Rumunské athenaeum

	Rumunské athenaeum; (Ateneul Român)
	koncertná sieň
	celkový pohľad na prednú fasádu budovy
Štát	Rumunsko
Župa	Bukurešť
Mesto	Bukurešť
Historická krajina	Valašsko
Súradnice	44°26′28″S 26°05′49″V / 44,44111°S 26,09694°V
Výška	41 m
Autor	Albert Galleron
Štýl	neoklasicizmus
Vznik	1888
Výstavba	1885 - 1888
Vlastník	Rumunská filharmónia
Pre verejnosť	verejnosti prístupný - koncertná sieň
Stav	zrenovovaný
	Wikimedia Commons: Romanian Athenaeum
	Webová stránka: https://www.fge.org.ro/
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 44°26′28″S 26°05′49″V / 44,44111°S 26,09694°V

Rumunské athenaeum (rum. Ateneul Român) je neoklasicistická budova koncertnej siene z konca 19. storočia nachádzajúca sa v centrálnej časti mesta Bukurešť vo Valašsku v Rumunsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky a je sídlom Rumunskej filharmónie. Patrí k najvýznamnejším architektonickým pamiatkam Bukurešti. Dlhú doby sa vyobrazenie budovy pouźívalo ako emblém Bukurešti.^[1]^[2]^[3]^[4]

Dejiny a charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1895 vznikol v Bukurešti na základe iniciatívy Constantina Esarcua, Vasileho Alexandrescua Urechea a Nicolaea Kretzulescua intelektuálny spolok pod názvom Literárna spoločnosť "Rumunské athenaeum" (rum. Societatea Literară „Ateneul Român”), ktorého účel bol šíriť vzdelávanie a to predovšetkým medzi strednou triedou obyvateľstva prostredníctvom prednáśok a konferencií. Organizácia spočiatku sídlila v budove rumunského ministerstva školstva.^[1]^[2]^[3]^[4]

Budova je postavaná na pozemku, ktorý pôvodne patril rumunskému básnikovi a historikovi Ienăchitaovi Văcărescuovi. Väčšinu pozemku tvorila záhrada a v nej boli postavené kostol a škola, ktoré však boli neskôr zbúrané a v roku 1872 bol celý pozemok upravený iba na záhradu, ktorá bola nazvaná "Episkopálnou záhradou". Na pozemku, ktorý bol v tomto čase už vlastnený Rumunskou jazdeckou spoločnosťou (rum. Societăţii Ecvestre Române) bola naplánovaná výstavba cirkusu a s touto stavbou sa dokonca začalo, nakoniec však nebola realizovaná a pozemok padol pod správu Literárnej spoločnosť "Rumunské athenaeum". Tvar cirkusu, ktorý mal byť na mieste postavený, ale inšpiroval francúzskeho architekta Alberta Gallerona, ktorý sa rozhodol postaviř budovu kultúrneho a vzdelávacieho centra s kruhovitým pôdorysom a s dómovitou strechou. Výstavba bola financovaná Literárnou spoločnosťou "Rumunské athenaeum", ale zároveň na túto stavbu uvolnil prostriedky aj štát a taktiež sa konala verejná zbierka.^[1]^[2]^[4]

Plány na výstavbu dokončil Albert Galleron s pomocou rumunského architekta Constantina Băicoianua v roku 1886, 26. októbra toho istého roku bol položený základný kameň a v tom istom roku sa začalo s výstavbou. Na výstavbe sa podieĺali aj iní významní architekti tohoto obdobia a to Grigore Cerchez, Constantin Olănescu, Ion Mincu a Ion Cantacuzino, pričom na kováčske práce bol prizvaný nemecký architekt Schwalbach.^[1]^[2]^[3]

Budova bola daná do užívania 14. februára 1888 a pouzívala sa predovšetkým ako výstavná sieň, koncertná sieň Rumunskej filharmonickej spoločnosti a niektoré miestnosti sa používali na konferencie. Zkompletizovaná však budova bola až v roku 1897.^[1]^[2]^[3]

Vnútorná výzdoba bola témou diskúzií už od roku 1888. Návrh bol, aby koncertnú sieň zdobila monumentálna freska vyobrazujúca rumunskú históriu a tváre rumunského národa. V roku 1901 maliar Ştefan Popescu prišiel s plánom namaľovať obraz na výzdobu siene na 300 metrov dlhé plátno a za týmto účelom mala byť sála, kde maľba prebiehala zneprístupnená verejnosti. Tento projekt z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov dlhé roky stagnoval a nakoniec nebol dokončený.^[1]^[2]^[3]

Medzi rokmi 1919 a 1920 budova dočasne slúžila ako sídlo rumunskej poslaneckej snemovne a stala sa miestom, kde bolo 29. decembra 1919 ratifikované pripojenie Sedmohradska, Besarábie a Bukoviny k Rumunsku.^[1]^[2]

V rokoch 1924 - 1928 prebehla rekonštrukcia predovšetkým interiéru budovy pod vedením architekta Iona Fonescua. Počas tejto rekonštrukcie bola predovšetkým prestavaná vnútorná prízemná časť budovy a to tak aby sa tam zmestili až dve kinosály a dve kruhovité výstavné siene.^[1]

V 30. rokoch 20. storočia sa opäť pristúpilo k otázke vnútornej výzdoby a táto vec bola konečne doriešená. Realizáciou bol poverený maliar Costin Petrescu a výzdoba koncertnej siene nakoniec pozostáva z fresky dlhej 75 metrov a širokej 3 metre, na ktorej je v 25 obrazoch znázornená história rumunského národa. práca na freske trvala od roku 1933 až do roku 1938 a 26. mája toho istého roku bola freska oficiálne odhalená.^[1]

Budova bola poškodená v priebehu 24. a 25. augusta 1944 počas systematického dvojdňového bombardovania Bukurešti jednotkami Luftwaffe.^[3]^[1]^[4] Po bombardovaní prebehla čiastočná reštaurácia budovy. Následne bola budova reštaurovaná v rokoch 1966 - 1967.^[3]^[4]

Rumunské athenaeum bolo postavené v neoklasicistickom slohu s niektorými prvkami francúzskej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia. Z budovy zaujme najmä neobyzantská predsieň podopieraná frontónom so šiestimi dvanásť metrov vysokými jónskymi stĺpmi a bohato zdobený dóm s kupolou. Celková výška budovy dosahuje až 41 metrov. Koncertná sieň má až 28,5 metra v priemere, je 16 metrov vysoká a kapacitne pojme takmer 800 ľudí.^[1]^[2]^[3]^[4]

Budova bola postavená ako miesto na konanie výstav, koncertov, či konferencií. Slúžila tiež ako štátna pinakotéka, knižnica a premietali sa v nej filmy. V dnešnej dobe sa jedná predovšetkým o koncertnú sieň.^[1]^[2]^[3] Koncertná sieň hosťuje každoročný Medzinárodný hudobný festival Georgeho Enescua.^[3]^[4]