Ronovská tabule
| Ronovská tabule (Ronovská kotlina) | |
| geomorfologický okrsok | |
 Ronovská tabule z hradu Lichnice
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Nadradená jednotka |
Čáslavská kotlina |
| Susedné jednotky |
Žehušická kotlina Labsko-klejnárská niva Kolínská tabule Železné hory Hornosázavská pahorkatina |
| Podradené jednotky |
Vinařická kotlina Hostovlická kotlina |
| Najvyšší bod | U Písku |
| - výška | 341 m n. m. |
| Rozloha | 154,5 km² (15 450 ha) |
| Geologické zloženie | slieňovec, prachovec, pieskovec, metamorfity, kryštalinikum |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Súradnice: 49°53′15″S 15°26′22″V / 49,8875792°S 15,4395694°V | |
Ronovská tabule je geomorfologický okrsok v juhovýchodnej časti Čáslavskej kotliny, ležiaci v okrese Kutná Hora v Stredočeskom kraji, v okrese Chrudim v Pardubickom kraji a v okrese Havlíčkův Brod v kraji Vysočina. Iný používaný názov pre to isté územie je Ronovská kotlina.
Poloha a sídla[upraviť | upraviť zdroj]
Územie okrsku sa nachádza medzi sídlami Kutná Hora na severozápade, Podhořany u Ronova na severovýchode, Třemošnice na juhovýchode a Golčův Jeníkov na juhu. Úplne vnútri okrsku ležia mestá Čáslav a Ronov nad Doubravou a väčšie obce Vrdy a Žleby.[1]
Charakteristika územia[upraviť | upraviť zdroj]
Je to kotlina tvorená turónskymi slieňovcami, piesočnatými slieňovcami a vápnitými prachovcami, menej cenomanskými pieskovcami, pri okrajoch svory, pararuly a ortoruly s vložkami amfibolitu. Zaberá členitejšie erózne denudačné reliéfy okrajovej oblasti tektonickej zníženiny so štruktúrne denudačnými plošinami na kriedových horninách (často so sprašovými pokrývmi), s reliktami staropleistocénnych a mladotreťohorných terás, s exhumovaným predkriedovým zarovnaným povrchom a tesnými eróznymi údoliami v kryštalinických horninách v povodí stredného toku Klejnárky a Doubravy. Kotlina je zalesnená asi z 5% predovšetkým na svahoch údolíčiek - prevažne smrekovými porastami s prímesou borovice, miestami duba, lokálne agátiny, aluviálne jelšové lesíky. Leží tu pozoruhodná slieňovcová roklina Čertův důl, Obora Žleby (143,7ha) a Prírodný park Doubrava.[2]
Geomorfologické členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Okrsok Ronovská tabule (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3B-2) patrí do celku Středolabská tabule a podcelku Čáslavská kotlina.
Členenie Balatku a Kalvodu[3] neuvádza okrsok Ronovská tabule, ale Ronovská kotlina, a člení ho na podokrsky Vinařická kotlina na východe a Hostovlická kotlina uprostred a na západe.
Ronovská tabule susedí s ďalšími okrskami Středolabskej tabule (Žehušická kotlina na severe, Labsko-klejnárská niva a Kolínská tabule na severozápade) a s celkami Železné hory na východe a Hornosázavská pahorkatina na juhu a západe.[2]
Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
Významné vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]
Najvyšší bod Ronovskej tabule, poťažmo celej Čáslavskej kotliny, je U Písku (341 m n. m.)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Ronovská tabule na Mapy.cz
- ↑ a b DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- ↑ BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ronovská tabule na českej Wikipédii.