Vodnár (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Súhvezdie Vodnár)
Vodnár
Mapa súhvezdia Vodnár
Mapa súhvezdia Vodnár

Latinský názovAquarius
SkratkaAqr
GenitívAquarii
Rektascenzia23h
Deklinácia−15°
Plocha980  štvorcových stupňov
Poradie: 10
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
2
Najjasnejšia hviezdaSadalsuud (β Aqr)
(Zdanl. magnitúda 2,9)
Meteorický roj
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +65° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Október

Vodnár (Aquarius, ♒) je jedno z najstarších pozorovaných súhvezdí vo zvieratníku, teda ceste Slnka po oblohe. Bolo po ňom pomenované znamenie Vodnár.

Poznali ho už Babylončania. Na starých babylonských kameňoch bol Vodnár zobrazovaný ako kľačiaci muž, ktorý vylieva vodu z vedra na ramene. Všetky dávne civilizácie si toto súhvezdie spájali v rôznych formách s vodou, s dažďom, záplavami, morom, dokonca aj s vínom. V roku 1846 objavil berlínsky hvezdár Galle pri hviezde iota Aquarii ďalšiu planétu Slnečnej sústavy, Neptún.

Vodnár je pomerne rozsiahle zvieratníkové súhvezdie. Prechádza ním časť ekliptiky a za vhodných podmienok v ňom môžeme nájsť planéty a Mesiac. Slnko každoročne prechádza Vodnárom od 16. februára do 11. marca. Vodnár je zároveň jedno zo skupiny tzv. vodných súhvezdí, čo je skupina súhvezdí jesennej oblohy, ktoré majú nejaký vzťah k vode. Okrem Vodnára tam patria aj Ryby, Veľryba, Južná ryba, Kozorožec, Eridanus a Delfín.

Legenda[upraviť | upraviť zdroj]

V Egypte bol Vodnár symbolom nílskych záplav a období dažďov. Egypťania sa domnievali, že záplavy Nílu spôsobuje Vodnár tým, že obrovským vedrom prelieva vodu z prameňa Nílu do riečiska. Aztékovia verili, že Vodnár je podobizeň boha Quetzalcóatla, ktorý priplával z východných morí. V gréckej mytológii predstavoval Dia, ktorý leje prúdy vody na Zem, aby potrestal hriešne ľudstvo (obdoba biblickej potopy sveta). Podľa legendy kedysi ľudia bývali veľmi dobrí a šťastní. Na svete panovala večná jar a toto obdobie sa nazývalo zlatý vek. Potom prišiel strieborný vek, v ktorom Zeus rozdelil rok na štyri ročné obdobia a ľudia museli znášať striedanie horúčav a zimy. Po ňom nastal bronzový vek a napokon najhorší zo všetkých, železný vek. V ňom boli ľudia veľmi zlí a sebeckí, pravda a cnosť takmer neexistovali. Vtedy sa Zeus rozhneval a vylial na Zem obrovské množstvo vody, v ktorej sa všetci ľudia utopili. Len na vrcholku hory Parnas, jedinom kúsku pevnej pôdy, sa zachránil Prometeov syn Deukalión s manželkou Pyrrhou, ktorí boli spravodliví, skromní a dobrí. Oni potom založili nový ľudský rod. Toto sa vraj prihodilo pri katastrofálnych záplavách v Tesálii v roku 1503 pred Kr.. Podľa inej verzie legendy predstavuje súhvezdie Vodnár samotného Deukalióna.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Najjasnejšia hviezda tohto súhvezdia je alfa s názvom Sadalmelik alebo Sadalmelek. Sadalmelik je nadobor zo svietivosťou 10 000-krát väčšou ako svietivosť Slnka (podľa starších zdrojov iba 6 000). Na oblohe sa však nejaví ako nijako mimoriadne jasný, pretože sa naň dívame zo vzdialenosti 1 100 svetelných rokov. Názov hviezdy beta, Sadalsuud, má opäť vo svojom názve šťastie. Jej originálny názov Sadan Suud znamená „najšťastnejšia hviezda“, či „najšťastnejší zo šťastných“. Je to, rovnako ako Sadalmelik, nadobor spektrálneho typu G.

Peknou a známou dvojhviezdou je zéta Aquarii. Ďalšie výrazné dvoj-, alebo viacnásobné hviezdy sú fí Aquarii, 94 Aquarii a 41 Aquarii. Psí Aquarii sa skladá z troch hviezd označených číslami 1, 2 a 3. Fyzicky z nich k sebe patria len psí1 a jej spoločník s odstupom 49″.

Chladný červený trpaslík 2MASS J23062928-0502285 je centrom planetárnej sústavy TRAPPIST-1. Je v nej sedem známych planét. Všetkých sedem exoplanét je považovaných za planéty terestrického typu s veľkosťou porovnateľnou so Zemou. Celkove tri z nich (e, f, g) obiehajú materskú hviezdu v obývateľnej zóne. Sústava je od nás vzdialená približne 39 svetelných rokov.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Hmlovina Slimák

M2 (NGC 7089) je guľová hviezdokopa patriaca medzi najkrajšie guľové hviezdokopy na oblohe. Jej celková jasnosť je približne 6,4 magnitúd. Oveľa slabšia a ťažšie rozoznateľná je M72 na juhozápadnom okraji súhvezdia. Aj toto je guľová hviezdokopa, ktorá však dosahuje iba 9. magnitúdu. M73 je objekt zvláštny tým, že to vlastne nijaký objekt nie je. Ide iba o náhodné zoskupenie (asterizmus) 4 slabých hviezd v zdanlivej blízkosti M72.

Najznámejším, alebo minimálne jedným z najznámejších objektov tohto súhvezdia, je planetárna hmlovina NGC 7293 s názvom Helix, v preklade Slimák. Je to naša najbližšia a súčasne (napriek NGC označeniu) najjasnejšia planetárna hmlovina na oblohe. Vďaka svojej veľkosti, blízkosti, a po spracovaní snímok aj farebnosti, sa Slimák často stáva cieľom pozorovania a fotografovania. V našich zemepisných šírkach však nevystupuje vysoko na obzor, čo jeho pozorovanie sťažuje.

Ďalšia známa planetárna hmlovina je NGC 7009 alebo Hmlovina Saturn. Táto hmlovina so zdanlivou jasnosťou asi 7,2 mag bola jedným z prvých objavov Williama Herschela z roku 1782. Ako napovedá jej názov, má podobný vzhľad ako planéta Saturn.

Vodnár obsahuje množstvo galaxií, no všetky sú slabé. Najvýraznejšia z nich je špirálová galaxia NGC 7184.

V tomto súhvezdí majú svoje radianty až tri roje, no žiadny z nich nie je mimoriadne výdatný. Nazývajú sa Eta Aquaridy, Delta Aquaridy a Iota Aquaridy podľa hviezd, ktoré sú uhlovo najbližšie k radiantu.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Vodnár je rozsiahle súhvezdie, ktorého hviezdy však nie sú príliš nápadné a nevytvárajú výrazný obrazec. Hviezdy, ktoré ho tvoria, sú pomerne nepravidelne usporiadané, takže nevytvárajú nijakú jednoznačnú podobu postavy. Spolu s Kozorožcom patria medzi zvieratníkové súhvezdia, ktoré sa dajú na oblohe nájsť najťažšie.

Malú skupinku hviezd, do ktorej patria éta, zéta, pí, Sadachbia a Sadalmelik, zvanú aj asterizmus Vodný pohár, môžeme nájsť priamo pod hlavou Pegasa.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Vodnár, s. 336 – 343.