Sója fazuľová
| Sója fazuľová | |
 Sója fazuľová – struky so zrelými semenami. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Glycine max (L.) Merr.[1][2], 1917[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Sója fazuľová[3] (lat. Glycine max)[2] je druh významnej poľnohospodárskej plodiny rodu sója (Glycine), z čeľade bôbovité (Fabaceae).[4] Pôvodná je vo východnej Ázii.[5]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Sója fazuľová je jednoročná, 30 až 60 (120) cm vysoká bylina. Byľ je priama až popínavá, poprehýbaná, červenkasto vlnato chlpatá.[4][6]
Dlhostopkaté listy sú nepárno perovito zložené, trojpočetné, morfologicky sa podobajú listom fazule (odtiaľ je aj druhový názov). Lístky sú okrúhlo vajcovité až elipsovité, celistvookrajové, s drobnými prílistkami. Čepieľka vrcholového lístka je vajcovitá až podlhovastá, čepieľka bočných lístkov je asymetricky šikmo vajcovitá, na vrchole končistá, svetlozelená až zelená, plstnato chlpatá, chlpy sú hrdzavo žlté až červenkasté.[4][6]
Súkvetia tvoria 5 až 8 kveté pazušné strapce. Kvety sú malé, koruna je fialová, dlhá 6 až 7 mm, o málo dlhšia ako kalich, strieška je okrúhla, s tmavou škvrnou, krídla sú uškaté a člnok zrastený len na vrchole. Tyčiniek je deväť so zrastenými nitkami a jedna tyčinka je voľná. Čnelka je holá s guľovitou bliznou. Kalich je rúrkovitý, vlnato chlpatý, dlhý 5 až 7 mm.[4][6]
Plodmi sú podlhovasté, pieskovohnedé, drsno chlpaté, pukavé struky, dlhé 3 až 5 cm. Obsahujú dve až päť semená, ktoré sú elipsovité až guľaté, slabo sploštené, svetlohnedé, hnedé až čierne, matné, veľké do 10 mm.[4][6]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Sója fazuľová je pôvodná od ruského Ďalekého východu po Čínu a mierne oblasti východnej Ázie.[2] Sekundárne sa pestuje v subtropickom pásme na všetkých kontinentoch.[7] Na Slovensku sa pestuje vzácne na poliach iba v najjužnejších oblastiach.[4]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Sója fazuľová je teplomilná plodina, náročná na vlahu. Vyžaduje hlboké, štruktúrne, výhrevné pôdy, bohaté na humus a vápnik.[7] Kvitne v júli a auguste.[4]
Význam a využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Sója fazuľová je významná poľnohospodárska plodina. Jej semená majú vysokú výživnú hodnotu, obsahujú bielkoviny podobné živočíšnym, kyselinu olejovú, kyselinu palmitovú, vitamíny (B, E), lecitín a niektoré soli, bohaté predovšetkým na vápnika fosfor.[4][5][7]
Semená sa používajú varené, pražené, rôznym spôsobom upravené ako sójová múka, vločky, tzv. sójové mäso, mlieko, syr, navyše sa z nich získava olej.[5] Využívajú sa aj pri výrobe emulzií ako intravenózne infúzie a pri výrobe mastí.[7] Ojedinele sa pestuje aj ako krmovina.[4] Medzi najväčších producentov patria USA, Brazília a Čína.[7]
Zoznam poddruhov
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci druhu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné poddruhy:[2]
- Glycine max subsp. formosana (Hosok.) Tateishi & H.Ohashi
- Glycine max nothosubsp. gracilis (Skvortsov) H.Ohashi
- Glycine max subsp. max
- Glycine max subsp. soja (Siebold & Zucc.) H.Ohashi
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Mladé rastliny.
Chlpatá stonka (detail).
Lístok (vrchná strana)
Lístok (spodná strana)
Zložený trojpočetný list (rub).
Detail kvetu.
Nezrelý struk.
Dozrievajúce struky.
Zrelé struky so semenami.
Koreň.
Sójová múka.
Sójové mlieko.
Sójový olej.
Varené sójové klíčky.
Varená sója (prívarok).
Sójový jogurt.
.jpg)
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Interpr. Herb. Amboin.: 274 (1917)
- 1 2 3 4 5 Glycine max (L.) Merr. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-09-18]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Fylogenéza a morfológia cievnatých rastlín. Ed. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščevková. 2. vyd. Bratislava : UK Bratislava , 2023. 339 s. ISBN 978-80-223-5575-9. S. 165.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Flóra Slovenska. Ed. Lýdia Bertová at al.. 1. vyd. Zväzok IV/4. Bratislava : Veda, 1988. 587 s. S. 149-150.
- 1 2 3 Botanika. Ed. Tibor Baranec, Ivan Ikrényi, Peter Štrba, Pavol Eliáš, Ľuba Ďurišová. 3. vyd. Nitra : SPU Nitra, 2021. 169 s. ISBN 978-80-552-2380-3. S. 124.
- 1 2 3 4 Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : SPN, 1991. 775 s. ISBN 80-08-00273-5. S. 504-505.
- 1 2 3 4 5 Liečivé rastliny. Ed. Sergej Mochnacký, Tibor Benčať, Karol Kočík, Blažena Benčáťová. 1. vyd. Zvolen : TU Zvolen, 2016. 266 s. ISBN 978-80-228-2912-0. S. 108-109.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sója fazuľová
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sója fazuľová
