Rozptýlené svetlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
George Davison – Cibuľové pole (1890), bez ostrých kontúr a tieňov sa Slnkom za mrakmi, býva považované za prvú impresionistickú fotografiu
Mathew Brady, špecialista na ateliérovú portrétnu fotografiu: Portrét generála Ulysses Granta, 1870 – 1880

Rozptýlené svetlo, cudzím slovom difúzne svetlo, je svetlo, ktoré prichádza zo všetkých smerov a rovnomerne osvetľuje povrch celého objektu, takže nevznikajú žiadne tvrdé tiene, odrazy alebo reflexy. U denného svetla je to svetlo pri úplne zatiahnutej oblohe ("Slnko v mlieku"). V ateliéri je to svetlo získané veľkoplošnými svietidlami, pomocou rozptyľovačov alebo odrazom od veľkých plôch (nepriame svetlo) alebo rozptyľovačov. Smer svetla je zachovaný, ale tiene sú veľmi mäkké, svetlé a bez ostrého rozhrania. Dokonale rozptýlené svetlo možno získať vo svetelnom boxe. Je jedným z dvoch základných druhov svetla, pričom to druhé je svetlo smerované.

Týmto osvetlením sa získajú na snímke zodpovedajúce tvary a farby objektu. Vzhľadom na nedostatok tieňov a polotieňov sa objekt na snímke zdá byť takmer plochý.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rozptýlené světlo na českej Wikipédii.