Roman Sladkopevec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
svätý
Roman Sladkopevec
byzantský hymnograf
Bieloruská ikona Romana Meloda z roku 1649
Bieloruská ikona Romana Meloda z roku 1649
Biografické údaje
Narodenieokolo 485/490
Sýria, Emesa
Úmrtiepo 555/okolo 560/do 565
Konštantínopol
Uctievanie
Patronátcirkevní speváci
CirkevPravoslávna cirkev, Katolícka cirkev
Sviatok1. október
Odkazy
Spolupracuj na CommonsRoman Sladkopevec
(multimediálne súbory na commons)

Svätý Roman Sladkopevec (iné mená pozri nižšie ;* okolo 485[1]/490, Emesa – † po 555[2]/okolo 560[1]/do 565[3], Konštantínopol) bol byzantský klerik a hymnograf zo Sýrie. Podľa niektorých názorov mal možno židovský pôvod.[4][2] Je považovaný za najvýznamnejšieho byzantského básnika[4] a býva označovaný aj ako kresťanský Pindaros.[3] Je mu pripisovaný hymnus Akatist[5] ako aj autorstvo viac než tisícich hymnov.[6] Bol vynálezcom kontakionu.[7][8] Pravoslávnou a Katolíckou cirkvou je uctievaný ako svätý, jeho sviatok sa slávi 1. októbra.[2][9]

Mená[upraviť | upraviť zdroj]

  • Roman Sladkopevec[5][9][10][11]
  • starogr. Ῥωμανὸς [ὁ] ΜελωδόςRómanos Melódos, iný prepis Romanos Melodos[4]
  • csl. Рѡма́нъ Сладкопѣ́вецъ (z toho je odvodená aj slovenská verzia)
  • lat. Romanus Melodus[3]
  • Roman Melodós[10]; Romanos zo Sýrie[12]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Roman Sladkopevec v Menológiu Bazila II.

Roman pochádzal z byzantskej Sýrie, z mesta Emesa (dnešný Homs). Jeho predkovia boli možno židovského pôvodu. V mladosti slúžil ako diakon v Beryte (dnešný Bejrút), kde sa oboznámil s umením literatúry. Za vlády Anastázia I. odišiel do Konštantínopola, kde ako kňaz pôsobil v Chráme Matky Božej v Kyru. Tam sa mu mala v sne zjaviť Bohorodička, pod ktorej vnuknutím začal písať.[2][4] O jeho ďalšom živote sa nič nevie.[13]

Autoritou pre Romanov život a je správa v Menaione za október. Okrem tejto pasáže existujú len strohé zmienky o jeho mene. Jedna sa nachádza u básnika svätého Germana z 8. storočia a jedna v Sude. V neskoršom období v stredoveku jeho význam vytlačili iní byzantskí hymnografi.[14] Až do 20. storočia nebolo zrejmé, či Roman žil za čias cisára Anastázia I. (491 –  518) alebo Anastázia II. (713 – 716). Otázku sa podarilo vyriešiť v roku 1905, keď bol objavený pôvodný grécky text zázrakov svätého Artemia, v ktorom sa hovorí o zázraku, ktorý sa stal za cisára Héraklea (610 – 641) v prospech mladého muža, ktorý spieval Romanove hymny.[3]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Roman mal pod inšpiráciou Matky Božej vytvoriť viac ako tisíc diel. Dodnes sa zachovalo 85 hymnov (kontakiov) podpísaných jeho menom, pričom 59 z nich je zrejme autentických. Jeho hymny sú v podstate homíliami. Spracováva v nich námety z Biblie i námety cirkevných sviatkov. Pripisovaný mu je aj hymnus Akatist, no toto dielo býva pripisované aj iným osobnostiam byzantskej hymnografie (Geórgios Pisides, patriarcha Fótios[6] či Germanos. Romanovo dielo bolo vysoko cenené, okrem (spochybňovaného) Akatistu sa však nestalo súčasťou byzantskej (a teda východnej) liturgie.[2]

Medzi významné diela patria napr. vianočné hymny (napr. He parthenos semeron - Dnes Panna porodí)[4], Súdny deň a Máriin nárek pod krížom.[3][15] Zvláštne miesto v jeho diele má hymnus O zemetrasení a ohni, v ktorom popísal povstanie Niká a v ktorom vyjadril pochvalu cisárovi Justiniánovi. Justiniána vykreslil ako nového Šalamúna, ktorý znovu vystaval Chrám Hagia Sofia.[2][4]

Z prepracovanosti jeho hymnov vyplýva, že Roman zrejme adaptoval staršie sýrske predlohy.[6] Okrem Písma sú jeho zdrojmi životy mučeníkov, grécka homiletická literatúra a v básne Efréma Sýrskeho.[3] Uvažuje sa aj o rozsahu vplyvu Taciánovho Diatessarónu.[1] Romanova teológia je ortodoxná. Jeho jazyk je jednoduchý a tonika odlišná od klasického helénskeho metru. Kompozícia jeho diel je strohá, obsahuje refrény.[2] Písal v koiné a využíval aj ľudové prvky.[4] Diela často dosahujú chvíle vysokej lyriky a intenzívnej účasti. Štýlovo tak je jeho dielo výrazom odklonu literatúry od antiky k stredovekej kultúre.[6][15]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Romanus Melodus (ca. 485-ca. 560) In: The Encyclopedia of Early Christianity. Ed. Everett Ferguson, Michael P. McHugh, Frederick W. Norris. 2nd edition New York : Routledge, 1999. ISBN 0-8153-3319-6, 978-0-8153-3319-7. S. 996. (po anglicky)
  2. a b c d e f g ROMANOS THE MELODE In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1807 – 1808. (po anglicky)
  3. a b c d e f ROMANUS MELODUS In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:420 – 3:421. (po anglicky)
  4. a b c d e f g Romanos Melodos In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 420.
  5. a b Akathistos In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-11-06]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  6. a b c d DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 132 – 133.
  7. Byzantine chant In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-11-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Patristic literature - The post-Nicene period In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-11-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. a b Pravoslávny kalendár 2018 = Pravoslavnij kalendar 2018 : ročenka s kalendáriom a duchovným čítaním. 1. vyd. Prešov : Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, 2017. ISBN 978-80-89643-05-9. S. 50.
  10. a b ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. 1. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. 221 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 120,147.
  11. Generálna audiencia Benedikta XVI.: Spievajúci kazateľ sv. Roman Sladkopevec [online]. Radio Vaticana, [cit. 2020-11-06]. Dostupné online.
  12. Byzantská ríša. In: Pyramída, s. 519 – 520
  13. Romanus the Melodist In: ATTWATER, Donald. The Avenel Dictionary of Saints. New York : Avenel Books, 1981. ISBN 0-517-33643-X. S. 299.
  14. St. Romanos In: Catholic Encyclopedia [online]. [Cit. 2020-11-06]. Dostupné online.
  15. a b ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 410.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ROMANOS MELODOS, Sladkopěvec In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 756 – 757.
  • ROMANOS MELODOS, ST. In: Dictionary of the Middle Ages. Vol. 10. POLEMICS – SCANDINAVIA. New York : Charles Scribner's Sons, 1988. ISBN 0-684-18276-9. S. 516. (po anglicky)
  • ROMANO [il MELODE] In: Bibliotheca Sanctorum. Vol. XI. RAGENFREDA – STEFANO. Roma : Istituto Giovanni XXIII della Pontificia Universita lateranense, 1961. S. 319 – 323. (po taliansky)
  • ROMANOS LE MÉLODE In: Dictionnaire de Spiritualité. Tome 13. Raban Maur – Ryealandi. Paris : Beauchesne, 1988. Autor hesla: Miguel Arranz. S. 898 – 908.
  • ROMAN SLADKOPEVEC [РОМА́Н СЛАДКОПЕ́ВЕЦ] In: Boľšaja rossijskaja enciklopedija [Большая российская энциклопедия] [online]. Moskva: Naučnoe izdateľstvo Boľšaja rossijskaja enciklopedija [Научное издательство «Большая российская энциклопедия»], [cit. 2021-05-21]. Autor hesla: A. S. Avdochin. Dostupné online.
  • ROMANUS MELODUS, ST. In: New Catholic Encyclopedia. Ed. Thomas Carson, Joann Cerrito. 2nd Ed. Vol. 12. Ref – Sep. Farmington Hills : Thomson Gale, 2003. ISBN 0-7876-4008-5. S. 348 – 349.
  • ROMANOS THE SINGER, ST. In: O'CARROLL, Michael. Theotokos: A Theological Encyclopedia of the Blessed Virgin Mary. [2nd Ed.] Eugene, Oregon : Wipf and Stock Publishers, 2000. ISBN 1-57910-454-1. S. 312 – 313. [najmä k jeho mariológii]
  • GADOR-WHYTE, Sarah. Theology and Poetry in Early Byzantium: The Kontakia of Romanos the Melodist. Cambridge, New York : Cambridge University Press, 2017. 237 s. ISBN 978-1-107-14013-4.
  • ARENTZEN, Thomas. The Virgin in Song: Mary and the Poetry of Romanos the Melodist, Theotokos. Philadelphia : University of Pennsylvania Press, 2017. 283 s. ISBN 9780812249071.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]