Sánkhja

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sánkhja (sanskr. सांख्य ) je jeden z najstarších ortodoxných systémov (daršana) staroindickej filozofie klasickej epochy (400 pred Kr.–700 po Kr.).Sútry systému sánkhja sa pripisujú Kapilovi.

Sánkhja uznáva existenciu dvoch prvotných princípov vo vesmíre: hmotného – prakriti (hmota, príroda) a duchovného –- puruša (vedomie). Prakriti je v stálej zmene a je podriadená zákonu príčinno-následkovej súvislosti. Zmeny prakriti závisia od vzťahu k trom gunám, základným kvalitám : sattva(jas, čistota), radžas(aktivita),tamas(inertnosť). Spájanie týchto gún vedie k celej mnohotvárnosti prírody. Kontakt prakriti s puruša je začiatok evolúcie indivídua. Živá bytosť sa skladá z puruša, jemného tela a hrubého tela. Jemné telo sa skladá z intelektu, zmyslových orgánov a s nimi spojených prvkov a pocitu "ja". Jemné telo je stredobodom, nositeľom karmy a nasleduje za puruša, kým sa neoslobodí od vteľovania do bytostí. Hrubé telo sa skladá z materiálnych prvkov a rozpadá sa smrťou bytosti.

Z teoretického i praktického aspektu je sánkhja totožná s jogou, od ktorej sa odlišuje iba v dvoch bodoch:

  • na rozdiel od jogy je ateistická
  • cestou k oslobodeniu je len metafyzické poznanie

Klasickú verziu sáknhjovej filozofie vypracoval Íšvarakršna.

Predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.