Rue des Rosiers

Rue des Rosiers (doslova ulica ružových krov) je ulica v Paríži. Nachádza sa v 4. obvode. Ide o hlavnú ulicu v tradičnej židovské štvrti Marais. Nachádza sa tu preto veľa obchodov a reštaurácii najmä sefardských Židov.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Ulica je orientovaná z východu na západ. Vedie od Rue Malher a končí pri Rue Vieille du Temple.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ulica pravdepodobne vznikla už v 13. storočí pozdĺž mestských hradieb postavených Filipom II. Augustom. Ruže, ktoré sa vinuli po stenách hradieb, dali ulici meno, ktoré je doložené v roku 1230. Zvyšky hradieb sú dodnes viditeľné vo dvore domov č. 10, 14 alebo 82.

Pôvodne mala Rue des Rosiers inú trasu. Začínala pri Rue du Roi-de-Sicile, pokračovala dnešnou ulicou Rue Ferdinand-Duval a potom sa stočila doprava k Rue Vieille-du-Temple. Ulica na ľavú stranu (dnešnú východnú časť Rue des Rosiers) medzi Rue Ferdinand-Duval a Rue Pavée bola slepá ulička s rôznymi názvami: Rue de la Quoquerée (1292), Cul-de-sac de la Lamproie (1400), Rue Coquerée (1415), Rue Coquerrie (1540), Cul-de-sac Coquerelle aj. V rokoch 1848 – 1850 bola ulica postupne prerazená až k dnešnej Rue Mahler a 5. novembra 1850 bola pomenovaná po celej svojej dĺžke. Súčasná Rue Ferdinand-Duval sa oddelila od Rue des Rosiers už v 15. storočí a nazývala sa Rue des Juifs (Židovská ulica). V roku 1900 získala súčasný názov.

Židovská komunita sa tu vytvorila už v stredoveku a bola často ovplyvnená politickými udalosťami vo Francúzsku i v zahraničí, či už to bolo vyhnanie Židov Karolom VI. v roku 1394, alebo naopak v rokoch 1881 – 1914 veľký príliv obyvateľov, ktorí utekali pred perzekúciou v Rumunsku, Rakúsku, Maďarsku a Rusku. Táto imigrácia vysvetľuje dominanciu aškenázskych židov v prvej polovici 20. storočia.

Rue des Rosiers bola tiež miestom kresťanského kultu. Na rohu Rue des Rosiers a Rue Ferdinand-Duval stávala socha Panny Márie. Bola zničená v roku 1528 pri perzekúcii proti protestantom. Miesto nej dal kráľ František I. zhotoviť strieborný obraz, ktorý bol ukradnutý v roku 1545. Nahradila ho opäť kamenná socha Panny Márie, ktorá existovala do roku 1789, kedy bola za Francúzskej revolúcie odstránená.

Ulice rovnakého mena bola i na Montmartri. Po jeho pripojení k Paríži v roku 1860 bola táto ulica premenovaná na Rue du Chevalier-de-la-Barre.

V roku 2007 boli v ulici vykonané stavebné práce (nová dlažba, výsadba, osvetlenie), ktoré sú súčasťou programu na upokojenie ulíc vo štvrti Marais. Od roku 2006 je Rue des Rosiers každú nedeľu premenená na pešiu zónu.

Zaujímavé stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Dom č. 4: boli tu turecké kúpele (hammam) postavené v roku 1863.
Dom č. 17: nachádza sa tu jedna z dvoch synagóg v ulici, druhá je v č. 25. Obidve synagógy sú ortodoxné a nezávislé na centrálnom konzistore. Táto synagóga patrí k hnutiu Chabad Ľubavič.
Dom č. 23: mestský palác zo 17. storočia.

Ulica v kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Vo filme Maigret kladie pascu (1958) sa v Rue des Rosiers stane vražda, ktorú komisár Maigret vyšetruje.

Jedna zo scén vo filme Dobrodružstvá rabína Jákoba z roku 1973 sa odohráva na tejto ulici. I keď kamera zaberá ceduľu s nápisom ulice, exteriéry boli natočené v Saint-Denis a interiéry v synagóge v štúdiu.

Jeden z románov Léo Maleta, o detektívovi Nestorovi Burmovi s názvom Du rébecca rue des Rosiers sa odohráva v tejto štvrti. Román vyšiel v roku 1958 a v roku 1992 bol sfilmovaný v rámci televízneho seriálu.

Román Le Schnorrer de la rue des Rosiers, ktorý napísal Michèle Kahn, popisuje pravdivý príbeh muža, ktorý prežil väznenie v koncentračnom tábore.