Rytieri okrúhleho stola

Rytieri okrúhleho stola sú legendárni rytieri z mytológie o kráľovi Artušovi, ktorí sa po prvýkrát objavili vo francúzskej literatúre v polovici 12. storočia. Rytieri zabezpečujú mier v Artušovom kráľovstve po ranom období vojen a v neskorších rokoch sú poverení mystickou výpravou za Svätým grálom. Okrúhly stôl, pri ktorom sa stretávajú, je symbolom rovnosti jeho členov, medzi ktorými sú panovníci aj nižší šľachtici.
Rôzne príbehy o okrúhlom stole predstavujú rôznych rytierov z celej Británie a z iných krajín, niektorí z nich sú dokonca mimo Európy. Medzi nimi sa často nachádzajú Artušovi blízki a vzdialení príbuzní, ako Agravain, Gaheris a Yvain, ako aj jeho bývalí nepriatelia, s ktorými sa zmieril, ako Galehaut, Pellinore a Lot. Niektorí z najznámejších rytierov okrúhleho stola, medzi nimi Bedevere, Gawain a Kay, sú založení na starších postavách z množstva veľkých bojovníkov spojených s Artušom v raných waleských príbehoch. Iní, ako Lancelot, Perceval a Tristan, vystupujú v úlohách protagonistov alebo titulných hrdinov v rôznych samostatných príbehoch o rytierstve. Medzi ďalších známych členov okrúhleho stola patrí svätý rytier Galahad, ktorý v neskorších príbehoch nahradil Percevala ako hlavného rytiera Grálu, a Artušov zradný syn a nepriateľ Mordred.
Prvá písomná zmienka o rytieroch okrúhleho stola sa nachádza v románe Roman de Brut, ktorý napísal anglo-normanský autor Wace v roku 1155. Na konci 12. storočia mali rytiersk romány Chrétiena de Troyes veľký vplyv na šírenie artušovskej legendy a zároveň predstavili francúzskemu a medzinárodnému publiku mnohých neskôr populárnych hrdinov okrúhleho stola. V artušovských prozaických cykloch z 13. storočia, vrátane ich zásadnej kompilácie Le Morte d'Arthur, sa okrúhly stôl nakoniec rozdelí na skupiny bojujúcich frakcií po odhalení Lancelotovho cudzoložstva s manželkou kráľa Artuša, kráľovnou Guineverou. V tej istej tradícii sa Guinevera objavuje so svojím vlastným osobným rádom mladých rytierov.[1] Niektoré texty hovoria aj o jednom alebo dvoch ďalších menších stoloch, určených pre menej významných rytierov Artuša, a o predchádzajúcich rytieroch Starého stola, ktorých kedysi viedol Artušov otec Uther Pendragon. Príbeh, ktorý okolo roku 1200 predstavil Robert de Boron, sa zameriava na oveľa skorších členov „Stola grálu“ – nasledovníkov starovekého kresťana Jozefa z Arimatie, ktorí o storočia neskôr slúžili ako vzor pre Uthera a Artuša po tom, čo Merlin vytvoril okrúhly stôl.
Legenda
[upraviť | upraviť zdroj]Kráľ Artuš dostáva ako súčasť vena veľký okrúhly stôl, ktorý mal Guineverin otec v úmysle dať Utherovi Pendragonovi. Artuš ho vo svojom hrade Kamelot umiestni vo veľkej sále a nechá rozhlásiť, že každý rytier dobrej povesti, ktorý svoj život zasvätí ochrane nevinných a budú konať dobro, bude vítaný v jeho družine rytierov okrúhleho stola. Legenda hovorí, že stôl mal čarovnú moc a ak sa na hrade objavil rytier hodný toho, aby si k nemu sadol, jeho meno sa na ňom zázračne objavilo. Keď sa stoličky okolo neho zaplnili udatnými bojovníkmi, začal sa zlatý vek Artušovho dvora.
Pri jednom zo stretnutí sa rytierom okrúhleho stola zjavil Svätý grál a príbeh pokračuje výpravou, ktorá ho má pre Artuša nájsť. Výprava za Grálom je začiatkom konca Artušovho kraľovania.[2]
Najznámejší rytieri
[upraviť | upraviť zdroj]Nasleduje prehľad niektorých rytierov okrúhleho stola:
- Artuš Pendragon – kráľ Británie, pán hradu Kamelot
- Bedevere – rytier okrúhleho stola, ktorý ostal ako posledný po záverečnej bitke a ktorého Artuš poveril, aby vrátil čarovný meč Excalibur Jazernej panej
- Bors mladší – syn Borsa staršieho, otec Elyana Bieleho, v niektorých verziách nástupca Artuša
- Ector – vychováva mladého Artuša na základe Merlinovho príkazu, otec Kaya
- Galahad – syn Lancelota, známy pre svoju galantnosť a najdokonalejší zo všetkých rytierov, jeden z troch, ktorí boli úspešní pri hľadaní Svätého grálu
- Galehault – poloobor, cudzinec, bývalý nepriateľ Artuša, ktorý sa stáva blízkym priateľom Lancelota
- Gawain – rytier, ktorý je ako jediný ochotný postaviť sa Zelenému rytierovi, častá verzia uvádza, že bol vychovávaný v pestúnskej starostlivosti v Ríme, než sa dozvedel pravdu o svojich skutočných rodičoch a vrátil sa do Británie
- Kay – Ectorov syn, nevlastný brat Artuša
- Lancelot – syn francúzskeho kráľa Bana, najvýznamnejší rytier okrúhleho stola a zároveň najsilnejší rytier (hoci nedokázal poraziť Tristana), je známy svojím tajným milostným pomerom s kráľovnou Guinevere, otec Galahada
- Malagant – únosca Guinevere
- Mordred – väčšinou syn kráľa Artuša, ktorý vzišiel z incestu medzi ním a jeho nevlastnou sestrou, väščinou brat alebo nevlastný brat Gawaina, v záverečnej bitke smrteľne zraní Artuša, no ten ho zabije
- Perceval – najznámejší ako pôvodný dosažiteľ v hľadaní Grálu, v neskoršej literatúre ho nahradil Galahad
- Tristan – Tristan, sprevádzal írsku princeznú Izoldu na jej svadbu s kráľom Marekom z Cornwallu, počas cesty náhodou obaja vypili elixír lásky a zamilovali sa do seba, čím začali cudzoložný vzťah, ktorý nakoniec viedol k Tristanovmu vyhnanstvu a smrti
- Yvain – syn kráľa Uriena
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ LEITCH, Megan G.; RUSHTON, Cory. A New Companion to Malory. [s.l.] : Boydell & Brewer, 2019. Google-Books-ID: OAk7EAAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-84384-523-2. (po anglicky)
- ↑ PARKER, STANTON. Mytológia, mýty, povesti a legendy. 1. vyd. Praha : Fortuna Print, 2006. ISBN 80-89144-59-4. S. 276.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rytieri okrúhleho stola
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Knights of the Round Table na anglickej Wikipédii.