Ruský Ďaleký východ
Ruský Ďaleký východ (rus Дальний Восток России) je ruský región nachádzajúci sa v severnej Ázii, v najvýchodnejšej časti Ruska. Tvorí časť ázijského Ďalekého východu a administratívne je spravovaný Ďalekovýchodným federálnym okruhom.
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Rozlohou je Ďaleký východ najväčším regiónom Ruska, zaberajúc plochu 6 952 600 km² (40 % Ruska).[1] Zo severu ho obmýva Severný ľadový oceán, Východosibírske more, zo severovýchodu Čukotské more, z východu Tichý oceán, Beringovo more, Ochotské more a z juhovýchodu Japonské more. Z juhu susedí s Mongolskom, Čínou a Severnou Kóreou. Okrem kontinentálnej časti svetadiela sú súčasťou regiónu aj Ľachovské ostrovy, Wrangelov ostrov, ostrov Sachalin a Kurilské ostrovy.[1]
Povrch regiónu je veľmi hornatý. Na území Jakutska sa nachádza Aldanská plošina, na juh od nej Vitimská plošina, Jabloňový chrbát a Stanový chrbát. Na juhovýchode je situovaný Burejský chrbát a horské pásmo Sichote-Aliň. Severovýchodom regiónu sa tiahne Verchojanský chrbát, Čerského chrbát, Kolymské vrchy, Čukotské vrchy a Koriacke vrchy. Na polostrove Kamčatka sa nachádza Východný chrbát a Stredokamčatský chrbát. Kamčatka je taktiež spolu s Kaukazom seizmicky najaktívnejšou časťou Ruska.[2] Nachádza sa tu vulkanický masív tvorený Kľučevskou sopkou, starovulkánmi Kameň, Bezymiannyj, Uškovskij, Zimina a komplexom Udina.
Najsevernejšie územie regiónu pokrýva tundra pozostávajúca z bezlesných rovín s obmedzeným rastlinstvom, zo živočíchov tu žije napríklad polárna líška a vlk sibírsky. Južne od oblastí tundry sa nachádza tajga, ktorá sa vyznačuje veľmi rozsiahlymi oblasťami ihličnatých lesov, rastie tu napr. borovica trpasličia a smrek sibírsky.[2] Na juhu regiónu sa rozprestierajú veľké územia stepí.
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Najväčšími hospodárskymi centrami sú Sachalinská oblasť, Prímorský kraj, Jakutsko a Chabarovský kraj, ktoré sú spolu zodpovedné sa viac než 80 % HDP regiónu.[3] Najvýznamnejšie je spracovanie dreva, petrochemický priemysel, ťažba uhlia a železnej rudy.[4] Jakutsko sa vyznamenáva ťažbou diamantu, cínu a zlata.[5] Dôležitý je aj rybolov, obchod s kožušinou a pestuje sa tu hlavne pšenica, ovos, sója a cukrová repa.[4]
Demografia[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa štatistík z januára 2022 žije na Ďalekom východe 8 091 244 obyvateľov, čo predstavuje 5,56 % populácie Ruska.[6] Väčšina obyvateľstva žije skôr na juhu regiónu pri hraniciach s Čínou. Majoritu obyvateľov tvoria etnickí Rusi, ďalej tu žijú napr. Jakuti, Koriaci, Evenkovia, Čukčovia, Židia.[4]
Najväčšie mestá:
- Vladivostok
- Chabarovsk
- Ulan-Ude
- Čita
- Komsomoľsk na Amure
- Blagoveščensk
- Jakutsk
- Petropavlovsk-Kamčatskij
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b SHVILI, Jason. Russian Far East [online]. WorldAtlas, 2021-10-30, [cit. 2022-11-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b GIFFORD, Clive. Veľká obrazová encyklopédia zemepisu. Preklad Lukáč Martin. Bratislava : Svojtka & Co., 2011. 488 s. ISBN 9788081073861. S. 232-233.
- ↑ В 2010 г. на Дальнем Востоке индекс промышленного производства составил 107,4% [online]. dfoportal.info, [cit. 2016-03-04]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu. (po rusky)
- ↑ a b c Russian Far East [online]. Encyclopedia.com, [cit. 2022-11-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Hoshino Committee on Economic Reform in Russia. The Russian Economy: From Stability to Growth. [s.l.] : Japan Research Institute, 1996. 76 s. Dostupné online. Kapitola 2. Archivované 2018-03-18 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Архивированная копия [online]. Федеральная служба государственной статистики, [cit. 2022-11-19]. Dostupné online. Archivované 2022-04-27 z originálu. (po rusky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ruský Ďaleký východ
