Rosenfeldov palác
Súradnice: 49°13′30″S 18°44′15″V / 49,225136°S 18,737537°V
Rosenfeldov palác je budova v Žiline na Hurbanovej ul. 28. Bola postavená v secesnom štýle v roku 1907 podľa žilinského architekta Mikuláša Rautera (Nicoletto Rauter). Architektúrou pripomína viedenský Belvedér a je považovaná za najkrajšiu budovu v meste.[1] Od roku 2009 je národnou kultúrnou pamiatkou.
Dom dal postaviť žilinský bankár a obchodník Ignác Rosenfeld. Budova slúžila ako jeho sídlo a zároveň ako sídlo Žilinskej obchodnej banky. Budova po smrti majiteľov (1932) slúžila ako sídlo kancelárska budova a sídlo bánk, neskôr tu bol na začiatku 50. rokov zriadený Pioniersky dom. Od roku 1990 budova slúžila ako centrum voľného času. Od 2011 sa pre havarijný stav budova zatvorila a chátrala. V roku 2015 sa budova začala rekonštruovať.[2]
Budova má pôdorys nepravidelného písmena C. Pred vstupom do objektu sa nachádza malý dvor s kovanou bránou (brána je samostatne chránený pamiatkový objekt). Objekt je trojtrakt. Má výrazne zdobenú fasádu a členitú strechu s doplnkami.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Mestský palác, pomenovaný podľa majiteľa, žilinského bankára Ignáca Rosenfelda, sa nachádza v historickom centre Žiliny, neďaleko hlavných námestí. Bol postavený v r. 1907 podľa architekta M. Rautera. Je jednou z najkrajších pamiatok v meste a najväčšou kultúrnou pamiatkou v majetku mesta (vyhlásená bola v r. 2009). Zachoval sa takmer v pôvodnom stave s mnohými umelecko-remeselnými detailmi, akými sú napríklad okenné a dverné výplne s ozdobnými kovovými mrežami, drevené obklady stien, štukatérska výzdoba interiérov, pôvodné svietidlá, vitrážové leptané sklá okien, monumentálne hlavné schodisko s mramorovým zábradlím, kovové zábradlie zadného schodiska, ale aj kovaný plot s hlavnou bránou. Okrem pamiatkových, umeleckých, výtvarných a architektonických hodnôt je hodnotný i z hľadiska ucelenosti diela a spoločenského významu. Svojím významom prekračuje hranice Slovenska[3].
Prvý majiteľ Ignác Rosenfeld (1850 – 1923, pochovaný je na žilinskom židovskom cintoríne) bol riaditeľom Slovenskej sporiteľne a úverového ústavu a prvým predsedom Židovskej náboženskej obce v Žiline po jej vzniku a odsúhlasení stanov v r. 1888. V minulosti bol obytným domom, sídlom viacerých bánk (do konca 50. rokov), potom v budove zriadili Pioniersky dom, neskôr Okresný dom pionierov a mládeže a Centrum voľného času Spektrum. Od 30. rokov minulého storočia mal v budove svoj úrad žilinský verejný notár Ladislav Nádaši, syn spisovateľa Nádaši-Jégeho[4].
Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Program[upraviť | upraviť zdroj]
Rosenfeldov palác sa na kultúrnu mapu Žiliny zapísal v roku 2016. Odvtedy tu vznikol priestor, kde sa koná mnoho kultúrnych podujatí, akými sú napríklad koncerty či premietania filmov. Tento priestor ponúka tiež miesto pre deti, ktoré sa tu môžu vzdelávať hravou formou, keďže palác ponúka aj možnosti neformálneho vzdelávania.
Základnú porgramovú platformu teda predstavujú diskusie, koncerty, prednášky, výstavné aktivity či premietania. Ťažiskom programu je výstavná činnosť pod kurátorským vedením akademického maliara Pavla Chomu. Vystavovali sa tu diela umelcov ako napríklad Dušan Kállay, Karol Weisslechner, Vojtech Kolenčík, Róbert Makar, Jana Farmanová, Jana Hojstričová, Palo Macho, Róbert Brun, Ašot Hass, Simona Janišová, Stanislav Lajda, Jan Rajlich ml., a mnoho iných, vrátane prezentácií tvorby študentov a pedagógov umeleckých stredných a vysokých škôl. V Rosenfeldovom paláci fungujú aj aktivity v rámci tvorivých dielní či neformálneho vzdelávania. Súčasťou programov pre deti je aj organizovanie inkluzívneho kina – premietanie je prispôsebené zmyslovému vnímaniu detí s poruchou autistického spektra a ADHD. Tento typ premietania je v Žiline zatiaľ jediný[5].
Bábky v podkroví[upraviť | upraviť zdroj]
V podkroví Rosenfeldovho paláca sa nachádza stála expozícia s názvom Bábky v podkroví. Bábkové divadlo má na Slovensku dlhú a významnú históriu. Prvým slovenským bábkarom bol Ján Stražan (1856 – 1939). Jeho divadlo známe ako Stražanovo alebo tiež ako Veľké Gašparkovo divadlo sa stalo obľúbeným na celom Slovensku. Bábkové divadlo Žilina vzniklo 1. septembra 1950, založila ho skupina nadšených ochotníkov na čele s výnimočným žilinským bábkarom Teodorom Zvarom. V expozícií sa taktiež, okrem iných, zoznámite s tvorbou významného žilinského výtvarníka Martina Bálika. Sklenený náučný chodník vás prevedie históriou Žilinského bábkového divadla, mapuje prvých 16 rokov pôsobenia[6].
Knihárska dielňa Lidy Mlichovej[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasťou paláca je Knihárska dielňa Lidy Mlichovej. Je to ojedinelá dielňa svojho druhu na Slovensku s dlhou rodinnou tradíciou. Dielňa vznikla na základoch, ktoré svojou tvorbou položil výtvarník Ján Vrtílek (1906 – 2000), otec Lidy Mlichovej, člen poprednej organizácie Meister der Einbandkunst so sídlom v Mníchove. Knihy z dielne získali mnohé ocenenia na slovenských i medzinárodných súťažiach. Knihárska tradícia sa začala v Žiline v roku 1928 príchodom Jána Vrtílka do Žiliny. Ako samostatná knihárska dielňa funguje od roku 1990. Dielňu vedie osobne Lida Mlichová[7].
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Pamiatky a múzea [online]. Tatran, 2007. Dostupné online.
- ↑ JALOVIAROVÁ, Renáta. spravy.pravda.sk [online]. Tatran, 04.12.2014, [cit. 2015-08-03]. Dostupné online.
- ↑ História paláca [online]. [Cit. 2021-09-27]. Dostupné online.
- ↑ História paláca [online]. [Cit. 2021-09-27]. Dostupné online.
- ↑ O Rosenfeldovom paláci [online]. [Cit. 2021-09-27]. Dostupné online.
- ↑ O Rosenfeldovom paláci [online]. [Cit. 2021-09-27]. Dostupné online.
- ↑ O Rosenfeldovom paláci [online]. [Cit. 2021-09-27]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rosenfeldov palác
