Lev (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Súhvezdie Lev)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Lev
Mapa súhvezdia Lev

Latinský názovLeo
SkratkaLeo
GenitívLeonis
Symbolické vyjadrenielev
Rektascenzia11h
Deklinácia15°
Plocha947  štvorcových stupňov
Poradie: 12
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
3
Najjasnejšia hviezdaRegulus (α Leo)
(Zdanl. magnitúda 1,4)
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −65°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Apríl

Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Lev (♌, Leo) je jedno zo zvieratníkových súhvezdí. Leží medzi súhvezdiami Rak na západe a Panna na východe.

Lev je zvieratníkové súhvezdie. Slnko ním prechádza od 10. augusta do 15. septembra Je to veľké súhvezdie a prechádza ním časť ekliptiky. Z toho vyplýva, že v ňom príležitostne môžeme nájsť planéty a Mesiac. Vďaka mnohým jasným hviezdam a výraznému tvaru je na nočnej oblohe ľahko rozpoznateľný.

Pred 4 000 až 5 000 rokmi bol v Levovi bod letného slnovratu. Odvtedy sa dôsledkom precesie posunul cez Raka do Blížencov.

Legenda[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku tejto legendy stála vyhlásená delfská veštica Pýtia, ktorá poradila kedysi hrdinovi Heraklovi (Herkulovi), aby vstúpil do služieb mykénskeho kráľa. Herakles poslúchol a odišiel do Mykén. Kráľ mu dal niekoľko ťažkých úloh. Prvá z nich bola zabiť leva, ktorý žil v blízkych horách. Lev bol neobyčajne veľký, mal nepriestrelnú kožu a sužoval celý kraj. Herakles ho našiel v jednej jaskyni (ktorú dodnes ukazujú turistom) a omráčil mohutným kyjom. Potom ho zaškrtil a odniesol kráľovi do Mykén. Herakles bol po smrti prijatý medzi bohov na Olymp a dostal sa aj na oblohu (súhvezdie Herkula). S ním sa tam na pamiatku jeho hrdinských činov objavili aj jeho obete: Lev, Hydra a Rak.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
α Leo Regulus 1,4m
β Leo Denebola 2,14m
γ Leo Levia hriva (Algieba) 2,01m
δ Leo Zosma 2,56m
ε Leo Algenubi 2,97m

Regulus je najjasnejšou hviezdou v súhvezdí a 22 najjasnejšou hviezdou na oblohe. V staroveku bol považovaný za strážcu nebies. Je to viachviezdny systém zložený najmenej zo štyroch hviezd. Nachádza sa 77 svetelných rokov od Zeme. Je to modrobiela viacnásobná hviezda, ktorej hlavná zložka má spektrálny typ B7 V a je 130-krát (podľa niektorých zdrojov 164-krát) svietivejšia než Slnko. Má dvoch slabých sprievodcov. Je okrem iného aj jednou z troch hviezd tvoriaci asterizmus Jarný trojuholník. Druhou najjasnejšou hviezdou je Algiebra (Levie čelo) s magnitúdou 2,08. Ide o binárny hviezdny systém, ktorý je vzdialený približne 130 svetelných rokov. Denebola (Chvost leva) je treťou najjasnejšou hviezdou s magnitúdou 2,14. Je to modrobiela subgiantná hviezda, ktorá sa nachádza približne 36 svetelných rokov od našej slnečnej sústavy. Ďalšie hviezdy súhvezdia Lev sú: Zosma (Leví bok), Ras Elased Australis (Hlava leva), Chertan (Rebro), Adhafera (curl of Hair), Eta Leonis (biela superveľká hviezda), Subra (Hriva leva), Rho Leonis, Ras Elased Borealis (binárna hviezdna sústava), Iota Leonis (Oranžová obrovská hviezdna), Sigma Leonis (sústava binárnych hviezd), Alterf (Pohľad na leva), Al Minliar al Asad, Chi Leonis, Pi Leonis.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

V súhvezdí Lev sa nachádza tiež niekoľko slabých galaxií, ktoré sú však všetky menej jasné ako 9 mag. Najjasnejšia z nich je špirálová galaxia M66. V ďalekohľade môžeme vidieť v zornom poli aj ďalšie dve galaxie: M65 a NGC 3628. Táto, medzi pozorovateľmi populárna skupina, je známa ako Leo Triplet.

V Levovi sa nachádza aj radiant jedného z najznámejších meteorických rojov – Leoníd. Maximum má okolo 17.18. novembra.

Ďalšie objekty Messierovho katalógu:

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Lev je veľmi veľké a nápadné súhvezdie. Na oblohe patrí, podobne ako napr. Veľká medvedica, alebo Orión k základným orientačným bodom, podľa ktorých sa hľadajú súhvezdia menej výrazné. Jeho hviezdy sú jasné a skutočne tvarom pripomína ležiaceho Leva. Hviezdy alfa, éta, gama, dzéta, mí a epsilon tvoria tvar akéhosi kosáka, či prevráteného otáznika. Súhvezdie nájdeme priamo pod Veľkou medvedicou. Je to jarné súhvezdie a na oblohu vystupuje vysoko. Dá sa však na rannej oblohe pozorovať už od októbra a na večernej až do júna.