Rupert Salzburský
| svätý Rupert Salzburský | |
| wormský a salzurský biskup | |
 detail barokovej sochy, kostol svätej Kataríny, Malta | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | okolo 650 Worms |
| Úmrtie | 27. marec 718 Salzburg |
| Uctievanie | |
| Atribúty | biskupská berla, soľnička, soľný sud, kniha, pálium, mitra |
| Patronát | Salzbursko, Salzburg, baníci soli |
| Sviatok | 27. marec , 24. september (v Salzburgu) |
| Odkazy | |
 | Rupert Salzburský (multimediálne súbory na commons) |
Rupert Salzburský, (tiež Ruprecht, Hrodperht, Hrodpreht, Roudbertus, Rudbertus, Robert),[1] (*po roku 650, Worms – † 27. marca 718, Salzburg) bol wormský a salzburský biskup a opát svätopeterského kláštora v Salzburgu. Je uctievaný ako katolícky svätec, svätý vyznávač. Bol dobrodincom prostého ľudu vo svojej diecéze. Je svätým patrónom mesta Salzburgu a Salzburska.
Počiatky pôsobenia
[upraviť | upraviť zdroj]Rupert (Hruodpert), „apoštol Bavorov“ bol franským misionárom, podľa legendy pochádzal z francúzskeho kráľovského rodu Merovejcov alebo bol blízkym príbuzným s merovejským kráľovským rodom; mohol pochádzať z rodiny Robertovcov.
Vo Wormse prijal biskupské svätenie a bol zvolený za tamojšieho biskupa. Usiloval sa o spravodlivosť, neváhal kritizovať mocných, ktorí svojím spôsobom života budili pohoršenie. Tým si rad mocných znepriatelil a jeho pozícia vo Wormse sa stala neudržateľnou. Pracoval koncom 7. storočia na žiadosť vojvodu Theoda II. ako biskup z Wormsu najprv navštívil Regensburg, vtedajšie hlavné mesto Bavorska, a poučil vojvodu a jeho nasledovníkov o kresťanskej viere, vojvodu Theoda II. Bavorského, Rupert ho s celou jeho rodinou pokrstil. Rupert potom dostal od bavorského vojvodu Theoda v Regensburgu povolenie hľadať vhodné miesto, kde by mohol obnoviť kostoly a cirkevné budovy potrebné pre svoju prácu.
Rupert opustil Regensburg a plavil sa po Dunaji k hranici avarského územia, konkrétne k Lorchu (Lauriacum). Tu existovalo prekvapivo silné ranokresťanské osídlenie. Kostol svätého Vavrinca tam dokonca siaha až k rímsko-pohanským predchodcom. Vzhľadom na vojny a rozsiahle ničenie pozdĺž hraníc krajiny musel zjavne upustiť od svojho pôvodného plánu avarskej misie – ako aj od plánu Slovanov.
Potom sa presunul ďalej, pravdepodobne po starej rímskej ceste cez Travensko a Attergau smerom k Salzburgu. Po krátkej zastávke v Seekirchene sa usadil v Salzburgu, najvhodnejšom mieste pre svoje úlohy, kde našiel zvyšky románskeho obyvateľstva a pravdepodobne aj komunita mníchov, ktorá existovala už od neskorej antiky. Majestátny kostol, ktorý Rupert postavil na počesť svätého Petra, stál na mieste dnešnej katedrály. Výstavbou kostola svätého Petra a prvého kláštora Rupert obnovil to, čo je dnes, aspoň v nemecky hovoriacom svete, najstarším zachovaným kláštorom, ktorý žije podľa benediktínskej regule. Veľmi si uctieval svojho predchodcu z Wormsu, Amanda z Wormsu, ktorý je považovaný za svätca, a väčšinu jeho relikvií preniesol do Salzburgu, kde aj založil jeho kult.[2] Kosti sú dodnes v kolegiálnom kostole svätého Petra pod Amandovým oltárom;[3] Pôvodné pohrebisko a miesto uctievania z čias Ruperta sa nachádzalo na neďalekom cintoríne sv. Petra, pod súčasnou kaplnkou sv. Margaréty.[4]
V rokoch 711/712, pod ochranou „Horného hradu“ (castrum/castellum superius, dnes pevnosť Hohensalzburg), založil svätý Rupert kláštor Nonnberg, ktorý je dnes najstarším nepretržite existujúcim kresťanským ženským kláštorom na svete.
Prvé dary boli poskytnuté za vojvodu Theoda (osady a majetky Maxglan a Piding). V oblasti slaných prameňov v Reichenhalle prijal Rupert dary pre farnosť sv. Petra 20 Soľných paniev, tretinu soľného prameňa a obvyklé panské nájomné. Až neskoršie dary za vojvodu Teodberta však umožnili dlhodobo životaschopnú diecézu. Rupert založil aj Kostol svätého Maximiliána (tiež v rokoch 711/712).
Rupert sa v roku 714 nakrátko vrátil do vlasti, aby si priviedol svoju neter Ehrentrudu a niekoľko mužských pomocníkov.
Rupert pravdepodobne zomrel 27. marca 718, pravdepodobne vo Wormse. Jeho pozostatky pochoval biskup Virgil pri príležitosti slávnostného otvorenia novej salzburskej katedrály 24. septembra 774 kedy boli prevezené do Salzburgu
Biskupom salzburským
[upraviť | upraviť zdroj]Vybudoval v Salzburgu kláštor svätého Petra, kde sa staralo o výchovu kňazského dorastu, blízko mesta potom druhý kláštor pre sestry benediktínky; abatyšou sa tu stala jeho sestra Erentruda.
Aby zaistil prácu ľuďom z okolia, otvoril bane na ťažbu soli.
Obzvlášť mu záležalo na tom, aby sa dobre pripravil na smrť. Podľa legendy, keď cítil, že čoskoro zomrie, precestoval svoju diecézu a všade utvrdzoval vo viere a láske svojich veriacich. Čoskoro po návrate do Salzburgu skutočne zomrel.
Historické zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Notitia Arnonis (788/790) a Breves Notitiae (po roku 798) sú dve rôzne vydania a súhrny bohatých pokladov salzburských dokumentov, ktoré začínajú Rupertom.
Kniha bratstva sv. Petra (784) vracia sa k starším, už neuchovávaným predkladom a je zoznamom živých a mŕtvych, s ktorými salzburské opátstvo cítilo bratský vzťah v modlitbe.
Staršiu verziu životopisu svätého Ruperta obsahuje dielo Gesta Sancti Hruodberti Confessoris (cca 798). Je úzko späté s prezentáciou typických kresťanských legiend o svätcoch, ale obsahuje množstvo dôležitých informácií o Rupertovom pôsobení v Bavorsku.
Dielo Conversio Bagoariorum et Carantanorum opisuje vo svojich prvých piatich kapitolách život svätého Ruperta v novšej verzii.
Uctievanie
[upraviť | upraviť zdroj]
Rupert nebol nikdy kanonizovaný vo formálnom procese. Patrí do staršej kategórie svätých, ktorých kult bol uznaný v Ríme a ktorých sviatok, rovnako ako sviatok jeho netere Ehrentrudis, bol zaradený do oficiálneho kalendára svätých rímskokatolíckej cirkvi.[5]
Sviatok
[upraviť | upraviť zdroj]Tradičnou spomienkou na Ruperta je deň jeho smrti, 27. marca. V rímskokatolíckych krajinách sa „už takmer neoslavuje“; deň prenesenia ostatkov do salzburskej katedrály 24. septembra je však známy ako Rupertov deň, štátny sviatok v Salzburgu.[6] Salzburskí študenti majú v tento deň voľno. V meste Salzburg sa okolo tohto dňa oslavuje aj cirkevný sviatok Rupertikirtag. V protestantskom kalendári mien je Rupertova spomienka stanovená na 28. marca.[7]
Ikonografia
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršie zobrazenia Ruperta možno nájsť v iluminovaných knihách z 12. storočia. Zvyčajne je zobrazovaný ako biskup s berlou a knihou. V Bavorsku je Rupert zobrazovaný aj so soľným sudom ako atribútom.[8] Podľa starej legendy bol svätec zobrazovaný ako objaviteľ prameňov soľanky (slanej vody) v Reichenhalle, o ktorých sa hovorí, že ich vytrysknul údermi palice do skál. Existuje aj zobrazenie krstu bavorského vojvodu Theodosia Rupertom. Okrem toho je svätec často zobrazovaný s altöttingským zázračným obrazom.
Býva vyobrazený ako biskup v pontifikálnom odeve s insígniami: berlou, páliom a mitrou. Vo dvojici sa zobrazuje najčastejšie so sv. Virgilom, tiež so sv. Volfgangom, alebo so sv. Erentrudou. Z epických scén sa zobrazuje krst pohanov či menovite vojvodu Theoda II., alebo Rupertov pohreb a translácia.[9]
Patronát
[upraviť | upraviť zdroj]Svätý Rupert je patrónom Salzburgu a spolu so svätým Virgiliom aj patrónom Salzburskej arcidiecézy vrátane Rupertiwinkelu, ktorý dnes patrí pod arcibiskupstvo Mníchov-Freising. Svätý Rupert sa stal „apoštolom Bavorov“ a popri Matke Božej druhým patrónom Bavorska prostredníctvom evanjelizácie Bavorského vojvodstva a krstu bavorského vojvodu Teodosia v Regensburgu.
Je miestnym patrónom v Sankt Ruprecht an der Raabe a Sankt Ruprecht-Falkendorfe (Štajersko), Šentruperte v Slovinsku a obvodu Klagenfurtu St. Rupert.
Rupert je spolupatrónom Salzburskej katedrály, katedrály historického arcibiskupstva a súčasnej arcidiecézy, a niekoľkých ďalších kostolov. Je tiež uctievaný ako patrón baníkov soli, robotníkov v soľnom priemysle a psov.
Pod jeho patronátom je niekoľko katolíckych študentských združení: KDStV Rupertia Regensburg v CV a KÖHV Rupertina Salzburg v ÖCV. Jeho meno nesie aj kresťanské združenie stredoškolských dievčat: CEMV Rupertina v Bruck an der Mur v rámci Verband farbentragender Mädchen. Po svätcovi je pomenované aj Rupertinum v Salzburgu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Ulrich Schmid: Rupert (Memento des Originals Archivované 2015-12-20 na Wayback Machine vom 8. Dezember 2015 na Internet Archive) In: The Catholic Encyclopedia. Band 13: Revelation – Simon Stock. Robert Appleton Company, New York NY 1912.
- ↑ Heinrich Büttner: Zur frühmittelalterlichen Reichsgeschichte an Rhein, Main und Neckar, Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1975, S. 210, ISBN 3534060830; (Ausschnittscan)
- ↑ Onlineansicht Kirchenführer Stiftskirche St. Peter, Salzburg, S. 25 (Memento des Originals, 21. Januar 2016 na Internet Archive)
- ↑ Webstrána k Margarethenkapelle (Memento des Originals, 19. Januar 2016 na Internet Archive)
- ↑ Heinz Dopsch; Robert Hoffmann: Salzburg. Die Geschichte einer Stadt (2. Auflage), S. 90. Universitätsverlag Anton Pustet, Salzburg: 2008, ISBN 978-3-7025-0598-1.
- ↑ Heinz Dopsch: . In: Walter Kasper (Hrsg.): Lexikon für Theologie und Kirche. 3. Auflage. Band 8. Herder, Freiburg im Breisgau 1999, Sp. 1367–1368.
- ↑ Frieder Schulz: Das Gedächtnis der Zeugen – Vorgeschichte, Gestaltung und Bedeutung des Evangelischen Namenkalenders. In: Jahrbuch für Liturgik und Hymnologie, Band 19. Vandenhoeck & Ruprecht, Göttingen 1975, S. 69–104, Namenliste S. 93–104 (Digitalisat)
- ↑ Hiltgart L. Keller: Lexikon der Heiligen und biblischen Gestalten. Stuttgart, Ditzingen 2010, S. 517
- ↑ Lexikon der christlichen Ikonographie 8, Herder Freiburg im Breisgau 1994, s. 294
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Roman Deutinger: Rupert von Salzburg. In: Neue Deutsche Biographie (NDB). Band 22, Duncker & Humblot, Berlin 2005, ISBN 3-428-11203-2, S. 272 f. (Digitalisat).
- Heinz Dopsch, Hans Spatzenegger (Hrsg.): Geschichte Salzburgs. Band 1: Heinz Dopsch (Hrsg.): Vorgeschichte – Altertum – Mittelalter. Teil 1. Pustet, Salzburg 1981, ISBN 3-7025-0121-5.
- Petrus Eder, Johann Kronbichler (Hrsg.): Hl. Rupert von Salzburg. 696–1996 (= Sonderschau des Dommuseums zu Salzburg. 20). Katalog der Ausstellung in Dommuseum zu Salzburg und in der Erzabtei St. Peter, 16. Mai 1996 – 27. Oktober 1996. Dommuseum, Salzburg 1996, ISBN 3-901162-07-0 [bringt den aktuellen Forschungsstand].
- Michael Filz: Historisch-kritische Abhandlung über das wahre Zeitalter der apostolischen Wirksamkeit des heiligen Rupert in Baiern, und der Gründung seiner bischöflichen Kirche zu Salzburg. Duyle, Salzburg 1831 (Digitalisat).
- Johann Friedrich: Rupert von Salzburg. In: Allgemeine Deutsche Biographie (ADB). Band 29, Duncker & Humblot, Leipzig 1889, S. 697–699.
- Amand Jung: Der hl. Rupertus: Bischof von Salzburg und seine Nachfolger in den drei ersten Jahrhunderten oder das Apostolat der Salzburger Kirche. Verlag des Katholischen Büchervereines, Salzburg 1882.
- Hiltgart L. Keller: Lexikon der Heiligen und biblischen Gestalten. Philipp Reclam jun., Stuttgart / Ditzingen 2010.
- Tobias Schäfer: Heiliger Rupert: Bischof und Missionar zwischen Worms und Salzburg. In: Der Wormsgau. 33, 2017, ISSN 0084-2613, ISBN 978-3-88462-380-0, S. 59–66.
- Gertrud Thoma: Rupert. In: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon (BBKL). Band 8, Bautz, Herzberg 1994, ISBN 3-88309-053-0, Sp. 1016–1018.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rupert Salzburský
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- životopisy svätých.sk
- Sv. Rupert na erzbistum-muenchen.de Archivované 2016-02-22 na Wayback Machine
- Záznam o Rupert Hruodpert, Ruodbert, auch Ruprecht, Heiliger na Austria-Forum (im AEIOU-Österreich-Lexikon)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Rupert Salcburský na českej Wikipédii a Rupert von Salzburg na nemeckej Wikipédii.
Rupert Salzburský Narodenie: okolo 650 Úmrtie: 27. marec 718 | ||
| Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi | ||
|---|---|---|
| Predchodca Krotold |
Wormský biskup ? – 717/718 |
Nástupca Ermbert |
| Vznik | Salzburský biskup 696 – 718 |
Nástupca Vitalis Salzburský |
| Vznik | Opát opátstva sv. Petra 696 – 718 |
Nástupca Vitalis Salzburský |