Bratislava – mestská časť Ružinov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ružinov)
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 48°08′59″S 17°09′50″V / 48,149645°S 17,163989°V / 48.149645; 17.163989
Bratislava – mestská časť Ružinov
mestská časť Bratislavy
Miestny úrad Ružinov, Bratislava.jpg
Miestny úrad Ružinov
Erb Ruzinov.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava II
Región Bratislava a okolie
Nadmorská výška 134 m n. m.
Súradnice 48°08′59″S 17°09′50″V / 48,149645°S 17,163989°V / 48.149645; 17.163989
Rozloha 39,7 km² (3 970 ha) [1]
Obyvateľstvo 72 718 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 1 831,69 obyv./km²
Starosta Dušan Pekár[3] (KDH, OĽaNO, NOVA, Zmena zdola, DÚ, SMK-MKP, OKS)
PSČ 82X XX
ŠÚJ 529320
EČV BA, BL
Tel. predvoľba +421-2
E-mailová adresa e-mail@ruzinov.sk
Telefón (02) 48 284 111, 43 331 276, 43 331 284, 43 335 684
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Bratislava Ruzinov.svg
Wikimedia Commons: Ružinov
Webová stránka: www.ruzinov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Bratislava – mestská časť Ružinov[4] (iné názvy: Bratislava-Ružinov, Mestská časť Ružinov, Ružinov) je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava II, ktorá leží východne od centra. Svojou rozlohou 39,6 km² a počtom obyvateľov 71 284 patrí k najväčším zo 17 mestských častí Bratislavy. Starostom mestskej časti je Ing. Dušan Pekár, ktorý koncom roka 2010 vystriedal vo funkcii Ing. Slavomíra Drozda.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Ružinov sa nachádza na východe Bratislavy. Leží na ľavom brehu Dunaja. Na západe hraničí s mestskými časťami Staré Mesto a Petržalka, na severozápade s Novým Mestom, na severe s Vajnorami, na východe s obcami Ivanka pri Dunaji, Most pri Bratislave, a s mestskými časťami Vrakuňa a Podunajské Biskupice, s ktorými Ružinov susedí aj na juhu.

Časti Ružinova

Členenie MČ[upraviť | upraviť zdroj]

Ružinov sa skladá z ôsmich častí - z bývalých samostatných obcí Trnávka a Prievoz, sídlisk Nivy, Štrkovec, Trávniky, Ostredky a Pošeň a priemyselnej časti Vlčie hrdlo.

Mestská časť je rozdelená na 9 volebných obvodov - Nivy, Starý Ružinov, Ružová dolina, Štrkovec, Trávniky, Ostredky, Pošeň, Prievoz a Trnávka.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vo východnej časti dnešného Ružinova sa ľudia usídlili približne pred 5 500 rokmi vo Vlčom hrdle (dnes je súčasťou areálu Slovnaftu). Prví známi obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, poľnohospodárstvom a ťažbou dreva.

V okolí Bratislavy sa cez Malý Dunaj dalo dostať cez dva brody. Pri hornom vznikla obec Prievoz, ktorá je dnes už časťou Ružinova. V Prievoze je evanjelický kostol a tiež rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1933. Na Tomášikovej ulici je postavený nový kostol sv. Vincenta de Paul.

Názov Ružinov sa objavil až začiatkom 20. storočia a pochádza z názvu Ružový ostrov (nem. Rosenheim).

Poľnohospodársky charakter Ružinova začal v 19. storočí miznúť a objavili sa tu továreň na káble, rafinéria Apollo, Cvernovka, Danubius. Rozvoj priemyslu priniesol aj vznik robotníckych kolónií na Nivách a v Trnávke. Časom vznikali prvé sidliská - Štrkovec, Ostredky, Trávniky a Pošeň.

Samostatná mestská časť s vlastným vedením vznikla podľa zákona SNR číslo 377/1990 z 13. septembra 1990 o hlavnom meste SR a Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy vytvorili v Bratislave mestské časti. Od roku 1996 v Ružinove vysiela lokálna „Televízia Ružinov“ (TVR).

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

1991:

  • Slováci - 66 766 (91,3%)
  • Maďari - 2 960 (4,05%)
  • Česi - 1 847 (2,53%)
  • Ostatné/nezistená - 1 558 (2,13%)
  • Spolu - 73 131 (100%)

2001:

  • Slováci - 64 160 (91,65%)
  • Maďari - 2 369 (3,38%)
  • Česi - 1 429 (2,04%)
  • Ostatné - 1 054 (1,51%)
  • Nezistená - 992 (1,42%)
  • Spolu - 70 004 (100%)

2011:

  • Slováci - 61 871 (90,23%)
  • Maďari - 2 150 (3,14%)
  • Česi - 977 (1,42%)
  • Ostatné - 1 408 (2,05%)
  • Nezistená - 2 168 (3,16%)
  • Spolu - 68 574 (100%)

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasným starostom Ružinova je Dušan Pekár (KDH). Obecné zastupiteľstvo má 25 členov a je volené spolu so starostom na 4 - ročné volebné obdobie. OZ má taktiež 8 komisií. [5]

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Ružinove sa nachádza 11 materských škôl, 9 základných škôl a viacero stredných škôl. Sídli tu taktiež Paneurópska vysoká škola a Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Na Koceľovej ulici v časti Nivy sa nachádza SOŠ s odborným učilišťom pre sluchovo postihnutých, ktoré je jediné svojho druhu na západnom Slovensku.

  • Materské školy a ich elokované pracoviská: MŠ Bancíkovej 2, MŠ Exnárova 6, MŠ Miletičova 37 (elok. prac. Gemerská 4), MŠ Medzilaborecká 4 (elok. prac. Haburská 4), MŠ Piesočná 2 (elok. prac. Rádiová 52 a Vietnamská 13), MŠ Západná 2, MŠ Prešovská 28 (elok. prac. Palkovičova 11/A), MŠ Pivonková 9 (elok. prac. Astrová 5, Nevädzová 12 a Šalviová 5), MŠ Habarka, Stálicova 2 (elok. prac. Haburská 6), MŠ Šťastná 26, MŠ Velehradská 24 (elok. prac. Budovateľská 10 and Tekovská 7, 9)
  • Základné školy: ZŠ Borodáčova, ZŠ Drieňová, ZŠ Kulíškova, ZŠ Medzilaborecká, ZŠ Mierová, ZŠ Nevädzová, ZŠ Ostredková, ZŠ Ružová dolina, ZŠ Vrútocká

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Obecná firma CULTUS Ružinov spravuje v mestskej časti štyri kultúrne domy - DK Ružinov, SD Nivy, SD Prievoz a SD Trávniky. V Ružinove existujú taktiež dve lokálne médiá, a to mesačník Ružinovské echo a televízny kanál TV Ružinov. Obe vlastní spoločnosť TVR & RE, ktorej 100% - ným akcionárom je MČ Ružinov.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Ružinovom prechádzajú železničné trate č. 131 Bratislava – Komárno a 132 Bratislava – Hegyeshalom. Nachádza sa tu jediná železničná stanica, a to Bratislava - ÚNS (Ústredná nákladná stanica), ktorá je však používaná najmä na nákladnú dopravu. Hovorí sa však aj o vybudovaní dvoch nových zastávok na trati do Komárna - Martinský cintorín a Ružinov, a taktiež sú plány na vybudovanie spojky na Letisko M. R. Štefánika.

Mestská hromadná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Ružinov je obsluhovaný množstvom liniek bratislavskej MHD. Nosným dopravným systémom je električková trať na Ružinovskej ulici, po ktorej premávajú linky č. 8 a 9. Existujú taktiež plány na vybudovanie novej električkovej trate, ktorá by viedla od nákupného centra Eurovea po Pribinovej, Košickej a Miletičovej a pri kostole Panny Márie Pomocnice kresťanov by sa napojila na existujúcu trať. Trolejbusová doprava obsluhuje najmä okrajové časti Ružinova, ako Nivy, Prievoz a Trnávku. Najväčší podiel na doprave v Ružinove majú autobusy, ktoré jazdia na miesta, kde nie je vybudované trolejové vedenie či koľajnice. Najdôležitejšími linkami sú linky č. 50, 78 a 66.

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejšími dopravnými tepnami Ružinova sú štvorprúdové ulice Ružinovská, Tomášikova, Bajkalská, Gagarinova a Prievozská. Južným a východným okrajom mestskej časti vedie diaľnica D1, na ktorej sa najmä v rannej a poobedňajšej špičke tvoria rozsiahle kolóny.

Lodná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi Mostom Apollo a Prístavným mostom sa nachádza Zimný prístav z konca 19. storočia, ktorý bol kedysi jedným z najväčších v Európe. Po bombardovaní rafinérie Apollo v roku 1944 bol značne poškodený, a tak jeho význam upadol. O niekoľko sto metrov nižšie pozdĺž Dunaja bol v rokoch 1975 - 1983 postavený novší prístav Pálenisko spolu s opravovňou lodí (Lodenicou).

Miesta[upraviť | upraviť zdroj]

V Ružinove sa nachádza najväčšie bratislavské trhovisko. Nachádza sa na Miletičovej ulici a Bratislavčania ho ľudovo volajú „Miletička“.

Mestská časť je tiež sídlom viacerých významných rozhlasových staníc, napr. Rádia Expres, Europy 2, Rádia Jemné a Rádia Viva.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. Starosta Ružinova | Ružinov [online]. Ružinov - oficiálna stránka mestskej časti, [cit. 2018-05-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]