Sótades z Maróneie
Sótades (starogr. Σωτάδης) bol grécky jambický básnik v prvej polovici 3. storočia pred Kr.[1]
Sótades pochádzal s najväčšou pravdepodobnosťou z krétskej Maróneie (a nie z rovnomenného mesta v Trácii, ako sa to často uvádza[2])[3] a pôsobil v Alexandrii v časoch vlády Ptolemaia II.[4] Ako básnik sa podieľal na helenistickom oživení používania jambu na invektívu. Zaviedol tzv. sótadovský verš, ktorý sa používal po ďalšie stáročia (známy najmä svojou nevkusnosťou a obscénnosťou).[5] V staroveku ho zaradili medzi básnikov zvaných kinaidologoi, čiže „špecialistov na neslušnosť“.[3]
Väčšina jeho diel sa stratila (zachovali sa z nich len malé fragmenty[5]). Suda (Σ 871) uvádza názvy niekoľkých jeho diel.[6] Medzi ne patria básnické diela Amazonka, Zostup do Hádu, tiež dielo, ktoré parodovalo Homéru Iliadu, báseň s názvom Priapos a niekoľko ďalších neznámych diel, pretože sa z nich zachovalo len niekoľko veršov.[3] Jeho báseň s názvom Priapos neskôr dopomohla k zrodu zvláštneho obscénneho poetického žánru Priapeia.[5] Písal údajne tiež moralizujúce sótadovské verše pre výchovu gréckych detí v Egypte.[1] Je považovaný za tvorcu prvých palindrómov.[7]
Sótades si svojimi satirickými básňami znepriatelil ľudí na vysokých miestach.[8] Za urážlivý verš „vložil svoj bodec do nesvätej diery“, ktorý napísal pri príležitosti incestného sobáša Ptolemaia II. so sestrou Arsinoé (v roku 276/275 pred Kr.),[9] bol uväznený a neskôr usmrtený.[1][5] Ptolemaios II. ho dal údajne zašiť do vreca a hodiť do mora (podľa inej verzie ho utopili v olovenej truhlici[7]).[8][10] Plutarchos uvádza, že Ptolemaiov sobáš bol mnohými Grékmi považovaný za athemis (nezákonný, v rozpore s božskými zákonmi).[9]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 296.
- ↑ Theocharēs Eustratiou Detorakēs. History of Crete. Iraklion : Detorakis, 1994. ISBN 978-96-0220-712-3. S. 82.
- ↑ a b c H.J. Rose. A Handbook of Greek Literature: From Homer to the Age of Lucian. London : Routledge, 2014. ISBN 978-13-1782-874-7. S. 346.
- ↑ Rosario Moreno Soldevila, Alberto Marina Castillo, Juan Fernández Valverde. A Prosopography to Martial’s Epigrams. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2019. ISBN 978-31-1062-153-2. S. 2012.
- ↑ a b c d Friedrich Von Schlegel. On the Study of Greek Poetry. Albany : SUNY Press, 2001. ISBN 978-07-9144-829-8. S. 138-139.
- ↑ R. Bracht Branham, Marie-Odile Goulet-Cazé. The Cynics: The Cynic Movement in Antiquity and Its Legacy. Berkeley : Univ of California Press, 2023. ISBN 978-05-2092-198-6. S. 403.
- ↑ a b Adrian Wallwork. Word Games, Riddles and Logic Tests. Cham : Springer, 2017. ISBN 978-33-1967-241-0. S. 8.
- ↑ a b Trevor Curnow. The Philosophers of the Ancient World. London : A&C Black, 2006. ISBN 978-18-4966-771-5. S. 253.
- ↑ a b Elizabeth Donnelly Carney. Arsinoe of Egypt and Macedon. New York : OUP USA, 2013. ISBN 978-01-9536-551-1. S. 73.
- ↑ Michael Lovano. The World of Ancient Greece. Santa Barbara : Bloomsbury Publishing USA, 2019. ISBN 978-14-4083-731-9. S. 14.