Rýn

	Rýn
	nem. Rhein, franc. Rhin, hol. Rijn, rétorom. Rein
	rieka
	Rýn v Kolíne nad Rýnom
	Pôvod názvu: z keltského Renos
Štáty	6
Hlavná zdrojnica	Predný Rýn
- výška	2 345 m
- súradnice	46°37′57″S 8°40′2″V / 46,63250°S 8,66722°V
Sekundárna; zdrojnica	Zadný Rýn
Ústie	Severné more
- výška	0 m
- súradnice	51°58′54″S 4°4′50″V / 51,98167°S 4,08056°V
Dĺžka	1 233 km
Povodie	185 000 km² (18 500 000 ha)
Prietok
- priemerný	2 330 m³/s
	Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Upper Middle Rhine Valley
Rok zápisu; (č. zasadnutia)	2002 (#26)
Číslo	1066
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ii, iv, v
	Wikimedia Commons: Rhine
	Geografický portál

Svetové dedičstvo UNESCO

Súradnice: 51°58′54″S 4°4′50″V / 51,98167°S 4,08056°V

Rýn (po nemecky Rhein, po francúzsky Rhin, po holandsky Rijn, v jaz. romanši: Rein) je jedna z najdlhších riek západnej Európy.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov rieky vo všetkých troch jazykoch pochádza z keltského Renos, doslova „tečúci“, z protoindoeurópskeho koreňa *rei- („tiecť, utekať“), z ktorého vzniklo aj anglické slovo „run“.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Spolu s Dunajom tvoril Rýn podstatnú časť severných hraníc Rímskej ríše a od tých čias je živou splavnou magistrálou.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká intenzita dopravy, spolu s faktom, že rieka spája najpriemyselnejšie oblasti Európy, veľmi negatívne ovplyvňuje kvalitu vody. Rieka je splavná od švajčiarskeho mesta Bazilej, pre menšie lode približne 40 km ďalej. Splavné sú aj všetky hlavné prítoky Rýna. Na hornom a strednom toku má alpský vodný režim. V oblasti delty je hladina vody v ramenách rieky vždy nad úrovňou okolitej nížiny, ktorú preto treba chrániť pred záplavami 4 – 5 m hrádzami. So všetkými veľkými západoeurópskymi riekami je spojený kanálmi. Významné mestá na brehoch sú Bazilej, Mannheim, Mainz, Kolín nad Rýnom, Duisburg (najväčší vnútrozemský prístav na Rýne) a Rotterdam.

Tok[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka vzniká sútokom Predného Rýnu a Zadného Rýnu vo Švajčiarsku. Podľa morfológie krajiny a charakteru toku sa rozlišuje:

vrchný Rýn / Hochrhein (po Bazilej) – preteká cez Bodamské jazero
stredný Rýn / Mittelrhein (po Bonn) - niekedy sa rozlišuje horný Rýn / Oberrhein (kúsok za Wiesbadenom) a stredný Rýn (ďalej)
dolný Rýn (po ústie) – má nížinný charakter, na brehoch sú hrádze

Pred ústím sa delí na niekoľko ramien:

Waal
Dolný Rýn (v jednotlivých oblastiach sa nazýva Lek, Nieuwe Maas, Nieuwe Merwede, Nieuwe Waterweg), jeho vetva tvorí rieku Ijsel.

Do rýnskej delty ústi aj belgická rieka Šelda (Schelde/Escaut).

Prítoky[upraviť | upraviť zdroj]

Ľavostranné prítoky[upraviť | upraviť zdroj]

Thur, Murg, Necker, Glatt, Sitter, Töss, Glatt, Aare, Birs, Ill, Lauter, Queich, Speyerbach, Rehbach, Isenach, Pfrimm, Selz, Nahe, Mosela, Mása, Nette, Ahr, Erft

Pravostranné prítoky[upraviť | upraviť zdroj]

Landquart, Ill, Dornbirner Aach, Bregenzer Aach, Argen, Schussen, Radolfzeller Aach, Wutach, Alb, Murg, Wehra, Wiese, Elz, Kinzig, Rench, Murg, Federbach, Alb, Pfinz, Kraichbach, Neckar, Weschnitz, Mohan, Wisper, Lahn, Wied, Sieg, Wupper, Düssel, Ruhr, Emscher, Lippe

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rýn

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]