Romantizmus (literatúra)
| Romantizmus | |
 Caspar David Friedrich Der Wanderer über dem Nebelmeer | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Vznik: | 19. storočie |
| Manifest | Plť medúzy (Théodore Géricault) |
| Filozofia: | Idealizmus |
| Autori | |
| Architektúra: | E, Viollet-le-Duc, J. Nash |
| Sochárstvo: | F. Rude |
| Hudba: | Fryderyk Chopin, Ferenc Liszt, Robert Schumann, Peter Iljič Čajkovskij, Bedřich Smetana, Antonín Dvořák, Johann Strauss mladší, Ján Levoslav Bella, Mikuláš Moyzes, Mikuláš Schneider-Trnavský, Richard Wagner, Giuseppe Verdi, Giacomo Puccini, Carl Maria von Weber |
| Literatúra: | Ľudovít Štúr, Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Janko Kráľ, Ján Botto, Karel Hynek Mácha, Alexander S. Puškin, George Byron, Friedrich Schiller, Johann Wolfgang von Goethe, Victor Hugo |
| Maľba: | Eugène Delacroix, Théodore Géricault, C.D. Friedrich, Josef Mánes |
| Dejiny umenia | |
Romantizmus bolo obdobie vo svetovej aj slovenskej literatúre zhruba od 90. rokov 18. storočia do 50. rokov 19. storočia.
Romantizmus v literatúre sa začína objavovať v 2. polovici 18. storočia a týka sa všetkých európskych literatúr, no taktiež americkej literatúry. Jeho hlavnou myšlienkou bola túžba po slobode a nádej, že sa zmení spoločenské usporiadanie. V zmysle francúzskej revolúcie sa hlavným heslom stali tri najznámejšie slová vo vtedajšom Francúzsku: rovnosť, bratstvo, sloboda (aj keď v skutočnosti jakobínska (jakobíni robili revolúciu) diktatúra a napoleonské vojny toto vznešené heslo nijako nenapĺňali). Je jedným z tých období, ktoré sa v literatúre nevyskytujú ako čisté, ale autori preberajú veľa prvkov z klasicizmu, preromantizmu, sentimentalizmu (ktoré obdobiu predchádzali) alebo realizmu (ktorý nasledoval po ukončení obdobia romantizmu).
Vznik romantizmu v literatúre[upraviť | upraviť zdroj]
Romantizmus sa vyvíja z krátkeho obdobia preromantizmu, ktoré vzniklo ako protiklad k pomerne dlhému obdobiu klasicizmu, pričom potláča všetko presné, dokonalé, vznešené a usporiadané. Miesto toho odmieta deliť literatúru na vyššiu a nízku, rovnako ako odmieta i spoločenské vrstvy, a prestáva vidieť krásu v klasickej antickej literatúre, tak typickej pre klasicizmus. Tento nový smer vychádza z dvoch koreňov: sentimentalizmu (autori sa začínajú venovať citovému životu hrdinov a ich vnútornej analýze, hoci sú to hrdinovia často precitlivelí a naivní – tento štýl existoval najmä vo Francúzsku, Anglicku a Nemecku) a z hnutia Sturm und Drang (Búrka a vzdor), ktoré vzniklo v Nemecku a snažilo sa o zrušenie feudálnej závislosti.
Prejavy romantizmu[upraviť | upraviť zdroj]
Diela romantických autorov spoznáme vďaka tomu, že vo svojich dielach kládli dôraz na city, fantáziu či osamelosť, ktorá vyplývala z rozporu medzi snom a skutočnosťou, či z nepochopenia spoločnosťou. Hrdinom diela sa často stáva výnimočná osoba (tulák, zločinec, vyvrheľ spoločnosti, burič, revolucionár), ktorým je autor sám, čím sa búri proti spoločnosti. Ak aj nachádza útechu a pochopenie v láske, tá je vždy tragická a nenaplnená. Hrdina sa nechce prispôsobiť svetu a realite, v ktorej žije, preto sa často obracia do vlastného vnútra, ktoré analyzuje a nakoniec sa do neho často celkom uzatvára, obracia sa k prírode, ktorú obdivuje a velebí, jeho kroky vedú k ľuďom a vrstvám vytlačených na okraj spoločnosti. Romantický hrdina – muž – je aktívny, často zamilovaný a je schopný vraždy i samovraždy, len aby získal svoju lásku, ale romantická žena je naopak pasívna, nerobí nič, aby zmenila chod sveta, len zostáva verná svojmu manželovi alebo milencovi. Autori často svoje námety čerpajú zo stredovekej minulosti alebo z ľudovej tvorby, pričom často tvoria diela, ktoré majú vyzdvihovať utláčané národy a pripomínať im ich korene (vznik nacionalizmu). No napriek tomu, že je to obdobie ovplyvňujúce všetky európske literatúry, nevyvíja sa v každej krajine rovnakým smerom, ale má svoje zásadné odlišnosti.
Francúzska literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Predchodcom francúzskych romantikov sa stal spisovateľ a filozof Jean-Jacques Rousseau. Sám vyrastá v chudobe, takže sa musí živiť sám, nemá šťastie v láske a hoci cestuje po Európe (Anglicko, Nemecko), napokon sa vracia späť do Francúzska, kde aj v biede zomiera. Jeho vlastný život ho pravdepodobne utvrdil v presvedčení, že príčinou všetkých problémov v spoločnosti je majetok. Jeho dielo sa stáva základom predromantizmu. Romantizmus samotný má vo Francúzsku dve formy – tzv. začiatočnícky romantizmus, ktorý je príznačný zameraním na minulosť a oslavu stredovekého kresťanstva a tzv. revolučný romantizmus, ktorý je protestom proti súčasnosti. Vznik romantizmu sa datuje do toho istého obdobia, ako vznik realizmu.
- Nová Heloise, príbeh nešťastnej lásky medzi učiteľom a mladou šľachtičnou.
- Emil alebo O výchove, sleduje psychický vývoj chlapca od narodenia po dospelosť
- Spoločenská zmluva, odborné filozofické dielo
- Chrám Matky Božej v Paríži, opisuje život stredovekej spoločnosti - osudový vzťah škaredého Quasimoda a krásnej Esmeraldy (kontrast krásy a škaredosti)
- Bedári, román o zápase s predsudkami a nespravodlivosťou v dobe francúzskej revolúcie
- Cromwell, dielo tvorí akýsi manifest francúzskeho romantizmu
- Robotníci mora, báseň o hrdinstve obyčajného rybára, o jeho boji za lásku, proti nespravodlivosti a divokým prírodným živlom
François-René de Chateaubriand
- Atala, básnická poviedka, návrat ku kresťanstvu a mystike - príbeh nešťastnej lásky Indiána Šaktu a dievčaťa Ataly (začiatočnícky romantizmus)
- S láskou nie sú žiadne žarty, lyrická komédia
- Spoveď dieťaťa svojho veku, autobiografický román, v ktorom zachytil taktiež svoj vzťah k George Sandovej
Stendhal (vl. menom Henri Beyle)
- Červená a čierna (Červený a čierny), psychologicky ladený román, v ktorom červená symbolizuje revolúciu, čierna despotizmus
- Kartúza parmská (tiež Väznica parmská), román o mladom šľachticovi, ktorého ideál sa nenaplní
- - jeho diela tvoria prechod medzi romantizmom a realizmom; jeho dielo nebolo dlho pochopené, záujem oň začali prejavovať až koncom 19. storočia
Alexandre Dumas st.
- Traja mušketieri, historicko-dobrodružný román
- Gróf Monte Christo, dobrodružný román – prvky nenaplnenej lásky, pomsty, smrti, sebapoznávania
Anglická literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Anglická romantická literatúra čerpala tak z ústnej ľudovej slovesnosti, ako aj z diel Williama Shakespeara, v ktorých nachádza to, čo ju tak fascinuje – lásku, nenávisť, majetok, smrť. Za zakladateľa romantickej literatúry tu je pokladaný George Gordon Byron, ktorý žil podobne ako jeho romantickí hrdinovia, čo len podporovalo záujem o romantizmus a rozmach tohto literárneho obdobia. Walter Scott sa najviac inšpiruje ľudovou tvorbou a historickým baladám, čím sa stal otcom historického románu a historickej poviedky.
- Putovanie Childa Harolda, moderný epos - autobiografické dielo, kde sa hrdina rozchádza so svojou spoločenskou vrstvou a bojuje proti tyranstvu, no napokon predčasne zomiera
- Manfréd, román o boji proti usporiadaniu sveta i proti bohu, no tento boj je neúspešný
- Odpútaný Prometheus, námet čerpaný z antickej básne o hrdinovi, ktorý sa vzoprel bohom; je autorovým stelesnením víťazstva dobra nad zlom, i preto je dielo považované za symbol boja za slobodu
- Jazerná panna, rozsiahly epos o Márii Stuartovne
- Ivanhoe, historický román – prerozprávanie príbehu o anglickom kráľovi Richardovi Levie srdce a dobe, kedy v jeho neprítomnosti vládol ľud
- Jana Eyrová, milostný vzťah ľudí z rôznych spoločenských vrstiev
- Búrlivé výšiny, román o anglickej viktoriánskej vyššej vrstve a jej živote – dielo má tak romantické, ako aj realistické prvky
Nemecká literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Nemecká romantická literatúra vznikala na prelome 18. storočia a 19. storočia. Charakteristický je pre ňu záujem o minulosť a silné zobrazenie náboženstva až mystiky. Nemecko vtedy ešte tvorili jednotlivé štátiky, no romantizmus sa stal jednotiacim umeleckým a kultúrnym štýlom, ktorý združoval intelektuálov túžiacich po zmene spoločnosti a zlepšení pomerov.
Novalis (vl. menom Fredech von Hardenberg)
- Hymny noci, kniha básní s motívmi lásky a túžby po smrti
- Heinrich von Ofterdingen, nedokončený román o stredovekom potulnom básnikovi, ktorý hľadá symbolický modrý kvet, ktorý je symbolom skutočnej poézie a života
Ernst Theodor Amadeus Hoffmann
- Diablov elixír
- Životné názory kocúra Mura
- Kniha piesní, zbierka reflexívnej lyriky, v ktorej zachytil svoje pocity z nešťastnej lásky. Najznámejšou skladbou je Lorelei- balada o krásnej panne Lorelei, ktorá vábi plavcov na pevninu, kde nakoniec zomrú
- takmer výlučne sa zaoberali zbieraním nemeckých ľudových rozprávok a venovali sa germánskej mytológii. Ich rozprávky sa stali svetoznámymi a inšpirovali alebo ovplyvňovali autorov v ďalších krajinách (napr. v Čechách to bol K. J. Erben)
- Sedem kozliatok
- Červená čiapočka
- Zlatovláska
- Snehulienka
- Princezná so zlatou hviezdou
- Popoluška
- Utrpenie mladého Werthera, román písaný formou listov – hlavnou témou je nešťastná láska hlavného hrdinu, ktorá končí pre neho tragicky (dielo je považované za súhrn myšlienok Sturm und Drang)
- Faust, dvojdielna veršovaná dráma, ktorú písal 30 rokov – zmodernizovaný príbeh nešťastnej lásky; podľa nemeckej povesti o doktorovi Faustovi, ktorý upísal svoju dušu diablovi
- Lúpežníci, dráma popisujúca úpadok nemeckej spoločnosti
- Mária Stuartovna, historická dráma
Ruská literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Romantizmus je v tejto krajine príznačný tým, že v sebe nesie tiež prvky realizmu. Najznámejším ruským spisovateľom tohto obdobia je jednoznačne Alexander Sergejevič Puškin. Nebol len spisovateľom romantickej literatúry, ale podobne ako Byron bol tiež typickým hrdinom tejto doby – bojuje proti politickému systému, nevoľníctvu, žije vo vyhnanstve a napokon zomiera na následky zranení, ktoré utrpí počas súboja o česť ženy. Podobný osud postretol i jeho priateľa, spisovateľa M. J. Lermontova, ktorý je posledným spisovateľom radeným medzi ruských romantikov.
- Eugen Onegin, filozoficko-spoločenský veršovaný román o stave ruskej morálky – hlavným hrdinom je šľachtic plný predsavzatí, ktoré nedokáže uskutočniť, a tak stráca zmysel života; stáva sa tzv. zbytočným človekom
- Boris Godunov, historická dráma z ruských dejín – boj medzi Godunovom a Lžidimitrijevom, pričom Godunov je tu vykresľovaný ako romantický hrdina, zástanca národa, ktorého smrť je stratou pre národ
- Piková dáma, fantastický román o pomeroch v ruskej šľachte s prvkami nadprirodzena (neskôr zhudobnil P. I. Čajkovskij)
- Kapitánova dcéra, historická próza
- Kaukazský zajatec, lyricko-epická skladba inšpirovaná divokou prírodou a bojom za osobnú i národnú nezávislosť
- Maškaráda, veršovaná hra z prostredia najvyššej ruskej šľachty
- Démon, veršovaná filozofická poéma, boj dobra so zlom; biblická téma sa prelína s motívom gruzínskej povesti (vyšlo posmrtne)
- Hrdina našej doby, prvý ruský psychologický román, zameriava sa na aktuálne spoločenské problémy a otázky – rozprávanie o živote šľachtica, ktorý má všetko a len tak premárni svoj život (zbytočný človek)
- Taras Buľba
- Revízor, satirická komédia
- Mŕtve duše
Poľská literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavným predstaviteľom poľského romantizmu je najväčší poľský básnik Adam Mickiewicz, ktorý čerpal námety z poľských dejín.
- Pán Tadeáš, rozsiahly epos s prvkami byronovskej poviedky, v ktorej sa odohráva boj 2 šľachtických rodov o majetok a ženu – uzmierenie nastáva až vďaka láske mladých príslušníkov znesvárených rodov; zachytáva tiež obdobie napoleonských vojen vo vzťahu k Poľsku
- Konrád Wallenrod, historická poviedka o živote šľachtica, ktorého unesú a vychovajú ako križiaka – keď sa dozvie pravdu, pomstí sa tým, že vedie križiakov do neúspešného boja, v ktorom sám zomiera
- Balladyna, tragédie
Maďarská literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Maďarský romantizmus je veľmi špecifický už len politickou situáciou a mnohonárodnostným Uhorskom. Jeho prejavy sa spájajú s otázkami národného osudu. Hlavným predstaviteľom romantizmu tu je básnik a prozaik Sándor Petőfi, ktorý neskôr inšpiroval aj zahraničných autorov, ako boli napr. Jan Neruda a Jaroslav Vrchlický.
- Pieseň národa, báseň, v ktorej vyjadruje svoju lásku k národu
- Bohatier Ján, lyricko-epická báseň
Talianska literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Spevy, v jeho diele sa prelína romantizmus s klasicizmom
- Snúbenci, taktiež ide o zmes, ale tentoraz romantizmu s realizmom
Slovenská literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
V našej literatúre je romantizmus zároveň epochou Štúrovcov. V tomto období vzniká nová spisovná slovenčina, ktorá podnecuje boj za národnú slobodu, čomu napomáha i literárna tvorba, ktorá je určená nielen pre privilegované a vzdelané vrstvy, ale i pre obyčajných ľudí. Hlavným predstaviteľom tohto obdobia je Ľudovít Štúr, ktorý svojim dielom ovplyvnil celé odbojové i literárne hnutie. V tomto období začína Jozef Miloslav Hurban vydávať časopis Slovenské pohľady.
- Náuka reči slovanskej, dielo, ktoré tvorí prvú novodobú gramatiku slovenského jazyka
- Olejkár
Česká literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
V tomto období vrcholí proces národného obrodenia (1830 – 1848), dochádza k rozmachu poézie, prózy, satiry, publicistiky a divadla. Hlavnou úlohou literatúry bolo vychovávanie k vlastenectvu, čo spomalilo rozvoj romantizmu v českej literatúre. Asi najdôslednejšie sa myšlienok romantizmu držal vo svojej tvorbe Karel Hynek Mácha, ktorý sa tiež považuje za najvýznamnejšieho básnika a prozaika tohto obdobia v tejto krajine. Významným autorom bol tiež Karel Jaromír Erben. Bol ovplyvnený bratmi Grimmovcami a svojim dielom položil základy modernej českej balady. Jeho dielo ovplyvnilo takých autorov, ako boli Jan Neruda, Jaroslav Vrchlický, Petr Bezruč, Jiří Wolker, Josef Mánes či Antonín Dvořák.
- Máj, lyricko-epická báseň, ktorá je vrcholným dielom jeho tvorby a základným dielom modernej českej poézie - sú to najmä filozofické úvahy o zmysle života a ostrej kritike vtedajšej spoločnosti, je vyznaním z vlastenectva; vykresľuje rozpor medzi životom a smrťou, nesmrteľnosťou a vedomím vlastnej smrteľnosti
- Púť krakonošská, básnická próza, vykreslenie obrazu prírody
- Křivoklát, pôvodne prvý diel historickej tetralógie, no ďalšie diela nestihol napísať – vracia sa k obdobiu panovania Karola IV.
- Cigáni, román, v ktorom sa venuje opisu života na pokraji spoločnosti, rozporom medzi skutočnosťou a snami
- Máchov Epigon, dielo má byť pokračovaním Máchovej tvorby, no nedosahuje jeho kvality
- Na púšti, román o pražskej inteligencii
- Oživené hroby, čiastočne autobiografický román, v ktorom podáva obraz života a osudov niekoľkých politických väzňov
- Rozorvanec, poviedka o Máchovi, v ktorej zosmiešňoval jeho osobu (vyšla po Máchovej smrti)
- Posledný Čech, novela zo šľachtického prostredia, ktorú ostro kritizoval Karel Havlíček Borovský
- Fidlovačka, divadelná hra kritizujúca pražských meštiakov – v zhudobnenej verzii zaznela prvýkrát pieseň Kde domov můj, ktorá sa v roku 1918 stala národnou hymnou
- Strakonický dudák, divadelná dráma, ktorej cieľom je výchova diváka a varovanie pred prílišnou túžbou po peniazoch a bohatstve
- Ján Žižka, dielo, v ktorom sú síce historické nepresnosti, no zobrazuje ideály revolúcie a upozorňuje na silu národa
- Prostonárodné české piesne a riekanky, české piesne s komentármi
- Sto prostonárodných rozprávok a povestí slovanských v nárečiach pôvodných, vďaka tomuto dielu niektoré jeho rozprávky zľudoveli (napr. Zlatovláska)
- Kytice, zveršované české báje, zobrazujúce medziľudské vzťahy (napr. konflikt matky a dcéry), vinu a odpustenie, boj človeka s prírodou a nadprirodzenými silami, ale hlavne nič nezostane nepotrestané
Americká literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavným predstaviteľom americkej romantickej literatúry je nepochybne Edgar Allan Poe. Tento všestranný spisovateľ sa venoval tak poézii ako aj próze a je považovaný za zakladateľa vedecko-fantastickej literatúry, hororu, detektívky. V detektívnych príbehoch využíva postavy dvoch detektívov, z ktorých je jeden múdry a druhý nechápavý, čo sa neskôr objavuje u viacerých spisovateľov (napr. Arthur Conan Doyle).
- Havran, básnická skladba, ktorej témou je smrť mladého dievčaťa – autor používa protiklad krásy a lásky proti úzkosti zo života a smrti
- Jama a kyvadlo, hrôzostrašný príbeh o mužovi, ktorý je odsúdený toledskou inkvizíciou na trest smrti.
- Zánik domu Usherovcov, ďalší z hororových príbehov, hlavnou témou je smrť, nadprirodzeno a zánik
- Vraždy v ulici Morque, detektívna poviedka, je akýmsi návodom, ako písať detektívky
- Maska červenej smrti - princ sa vysmieva smrti namiesto toho, aby bojoval s morom, ktorý v jeho krajine vládne; osud ho potrestá tým, že nakoniec i on zomiera na mor, čo je istým druhom pomsty za chudobných ľudí, ktorí sa nemohli zachrániť
- Šarlátové písmeno - nešťastný milostný príbeh mladej vydatej evanjeličky, ktorá sa v neprítomnosti manžela zamiluje do kňaza a je odsúdená za nemravnosť; napokon ostáva sama len s dieťaťom
- Pieseň o Hiawathovi, ide o lyrický epos, ktorý sa inšpiruje životom Indiánov; čerpá námet zo starých indiánskych povestí – autor sa snažil nájsť spojenie medzi pôvodnými obyvateľmi Ameriky a dobyvateľmi