Veľryba (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Súhvezdie Veľryba)
Veľryba
Mapa súhvezdia Veľryba
Mapa súhvezdia Veľryba

Latinský názovCetus
SkratkaCet
GenitívCeti
Symbolické vyjadrenieVeľryba alebo Morská príšera
Rektascenzia1,42h
Deklinácia−11,35°
Plocha1 231  štvorcových stupňov
Poradie: 4
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
3
Najjasnejšia hviezdaDeneb Kaitos (β Cet)†
(Zdanl. magnitúda 2,04)
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +70° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca November

Veľryba alebo Morská príšera je súhvezdie ležiace takmer celé na južnej oblohe. Nachádza sa v oblasti zvanej Voda v blízkosti ostatných vodných súhvezdí, akými sú Vodnár, Ryby a Eridanus. Ekliptika (dráha Slnka po oblohe) prechádza veľmi blízko tohto súhvezdia, preto sa môžu niektoré planéty v tomto súhvezdí nachádzať, ale len po krátku dobu.

História a mytológia[upraviť | upraviť zdroj]

Toto súhvezdie bolo známe už od Antiky. V Mezopotámii bolo stotožnené s pôvodným ženským kozmickým zákonom (angl. primordial cosmic female principle), morskou príšerou Tiamat. V gréckej mytológii bola morskou príšerou, ktorej mala byť, podľa požiadavky podráždeného Poseidóna, obetovaná princezná Androméda. Boh mora Poseidón zoslal túto obludu na Etiópiu preto, lebo etiópska kráľovná Kasiopeja urazila jeho ženu. Pred zničením mohlo kráľovstvo zachrániť len obetovanie Kasiopejinej dcéry, princeznej Andromédy. Jej otec Kéfeus napokon musel súhlasiť s obetovaním svojej dcéry a tak bola Androméda prikovaná ku skale na brehu mora. Našťastie však cez kraj prechádzal hrdina Perzeus a keď sa dozvedel o Andromédinom osude, rozhodol sa ju zachrániť. Ukázal oblude hlavu Medúzy a obluda skamenela. Perzeus si nakoniec vzal Andromédu za ženu a na oblohu sa dostali všetky postavy tejto báje: Perzeus, Androméda, Cefeus, Kasiopeja aj Veľryba. Tá posledná ako doklad Perzeovej statočnosti. Niekedy sa toto súhvezdie nespája s morskou príšerou, ale je považované len za obyčajnú veľrybu.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
α Cet Menkar 2,54m
β Cet Deneb Kaitos 2,04m
γ Cet Kaffaljidhmah 3,47m
ο Cet Mira 2m

α má názov Menkar alebo Menkab. Názov znamená „nos“. Je to červený obor v päťuholníkovej hlave Veľryby tvorenej okrem nej ešte aj hviezdami gama, ní, mí a lambda. Najjasnejšou hviezdou súhvezdia, ako to už občas býva, nie je α ale β. Tá má názov Deneb Katios alebo Difda. γ Ceti, Alkaffaljidhina, je fyzická dvojhviezda, ktorá sa dá rozlíšiť s ďalekohľadom s priemerom objektívu 10 cm. Hviezda ζ Ceti sa nazýva Baten Kaitos, čo znamená „brucho veľryby“.

Pozoruhodné prvky[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejšou hviezdou tohto súhvezdia je Mira (ο Ceti), prvá premenná hviezda, ktorá bola objavená. Počas periódy 331,65 dní sa jej magnitúda mení z hodnoty 2,0 (jedna z najjasnejších na oblohe a ľahko viditeľná voľným okom) na hodnotu 10,1 (viditeľná len väčšími ďalekohľadmi) a späť. Jej objavenie Davidom Fabriciom v roku 1596 ešte viac podrylo predstavu o nemennosti nebies a dodalo podporu Kopernikovej revolúcii. Príčinou zmien jasnosti je pulzovanie tohto umierajúceho červeného obra.

τ Ceti je hviezda zaujímavá tým, že je to sedemnásta najbližšia hviezda k Zemi. Keďže ide zároveň o osamelú hviezdu podobného spektrálneho typu ako Slnko, (G8 V, Slnko má G2 V), bola vybraná pre projekt OZMA, ktorého ideou je nadviazať kontakt v rádiovej oblasti s možnými mimozemskými civilizáciami. Ďalšia zaujímavá hviezda, LP 768-500, je najmenšia známa hviezda. Jej priemer je 10-krát menší, než priemer Zeme.

Medzi dvojhviezdy, ktoré sa dajú rozlíšiť aj amatérskym ďalekohľadom, patria 37 Ceti, 66 Ceti a ní Ceti.

V roku 1827 bol v tomto súhvezdí objavený asteroid 4 Vesta.

Galaxia M77

Pozoruhodné objekty na oblohe[upraviť | upraviť zdroj]

Súhvezdie Veľryba leží ďaleko od galaktickej roviny. Vďaka tomu je možné pozorovať veľa vzdialených galaxií, nezatemnených prachom z našej Galaxie. Najjasnejšou z nich je M77. Táto špirálovitá galaxia deviatej až desiatej magnitúdy sa nachádza zdanlivo blízko δ Ceti. Ďalšími ešte ako-tak pozorovateľnými objektami amatérskym ďalekohľadom sú galaxia NGC 247 a nad ňou ležiaca planetárna hmlovina NGC 246.

Do tohto súhvezdia zasahuje aj jedna zo štyroch najdlhších známych superkôp galaxií. Ide o kopu Pisces-Cetus rozprestierajúcu sa okrem Veľryby aj na ploche Rýb. Definitívne hranice tejto supekopy a ďalších superkôp nepoznáme.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Veľryba je veľmi veľké súhvezdie, ale nijako zvlášť bohaté na jasné hviezdy. Hlava Veľryby je však pomerne výrazný útvar tvorený spojnicou hviezd λ – γ – ν – ζ2 – μ. Z východnej strany susedí s Býkom a päťuholník tvorený hviezdami Menkar, Alkaffaljidhina ní, mí a lambda. Difda leží južne od štvorca Pegasa a dve hviezdy zo štvorca, Sirrah a Algenib, ukazujú viac-menej smer k nej. Difda sa často zamieňa s hviezdou Fomalhaut, je však o magnitúdu slabšia a leží viac na severovýchod.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Veľryba, s. 345 – 351.