Preskočiť na obsah

Rudolf Krajčovič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rudolf Krajčovič
slovenský jazykovedec, slovakista
Osobné informácie
Narodenie22. júl 1927
 Trakovice, ČSR
Úmrtie29. október 2014 (87 rokov)
 Bratislava, Slovensko
Národnosťslovenská
Alma materFilozofická fakulta Slovenskej univerzity v Bratislave
Zamestnanieuniverzitný profesor
Dielo
Žánrevedecká a odborná literatúra
Obdobie20. storočie
Témyslovenský jazyk, slavistika, historická dialektológia, onomastika
Literárne hnutieslovenská slavistika a slovakistika
DebutPôvod juhozápadných nárečí a ich fonografický vývin (1964, prvá monografia)
Významné oceneniaviacero univerzitných ocenení
Ovplyvnený
 

Prof. PhDr. Rudolf Krajčovič, DrSc. (* 22. júl 1927, Trakovice – † 29. október 2014, Bratislava) bol slovenský jazykovedec.[2] Vykonával výskum v oblasti dejín slovenského jazyka, historickej dialektológie, slavistiky a onomastiky.[3]

Bol redaktorom časopisov Jazykovedný časopis a Slovenská reč.[3]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1927 v Trakoviciach pri Hlohovci. Základnú školu navštevoval v rodnej obci. Následne študoval na gymnáziách v Trnave a Hlohovci.[4] V rokoch 1947 až 1951 študoval slovenský jazyk a filozofiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave.[3] V roku 1953 získal titul doktora filozofie a v roku 1959 titul kandidáta vied (CSc.) s prácou na tému Vývin nárečí na juhozápadnom Slovensku. Habilitoval sa v roku 1964 s prácou na tému Pôvod juhozápadoslovenských nárečí a ich fonologický vývin.[5] V roku 1984 titul doktora vied (DrSc.) a v roku 1986 titul profesora.[3]

Svoje akademické pôsobenie spájal predovšetkým s Univerzitou Komenského. V rokoch 1950 – 1954 pracoval na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity a následne až do roku 1966 ako člen Katedry slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. V rokoch 1966 až 1992 bol členom Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde postupne pôsobil ako asistent, odborný asistent, docent, profesor. Popritom často vystupoval aj v zahraničí a v rokoch 1970/71, 1975/76 a 1980/81 prednášal historické slovakistické disciplíny na Filologickej fakulte Štátnej univerzity M. V. Lomonosova v Moskve. Pôsobil tiež v Združení slovenských jazykovedcov pri Slovenskej akadémii vied, kde zastával aj viacero funkcií (tajomník, člen výboru, podpredseda). V rokoch 1972 až 1973 bol podpredsedom Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied. Od roku 1984 bol tiež členom Medzinárodného komitétu onomastických vied v Leuvene. V roku 1992 odišiel na dôchodok, no naďalej tvoril.[3][4]

Zomrel v roku 2014 v Bratislave.[6]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Krajčovič napísal vyše dvadsať knižných publikácií, z toho vyše dve tretiny v spoluautorstve. Okrem toho bol tvorcom takmer dvesto štúdií v domácich i zahraničných časopisoch a množstva ďalších publikácií rôzneho charakteru (recenzie, a pod.).[1] Centrom jeho záujmu bol vývoj slovenského jazyka a nárečí, ako aj dejiny spisovnej slovenčiny a jej genéza.[7]

Výber z diela:[8][7][4]

  • Vývin slovenského jazyka (1961)
  • Pôvod a fonologický vývin juhozápadoslovenských nárečí (1964)
  • Náčrt dejín slovenského jazyka (1966, 1971)
  • Technika jazykovej interpretácie (1966)
  • Slovenčina a slovanské jazyky I. Praslovanská genéza slovenčiny (1974)
  • A Historical Phonology of the Slovak Language (1975)
  • Svedectvo dejín o slovenčine (1977 a 1980)
  • Textová príručka k dejinám slovenského jazyka (1979)
  • Pôvod a vývin slovenského jazyka (1981)
  • Čeština a slovenčina v starších archiváliách v predspisovnom období (1983, 1991)
  • Veľká Morava v tisícročí (1985)
  • Vývin slovenského jazyka a dialektológia (1988)
  • Dejiny spisovnej slovenčiny (1990, 1994, 1996)
  • Slovenčina a slovanské jazyky II. Fonologický vývin (2003)
  • Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest (2005)

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1971 získal Plaketu Univerzity Komenského. V roku 1977 mu bola udelená Bronzová medaila Univerzity Komenského a o desať rokov neskôr (1987) Strieborná medaila Univerzity Komenského. V roku 1986 bol ocenený Pamätnou medailou Ľudovíta Štúra. V roku 1995 mu pamätnú medailu udelila aj Univerzita Pavla Jozefa Šafárika a dva roky neskôr (1997) získal aj Zlatú medailu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 KAČALA, Ján. Zastavenie pri vzácnom životnom jubileu prof. Rudolfa Krajčoviča. Kultúra slova, 2007, roč. 41, čís. 5, s. 296 – 300. ISSN 0023-5202.
  2. ↑ Krajčovič, Rudolf. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 9. Koks – Kraj. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2021. ISBN 978-80-970350-3-7. S. 656.
  3. 1 2 3 4 5 6 Rudolf Krajčovič [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, [cit. 2025-09-07]. Dostupné online.
  4. 1 2 3 ŽIGO, Pavol. Jubileum profesora Rudolfa Krajčoviča. Jazykovedný časopis, 2007, roč. 58, čís. 1, s. 75 – 76. ISSN 0021-5597.
  5. ↑ KRAJČOVIČ, Rudolf. In: SLUŠNÁ, Oľga (zost.). Kto je kto na Slovensku 1969. Bratislava : Slovakopress, 1970. S. 236.
  6. ↑ Výročie má muž, vďaka ktorému má plánetka pomenovanie Piešťany [online]. Trnava: Trnavský Hlas, [cit. 2025-09-07]. Dostupné online.
  7. 1 2 MAJTÁN, Milan. Životné jubileum prof. PhDr. Rudolfa Krajčoviča, DrSc.. Slavica Slovaca, 2007, roč. 42, čís. 1, s. 72. ISSN 0037-6787.
  8. ↑ Rudolf Krajčovič [online]. Osobnosti.sk, [cit. 2025-09-07]. Dostupné online. Archivované 2020-03-01 z originálu.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rudolf_Krajčovič&oldid=8102142“