Sósibios z Alexandrie
| Sósibios | |
| hlavný minister ptolemaiovského Egypta | |
| Rod. meno | starogr. Σωσίβιoς – Sósibios |
|---|---|
| Narodenie | 3. stor. pred Kr. neznáme |
| Úmrtie | cca 203 pred Kr. pravdepodobne Alexandria |
| Štátna príslušnosť | Ptolemaiovský Egypt |
| Profesia | politik, dvoran |
Sósibios (starogr. Σωσíβιος; pôsobil v rokoch 221 – 204 pred Kr.) bol hlavným ministrom egyptského kráľa Ptolemaia IV. Filopatora. Hoci o jeho pôvode chýbajú podrobné záznamy, predpokladá sa, že bol synom Dioskorida a mohol pochádzať z tarentskej rodiny usadenej v Alexandrii.[1]
K moci sa dostal pravdepodobne už na dvore Ptolemaia III., no kľúčový vplyv získal po nástupe mladého Ptolemaia IV. v roku 221 pred Kr. Spolu s Agathoklom (bratom kráľovej milenky Agathokleie) ovládal štátnu politiku počas celej kráľovej vlády a v roku 204 pred Kr. pomohol zabezpečiť nástupníctvo Ptolemaia V. Epifana.[2] Krátko nato sa jeho meno z historických záznamov stráca.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Nástup Ptolemaia IV. a palácové čistky
[upraviť | upraviť zdroj]Historik Polybios ho charakterizuje ako „zdanlivého ochrancu mladého Ptolemaia, ktorý sa javil ako prefíkaný a dlhodobo užitočný nástroj, no v kráľovstve páchal len zlo.“[3] Podľa neho bol Sósibios zodpovedný za krvavé čistky v kráľovskej rodine bezprostredne po kráľovom nástupe. O život vtedy prišiel kráľov strýko Lysimachos, brat Magas (ktorý bol populárny v armáde) a pravdepodobne aj kráľovná Bereniké II., ktorá bola údajne otrávená.[2][4]
Štvrtá sýrska vojna
[upraviť | upraviť zdroj]Keď seleukovský kráľ Antiochos III. Veľký v roku 219 pred Kr. rozpútal štvrtú sýrsku vojnu, ptolemaiovský Egypt bol v dôsledku Sósibiovej zlej správy financií a armády nepripravený. V rovnakom čase musel Sósibios potlačiť povstanie v Alexandrii, ktoré viedol spartský kráľ v exile Kleomenes III.. Kleomenes bol uväznený a po neúspešnom pokuse o prevrat spáchal samovraždu.[5]
Sósibios a Agathokles využili dočasné prímerie na urýchlenú reorganizáciu egyptských síl. V roku 217 pred Kr. sprevádzal Sósibios kráľovský pár do víťaznej bitky pri Rafii, kde sa mu podarilo vyjednať mierovú zmluvu, ktorá vojnu ukončila a Egyptu priniesla značné územné zisky a zlato.[6]
Nástup Ptolemaia V. a zmiznutie z dejín
[upraviť | upraviť zdroj]
Sósibios si udržal moc aj počas neskorších nepokojov a povstaní na juhu Egypta. Keď v lete roku 204 pred Kr. Ptolemaios IV. a jeho manželka Arsinoé III. za nejasných okolností zomreli, Sósibios a Agathokles ich smrť niekoľko dní tajili, aby si upevnili pozície.
Následne Sósibios predstúpil pred vojsko, vyhlásil päťročného Ptolemaia V. za kráľa a prečítal údajnú záveť (historikmi považovanú za falzifikát), ktorá ho ustanovila za regenta. Po týchto udalostiach sa Sósibiova stopa v prameňoch stráca. Predpokladá sa, že zomrel okolo roku 203 pred Kr., možno v dôsledku mocenského boja s Agathoklom. Podľa historika Günthera Hölbla bola strata Sósibiovej politickej inteligencie pre stabilitu vtedajšieho režimu osudná.[7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Edwyn Bevan. The House of Ptolemy. London : Methuen, 1927. Dostupné online. Kapitola Chapter VII.
- 1 2 Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 81.
- ↑ Polybios, Histórie 15.25
- ↑ Plutarchos, Život Kleomena 33
- ↑ Polybios 5.38–39
- ↑ Justinus, Epitome 30.1
- ↑ Günther Hölbl. A History of the Ptolemaic Empire. London & New York : Routledge, 2001. Dostupné online. ISBN 0-415-20145-4. S. 133–136.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3.
- Günther Hölbl. A History of the Ptolemaic Empire. London & New York : Routledge, 2001. Dostupné online. ISBN 0-415-20145-4.
- Polybios, Histórie (kniha XV)