Rondokubizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Josef Gočár, pražský rondokubizmus, Legiobanka z roku 1921
Rondokubistická bytovka v Košiciach

Rondokubizmus alebo oblúčkový dekorativizmus alebo oblúčkový kubizmus je architektonický smer príznačný pre česko-slovenskú architektúru v období po prvej svetovej vojne.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Rondokubizmus je architektonický sloh vyznačujúci sa plastickosťou a farebnosťou, v ktorej prevláda červená a biela. Používa princíp plošnej kružnice, medzikružia a priestorovej gule, pologule, kruhovej výseče a valca ako výrazový prostriedok a snaží sa o zdôraznenie plasticity. O architektonickom výraze budovy rozhoduje priečelie. Konštrukcia je považovaná za prostriedok k budovaniu skladby racionálneho pôdorysu, no nie k tvorbe architektúry. Stavby pôsobia väčšinou dojmom hmotnosti a ťarchy.

Architektonické hnutie nazvané rondokubizmus zdôrazňuje architektúru, ktorá plní predovšetkým duchovný obsah, bez toho, aby pri tom zabúdala na sociálne úlohy. Oproti predvojnovému kubizmu si uvedomuje novú zodpovednosť za poslanie architektúry, novú národnú a spoločenskú funkciu a nové koncepčné predpoklady.

Pôvod a dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Tento architektonický smer vznikol a bol charakteristický pre česko-slovenskú architektúru v 20. rokoch 20. storočia. Inšpirátormi tohoto smeru sú Josef Gočár a Pavel Janák, predstavitelia raného kubizmu.

Rondokubizmus patrí do skupiny smerov, ktoré majú pôvod v architektonickom kubizme. Názov postihuje podstatu smeru aj historickú skutočnosť. Aj keď rondokubizmus nebol uvedený zvláštnou teóriou, napriek tomu dobové zdroje informujú o myšlienkach, ktoré sprevádzali úsilie o nový výraz, a o príčinách zmeny formových zostáv. Bolo treba zmeniť reč formy, ako nositeľky duchovného obsahu doby, v ktorej začal fungovať česko-slovenský štát. Hra kryštálových tvarov, ktorá tlmočila úsilie o hľadanie čistého výrazu bola nahradená abstraktnou, ale významovo zrozumiteľnejšou sústavou foriem. Princíp tvorby , ktorý mal vyvolávať dynamický účinok, nahradila skladba plastických prvkov.

Prvou stavbou tzv. rondokubizmu je stavba bývalej banky Česko-slovenských légií tzv. Legiobanky v Prahe v Novom Meste od architekta Gočára z roku 1921 - 1923 . Rondokubizmus taktiež reprezentuje stavba krematória v Pardubiciach od Pavla Janáka z roku 1921 - 1923, palác Adria v Prahe z roku 1922 - 1925, budova Škodových závodov v Prahe z roku 1923 - 1926, či bývalá budova poisťovne Riunione Adriatica di Sicurtà v Prahe od rovnakého autora, z roku 1921 - 1923. Ďalšími predstaviteľmi tohoto smeru boli aj Josef Chochol, Bedřich Feuerstein, Vlastislav Hofman, Otakar Novotný atď.

Rondokubizmus na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Rondokubistické stavby na Slovensku začali vznikať už krátko po vzniku Československej republiky, od roku 1921. Väčšinu rondokubistických stavieb na Slovensku postavili český architekti, a to najmä v Bratislave. Išlo predovšetkým o bytové domy, ale tiež o vily a menšie domy, a o rôzne verejné stavby. Už v druhej polovici 20. rokov však začal rondokubizmus ustupovať funkcionalizmu.

  • Nájomný dom pre poštových zriadencov na Legionárskej, Bratislava, Klement Šilinger, 1921
  • Obytný dom na Štetinovej, Bratislava, Klement Šilinger, 1922
  • Obchodná škola na Cintorínskej, Nitra, Klement Šilinger, 1922
  • Obytný dom na Heydukovej, Bratislava, Klement Šilinger, 1923
  • Súbor obytných domov na rohu Vajnorskej a Trnavskej ulice, Bratislava, Vojtěch Šebor, 1923
  • Družstevné domy československých legionárov (Legiodomy), Bratislava, Dušan Jurkovič, Jan Pacl, 1923
  • Dvojdom na ulici Boženy Němcovej, Bratislava, Alois Balán, Jiří Grossmann, 1923
  • Dvojdom na Čelakovského ulici, Bratislava, Jindřich Merganc , Otmar Klimeš, 1923
  • Stredoškolský internát na Ulici 29. augusta, Bratislava, František Krupka, 1925
  • Anatomický ústav Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Bratislava, Klement Šilinger, 1925
  • Dom na Obchodnej, Bratislava
  • Dom na Ľadovej, Bratislava

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Benešová, M.: Česká architektura v proměnách dvou století 1780-1980, SPN, Praha, 1984, str. 291-309
  • Reader’s Digest Výber: Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti, Bratislava, 2001, str. 177, ISBN 8088983118