Bratislava – mestská časť Ružinov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ružinov)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°08′59″S 17°09′50″V / 48,149645°S 17,163989°V / 48.149645; 17.163989
Bratislava – mestská časť Ružinov
mestská časť Bratislavy
Miestny úrad Ružinov, Bratislava.jpg
Miestny úrad Ružinov
Erb Ruzinov.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava II
Región Bratislava a okolie
Nadmorská výška 134 m n. m.
Súradnice 48°08′59″S 17°09′50″V / 48,149645°S 17,163989°V / 48.149645; 17.163989
Rozloha 39,7 km² (3 970 ha) [1]
Obyvateľstvo 72 032 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 1 814,41 obyv./km²
Starosta Dušan Pekár[3] (KDH, OĽaNO, NOVA, Zmena zdola, DÚ, SMK-MKP, OKS)
PSČ 82X XX
ŠÚJ 529320
EČV BA, BL
Tel. predvoľba +421-2
E-mailová adresa e-mail@ruzinov.sk
Telefón (02) 48 284 111, 43 331 276, 43 331 284, 43 335 684
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Bratislava Ruzinov.svg
Wikimedia Commons: Ružinov
Webová stránka: www.ruzinov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Bratislava – mestská časť Ružinov[4] (iné názvy: Bratislava-Ružinov, Mestská časť Ružinov, Ružinov) je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava II, ktorá leží východne od centra. Svojou rozlohou 39,6 km² a počtom obyvateľov 71 284 patrí k najväčším zo 17 mestských častí Bratislavy. Starostom mestskej časti je Ing. Dušan Pekár, ktorý koncom roka 2010 vystriedal vo funkcii Ing. Slavomíra Drozda.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vo východnej časti dnešného Ružinova sa ľudia usídlili približne pred 5 500 rokmi vo Vlčom hrdle (dnes je súčasťou areálu Slovnaftu). Prví známi obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, poľnohospodárstvom a ťažbou dreva.

V okolí Bratislavy sa cez Malý Dunaj dalo dostať cez dva brody. Pri hornom vznikla obec Prievoz, ktorá je dnes už časťou Ružinova. V Prievoze je evanjelický kostol a tiež rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1933. Na Tomášikovej ulici je postavený nový kostol sv. Vincenta de Paul.

Názov Ružinov sa objavil až začiatkom 20. storočia a pochádza z názvu Ružový ostrov (nem. Rosenheim).

Poľnohospodársky charakter Ružinova začal v 19. storočí miznúť a objavili sa tu továreň na káble, rafinéria Apollo, Cvernovka, Danubius. Rozvoj priemyslu priniesol aj vznik robotníckych kolónií na Nivách a v Trnávke. Časom vznikali prvé sidliská - Štrkovec, Ostredky, Trávniky a Pošeň.

Samostatná mestská časť s vlastným vedením vznikla podľa zákona SNR číslo 377/1990 z 13. septembra 1990 o hlavnom meste SR a Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy vytvorili v Bratislave mestské časti. Od roku 1996 v Ružinove vysiela lokálna „Televízia Ružinov“ (TVR).

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

1991:

  • Slováci - 66 766 (91,3%)
  • Maďari - 2 960 (4,05%)
  • Česi - 1 847 (2,53%)
  • Ostatné/nezistená - 1 558 (2,13%)
  • Spolu - 73 131 (100%)

2001:

  • Slováci - 64 160 (91,65%)
  • Maďari - 2 369 (3,38%)
  • Česi - 1 429 (2,04%)
  • Ostatné - 1 054 (1,51%)
  • Nezistená - 992 (1,42%)
  • Spolu - 70 004 (100%)

2011:

  • Slováci - 61 871 (90,23%)
  • Maďari - 2 150 (3,14%)
  • Česi - 977 (1,42%)
  • Ostatné - 1 408 (2,05%)
  • Nezistená - 2 168 (3,16%)
  • Spolu - 68 574 (100%)

Miesta[upraviť | upraviť zdroj]

Časti Ružinova

V Ružinove sa nachádza najväčšie bratislavské trhovisko. Nachádza sa na Miletičovej ulici a Bratislavčania ho ľudovo volajú „Miletička“.

Mestská časť je tiež sídlom viacerých významných rozhlasových staníc, napr. Rádia Expres, Europy 2, Rádia Jemné a Rádia Viva.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]