Sýkorka hôrna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
sýkorka hôrna
Sumpfmeise1.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Poecile palustris
Linnaeus, 1758
Synonymá
sýkorka lesklohlavá,
Parus palustris
Poecile palustris distribution map.png
Mapa rozšírenia sýkorky hôrnej.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sýkorka hôrna alebo sýkorka lesklohlavá[3] (lat. Poecile palustris alebo Parus palustris) je druh z čeľade sýkorkovité. Žije v oblasti od Severných Pyrenejí, západného Francúzska a Spojeného kráľovstva až k južnému Uralu. Ojedinele sa tiež vyskytuje v severnej Anatólii a na Kaukaze. V Rusku je jej rozšírenie prerušené na vzdialenosť 2 000 km a opäť sa vyskytuje vo východnej Ázii.[4] Nie je sťahovavá, len výnimočne prelieta do vzdialenejších miest. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov Sýkorka hôrna patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne poklesli.[1]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Má dĺžku tela asi 11[5] - 11,5 cm[6] a váži medzi 8,5 - 11,5 g[7]. Vršok hlavy, krk a oblasť brady sú čierne. Chrbát je pomerne jednotne šedo-hnedý a brucho je belavé. Od veľmi podobnej sýkorky čiernohlavej sa líši malou ostro ohraničenou škvrnou pod zobákom, lesklou čiernou farbou na hlave a absenciou svetlých polí na krídlach.[5]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Je stála, prelietava len malé vzdialenosti.[4] Žije hlavne v listnatých lesoch nížin a menej v zmiešaných lesoch na celom území Slovenska až nad 1 300 m n. m. (Ždiar, 1 230 m n. m.[7]). Hniezdi hlavne do 1 000 m n. m., nad 1 400 m n. m. ako hniezdič nezistená.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 60 000 - 150 000, zimujúcich jedincov 200 000 - 500 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť kód]

Sýkorka hôrna hniezdi v dutých spráchnivelých pňoch. Do dutiny si nanosia machy a srsť. Hniezdia dva krát, v prvom hniezdení môžu mať 7 - 10 vajíčok, v druhom mávajú 5 - 9. Vajíčka sú biele s hnedými a hrdzavými škvrnkami. Na vajíčkach sedí samica. Mláďatá sa vyliahnu po 13 - 15 dňoch. Rodičia ich kŕmia 17 - 18 dní a po vyletení z hniezda dokrmujú asi 10 dní.[7]

Potrava[upraviť | upraviť kód]

Živí sa drobným hmyzom a v zime semenami.

Ochrana[upraviť | upraviť kód]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[11] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[12]

Hlas[upraviť | upraviť kód]

Spev a hlas cit

24 s, Rusko, v druhej časti nahrávky

Volanie je výrazné "i-tjü", opakované "čiü čiü čiü čiü"[6][5] alebo "istje istje che-che-che-che"[6] či "si-si-di-di"[5]. Ozýva sa aj jednoduchým "cit". Spieva mäkko, opakovane "ťip ťip ťip ťip ťip.." alebo "pti pti pti pti..".[6]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b IUCN Red list 2019.3. Prístup 16. februára 2020
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sýkorka hôrna / Sýkorka lesklohlavá, s. 539 - 541.
  5. a b c d PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b c FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
  12. BirdLife International (2020) Species factsheet: Poecile palustris [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-15]. Dostupné online. (En)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sumpfmeise na nemeckej Wikipédii.