Rudolf E. Kálmán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rudolf E. Kálmán
maďarsko-americký elektrotechnik, matematik a vynálezca
Rudolf E. Kálmán
Rod. menoRudolf Emil Kálmán
Narodenie19. máj 1930
Budapešť, Maďarsko
Úmrtie2. júl 2016 (86 rokov)
Gainesville, Florida, USA
Alma materMassachusetts Institute of Technology;
Columbia University
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Rudolf E. Kálmán

Rudolf Emil Kálmán[1] (* 19. máj 1930, Budapešť, Maďarsko – † 2. júl 2016, Gainesville, Florida, USA) bol maďarsko-americký elektrotechnik, matematik a vynálezca. Najznámejší bol pre svoj vynález a vývoj Kalmanovho filtra, matematického algoritmu, ktorý sa bežne používa pri spracovaní signálov, riadiacich systémoch a navádzaní, navigácii a riadení. Za túto prácu udelil prezident USA Barack Obama Kálmánovi ocenenie National Medal of Science 7. októbra 2009.[2]

Život a kariéra[upraviť | upraviť kód]

Rudolf Kálmán sa narodil v Budapešti v roku 1930 Ottovi a Ursule Kálmánovi (rodená Grundmann). Po emigrácii do Spojených štátov v roku 1943 získal bakalársky titul v roku 1953 a magisterský titul v roku 1954, oba v Massachusetts Institute of Technology v elektrotechnike. Kálmán ukončil doktorát v roku 1957 na Columbia University v New Yorku.

Od roku 1958 do roku 1964 pôsobil ako výskumný matematik v Research Institute for Advanced Studies (Výskumný ústav pre pokročilé štúdium) v Baltimore v Marylande. Od roku 1964 do roku 1971 pôsobil ako profesor na Stanfordskej univerzite a od roku 1971 do roku 1992 ako profesor postgraduálneho výskumu a riaditeľ Centra pre teóriu matematického systému na Floridskej univerzite. Pravidelne sa vracal do Fontainebleau v rokoch 1969 až 1972 v Mines ParisTech, kde pôsobil ako vedecký poradca pre Centre de recherches en automique. Od roku 1973 pôsobil aj ako predseda teórie matematického systému na Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte v Zürichu vo Švajčiarsku.

Kálmán zomrel ráno 2. júla 2016 vo svojom dome v Gainesville na Floride.[3]

Práca[upraviť | upraviť kód]

Kálmán bol elektrotechnický inžinier s vysokoškolským a postgraduálnym štúdiom na MIT a Columbia University. Známy je pre jeho spoločný vynález Kalmanovho filtra (alebo Kalman-Bucy Filter), čo je široko používaná matematická technika v digitálnych počítačoch riadiacich systémov, navigačných systémov, avioniky a kozmických lodí ako extrahovať signál z dlhého sledu rušených alebo neúplných meraní, zvyčajne tých, ktoré sa vykonávajú elektronickými a gyroskopickými systémami.

Kálmánove myšlienky o filtrovaní sa spočiatku stretávali s obrovským skepticizmom, natoľko, že bol nútený urobiť prvú publikáciu svojich výsledkov v strojárstve, a nie v elektrotechnike alebo systémovom inžinierstve. Kálmán mal však väčšie úspechy pri prezentácii svojich nápadov, keď v roku 1960 navštívil Stanleyho F. Schmidta vo výskumnom stredisku NASA Ames. To viedlo k použitiu Kálmánových filtrov počas programu Apollo a ďalej v raketopláne NASA, v námorných ponorkách a v bezpilotných vzdušných prostriedkoch a zbraniach, ako sú napríklad rakety s plochou dráhou letu.

Počas šesťdesiatych rokov publikoval Kálmán niekoľko seminárnych prác, ktoré dôsledne stanovili, čo sa dnes nazýva popis stavu dynamických systémov. Predstavil formálnu definíciu systému, predstavy o kontrolovateľnosti a pozorovateľnosti, ktoré nakoniec viedli k Kalmanovmu rozkladu. Kálmán tiež urobil priekopnícke príspevky k teórii optimálneho riadenia a vo svojej spoločnej práci s J. E. Bertramom poskytol komplexnú a dôkladnú expozíciu teórie stability pre dynamické systémy. S B. L. Ho spolupracoval aj na probléme minimálnej realizácie a poskytol známy Ho-Kalmanov algoritmus.

Ocenenia a vyznamenania[upraviť | upraviť kód]

Kálmán bol členom Americkej národnej akadémie vied, Národnej akadémie inžinierstva a Americkej akadémie umení a vied. Bol zahraničným členom maďarskej, francúzskej a ruskej akadémie vied. Získal mnoho čestných doktorátov z iných univerzít. V roku 2012 sa stal členom Americkej matematickej spoločnosti.[4]

Kálmán získal IEEE Medal of Honor v roku 1974, IEEE Centennial Medal v roku 1984, Kjótsku cenu za vyspelé technológie od nadácie Inamori v roku 1985, cenu Steele od Americkej matematickej spoločnosti v roku 1987, cenu Richarda E. Bellmana za kultúrne dedičstvo v roku 1997[5] a Cenu Charlesa Starka Drapera od Národnej akadémie inžinierstva v roku 2008.

V roku 1990 získal Kálmán čestný doktorát na Heriot-Wattovej univerzite.[6]

Vybrané publikácie[upraviť | upraviť kód]

  • Kalman, R. E. (1960). Contributions to the theory of optimal control. Bol. Soc. Mat. Mexicana.
  • Kalman, R. E. (1963). Mathematical description of linear dynamical systems. Journal of the Society for Industrial and Applied Mathematics.
  • Kalman, R. E.; Bertram, J. E. (1960). Control system analysis and design Via the "second method" of Lyapunov: I — Continuous-time systems. ASME Journal of Basic Engineering.
  • Kalman, R. E.; Bertram, J. E. (1960). Control system analysis and design Via the "second method" of Lyapunov: II — Discrete-time systems. ASME Journal of Basic Engineering.
  • Kalman, R. E.; Ho, B. L. (1966). Editorial: Effective construction of linear state-variable models from input/output functions. Regelungstechnik.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. National Science Foundation – The President's National Medal of Science: Recipient Details: RUDOLF E. KÁLMÁN
  2. THE WHITE HOUSE OFFICE OF THE PRESS SECRETARY. Remarks by the President at the National Medal of Science and National Medal of Technology and Innovation Ceremony [online]. web.archive.org/web/20160310020815/, [cit. 2019-11-30]. Dostupné online.
  3. In Loving Memory of Professor Rudolf Emil Kalman Obituary
  4. List of Fellows of the American Mathematical Society, retrieved 2013-01-27.
  5. Richard E. Bellman Control Heritage Award | American Automatic Control Council [online]. a2c2.org, [cit. 2019-11-30]. Dostupné online.
  6. UNIVERSITY, Heriot-Watt. Honorary Degrees Working Group [online]. www.hw.ac.uk, [cit. 2019-11-30]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]