Ronovská tabule

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ronovská tabule
(Ronovská kotlina)
geomorfologický okrsok
Pohled k Ronovu.JPG
Ronovská tabule z hradu Lichnice
Štát Česko Česko
Nadradená
jednotka
Čáslavská kotlina
Susedné
jednotky
Žehušická kotlina
Labsko-klejnárská niva
Kolínská tabule
Železné hory
Hornosázavská pahorkatina
Podradené
jednotky
Vinařická kotlina
Hostovlická kotlina
Najvyšší bod U Písku
 - výška 341 m n. m.
Rozloha 154,5 km² (15 450 ha)
Geologické zloženie slieňovec, prachovec,
pieskovec,
metamorfity, kryštalinikum
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Súradnice: 49°53′15″S 15°26′22″V / 49,8875792°S 15,4395694°V / 49.8875792; 15.4395694

Ronovská tabule je geomorfologický okrsok v juhovýchodnej časti Čáslavskej kotliny, ležiaci v okrese Kutná Hora v Stredočeskom kraji, v okrese Chrudim v Pardubickom kraji a v okrese Havlíčkův Brod v kraji Vysočina. Iný používaný názov pre to isté územie je Ronovská kotlina.

Poloha a sídla[upraviť | upraviť zdroj]

Doubrava pri Ronove n.D.
Hostačovka ústiaca Malým vodopádom do Doubravy v Žleboch

Územie okrsku sa nachádza medzi sídlami Kutná Hora na severozápade, Podhořany u Ronova na severovýchode, Třemošnice na juhovýchode a Golčův Jeníkov na juhu. Úplne vnútri okrsku ležia mestá Čáslav a Ronov nad Doubravou a väčšie obce Vrdy a Žleby.[1]

Charakteristika územia[upraviť | upraviť zdroj]

Je to kotlina tvorená turónskymi slieňovcami, piesočnatými slieňovcami a vápnitými prachovcami, menej cenomanskými pieskovcami, pri okrajoch svory, pararuly a ortoruly s vložkami amfibolitu. Zaberá členitejšie erózne denudačné reliéfy okrajovej oblasti tektonickej zníženiny so štruktúrne denudačnými plošinami na kriedových horninách (často so sprašovými pokrývmi), s reliktami staropleistocénnych a mladotreťohorných terás, s exhumovaným predkriedovým zarovnaným povrchom a tesnými eróznymi údoliami v kryštalinických horninách v povodí stredného toku Klejnárky a Doubravy. Kotlina je zalesnená asi z 5% predovšetkým na svahoch údolíčiek - prevažne smrekovými porastami s prímesou borovice, miestami duba, lokálne agátiny, aluviálne jelšové lesíky. Leží tu pozoruhodná slieňovcová roklina Čertův důl, Obora Žleby (143,7ha) a Prírodný park Doubrava.[2]

Geomorfologické členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Okrsok Ronovská tabule (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3B-2) patrí do celku Středolabská tabule a podcelku Čáslavská kotlina.

Členenie Balatku a Kalvodu[3] neuvádza okrsok Ronovská tabule, ale Ronovská kotlina, a člení ho na podokrsky Vinařická kotlina na východe a Hostovlická kotlina uprostred a na západe.

Ronovská tabule susedí s ďalšími okrskami Středolabskej tabule (Žehušická kotlina na severe, Labsko-klejnárská niva a Kolínská tabule na severozápade) a s celkami Železné hory na východe a Hornosázavská pahorkatina na juhu a západe.[2]

Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:


Významné vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyšší bod Ronovskej tabule, poťažmo celej Čáslavskej kotliny, je U Písku (341 m n. m.)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ronovská tabule na Mapy.cz
  2. a b DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
  3. BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ronovská tabule na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]