulec