Rozhlas (zvuk)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Budova Slovenského rozhlasu v Bratislave

Rozhlas je audiálny masovokomunikačný prostriedok alebo inštitúcia zaoberajúca sa spracovaním spoločenských informácií pre audiálne hromadné šírenie, prípadne budova, v ktorej sídli táto inštitúcia.

Rozhlas je telekomunikačné zariadenie pre jednosmerný prenos zvuku na diaľku. V slovenčine sa tiež udomácnil cudzí výraz rádio. Obvykle ako prenosové médium slúžia vysokofrekvenčné, elektromagnetické (rádiové) vlny, ale používajú sa aj metalické linky (rozhlas po drôte). V poslednej dobe sa rozhlas šíri aj pomocou internetu a z vysielaní z družíc.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhlasová technológia[upraviť | upraviť zdroj]

Výskumom rádiokomunikačného spojenia sa na konci 19. a začiatku 20. storočia zaoberalo mnoho vedcov a vynálezcov, v prvenstve niektorých objavov preto dodnes existujú nejasnosti a kontroverzie, nižšie sú preto uvedené iba jednoznačne preukázané prvenstvá

  • 1873 - James Clerk Maxwell matematicky popísal princíp šírenia elektromagnetických vĺn
  • 1876 - Heinrich Rudolf Hertz prvý experimentálne dokázal existenciu týchto vĺn a popísal ich vlastnosti, skonštruoval predchodcu dnešnej dipólovej antény
  • 1893 - Nikola Tesla predviedol prvú verejnú demonštráciu rádia a rádiového spojenia
  • 1895 - Alexander Stepanovič Popov skonštruoval prvú bezdrôtovú telegrafickú stanicu za využitia hromozvodu ako antény
  • 1896 - Guglielmo Marconi telegrafuje na vzdialenosť vyše troch kilometrov za použitia štvorvlnného unipólu
  • 1904 - Jozef Murgaš zdokonalil rádiotelegrafické technológie, v roku 1905 údajne uskutočnil prvý rádiový prenos hlasu (nepovažuje sa za jednoznačne preukázané)

Rozhlasové vysielanie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1919 - Začiatky prác na koncepcii rozhlasového vysielania v Spojenom kráľovstve
  • 1920 - Prvá rozhlasová stanica uvedená do prevádzky
  • 1922 - Začína vysielať BBC
  • 1922 - Uvedená prvá reklama v rozhlase (USA)
  • 1923 - Česko-slovenský rozhlas začína 18. mája vysielanie (Praha)
  • 1926 - Česko-slovenský rozhlas začína vysielanie na Slovensku
  • 1926 - Vytvorená prvá sieť komerčných rádií (USA)
  • 1928 - Rok považovaný za začiatok zlatej éry rozhlasu
  • 1930 - Prvé výskumy sledovanosti programov
  • 1938 - Rozšírenie priestoru pre rozhlasové spravodajstvo
  • 50. roky - Príchod televízie – koniec zlatej éry rozhlasu

Princíp[upraviť | upraviť zdroj]

Prenášaný zvuk sa mení na elektrické kmitočty nízkych frekvencií. Tento signál pre svoje nízke frekvencie nie je schopný šírenia sa na diaľku elektromagnetickými vlnami, preto sa moduluje na kmitočty vyšších frekvencií, ktoré sa potom menia na elektromagnetické vlny pomocou vysielačov. Používajú sa dva základné druhy modulácie: frekvenčná (FM) kde sa v malom rozsahu mení kmitočet nosnej vlny podľa nízkofrekvenčného signálu. Amplitúdová (AM) v ktorej sa podľa prenášaného nízkofrekvenčného signálu mení amplitúda (veľkosť a tým aj intenzita nosnej vlny).

V dnešnej dobe sú rádiá dostupné taktiež pomocou družicového vysielania. A to klasickým analógovým spôsobom alebo digitálnym. Územie na ktorom je možné prijímať vysielanie je pokryté rozhlasovými vysielačmi. Na tomto území súčasne vysiela viac rozhlasových staníc, preto im treba prideliť rôzne frekvencie. Pridelená frekvencia sa nazýva kmitočet alebo kanál. Kanály sú prideľované centrálnou autoritou (Slovenský telekomunikačný úrad), aby nedochádzalo k ich vzájomnému rušeniu.

Slovenský rozhlas je národná nezávislá, verejnoprávna, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania.

Špecifiká rozhlasu[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhlasové vysielanie ako jeden z typov masovej komunikácie má svoje špecifiká a obmedzenia:

  • Maximálna operatívnosť, vyplývajúca z vysokej frekvencie spravodajských relácií. Prináša rozhlasu konkurenčnú výhodu, napríklad v porovnaní s tlačou. Vďaka priamym prenosom dochádza k splynutiu času.
  • Nepretržitosť, rozhlasu umožňuje nepretržitý kontakt s poslucháčmi.
  • Prakticky stopercentné pokrytie územia rozhlasovým vysielaním a od objavenia tranzistorového rádia i možnosť počúvať rozhlasové vysielanie prakticky kdekoľvek.
  • Anonymita poslucháčov, rozhlasové vysielanie počúva široké spektrum poslucháčov rôzneho veku, vzdelania, svetonázoru, atď. V žiadnom prípade nejde o nejakú homogénnu masu, ale treba vychádzať z toho, že rozhlas počúva určitý počet jednotlivcov, ktorí počúvajú rozhlas individuálne, alebo v malých skupinách (napr. rodina)
  • Minimálna priama spätná väzba, v tzv. zlatej ére rozhlasu priama spätná väzba prakticky neexistovala. Jedinou príležitosťou vyjadriť svoj názor na vysielané programy boli prieskumy počúvanosti, prípadne vyjadrenie svojho názoru v liste redakcii. Neskôr sa vytvoril priestor pre limitovanú priamu spätnú väzbu tým, že poslucháči sa mohli prostredníctvom telefónu zapojiť do vysielaného programu. Počet tých, ktorým sa ušla takáto príležitosť bol však zanedbatelný v porovnaní s celkovým počtom poslucháčov. V ostatných rokoch sa k telefónu pripojili dve nové možnosti: SMS správy a emaily. Na jednej strane sa tým značne rozšírila kapacita kanála spätnej väzby, na druhej strane sa stratila interaktívnosť komunikácie a vytvorila sa možnosť „filtrovať“ v redakcii ohlasy poslucháčov.
  • Používanie zvukov ako jediných výrazových prostriedkov, prostredníctvom ktorého komunikuje s poslucháčmi. V dôsledku toho poslucháči môžu vysielaný rozhlasový program vnímať len sluchom. Prostredníctvom rozhlasového vysielania možno šíriť len tie informačné obsahy, ktoré sa dajú vyjadriť v zvukovej podobe. Týmto obmedzením sú určené i výrazové prostriedky, ktoré má rozhlas k dispozícii: reč (slovo), hudbu, špeciálne zvuky a šumy.

Spôsob vnímania rozhlasového vysielania[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi špecifiká rozhlasového vysielania môžeme zaradiť aj spôsob jeho vnímania. Vnímanie rozhlasového programu je založené výlučne na sluchovom vneme. Prakticky rozlišujeme nasledovné typy vnímania rozhlasového vysielania:

  1. sústredený posluch, počúvanie rádia ako jediná činnosť. Takýmto spôsobom sa kedysi počúvali rozhlasové hry, prípadne novoročný prejav prezidenta.
  2. súvislá pozornosť, počúvanie rádia len doplnkovou činnosťou k inej, hlavnej činnosti.
  3. okrajová pozornosť, je typ vnímania, kedy popri počúvaní vykonávame i hlavnú činnosť, ktorá však plne nezamestná naše zmysly.
  4. ako kulisu, je dnes najčastejším typom vnímania rozhlasového vysielania.

Rozhlasové relácie[upraviť | upraviť zdroj]

Hudobné vysielanie[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vysielaní hrá hudba.

Súťaže[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina rádiových staníc občas vyhlási nejakú súťaž, do storej sa poslucháči môžu zapojiť tak, že zavolajú na určené telefónne číslo.

  • Hádanie názvov a autorov piesní
  • Vedomostné súťaže
  • Vtipné súťaže - napr. vysloviť zadané slovo alebo slovné spojenie čo najviackrát v časovom limite

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]