Sýkorka hôrna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sýkorka hôrna
Sumpfmeise1.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Poecile palustris
Linnaeus, 1758
Synonymá
sýkorka lesklohlavá,
Parus palustris
Poecile palustris distribution map.png
Mapa rozšírenia sýkorky hôrnej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sýkorka hôrna alebo sýkorka lesklohlavá[2] (lat. Poecile palustris alebo Parus palustris) je druh z čeľade sýkorkovité. Žije v oblasti od Severných Pyrenejí, západného Francúzska a Spojeného kráľovstva až k južnému Uralu. Ojedinele sa tiež vyskytuje v severnej Anatólii a na Kaukaze. V Rusku je jej rozšírenie prerušené na vzdialenosť 2 000 km a opäť sa vyskytuje vo východnej Ázii.[3] Nie je sťahovavá, len výnimočne prelieta do vzdialenejších miest.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Má dĺžku tela asi 11[4] - 11,5 cm[5] a váži medzi 8,5 - 11,5 g[6]. Vršok hlavy, krk a oblasť brady sú čierne. Chrbát je pomerne jednotne šedo-hnedý a brucho je belavé. Od veľmi podobnej sýkorky čiernohlavej sa líši malou ostro ohraničenou škvrnou pod zobákom, lesklou čiernou farbou na hlave a absenciou svetlých polí na krídlach.[4]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev a hlas cit

24 s, Rusko, v druhej časti nahrávky

Volanie je výrazné "i-tjü", opakované "čiü čiü čiü čiü"[5][4] alebo "istje istje che-che-che-che"[5] či "si-si-di-di"[4]. Ozýva sa aj jednoduchým "cit". Spieva mäkko, opakovane "ťip ťip ťip ťip ťip.." alebo "pti pti pti pti..".[5]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Je stála, prelietava len malé vzdialenosti.[3] Žije hlavne v listnatých lesoch nížin a menej v zmiešaných lesoch na celom území Slovenska až nad 1 300 m n. m. (Ždiar, 1 230 m n. m.[6]). Hniezdi hlavne do 1 000 m n. m., nad 1 400 m n. m. ako hniezdič nezistená.[3]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 60 000 - 150 000, zimujúcich jedincov 200 000 - 500 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Sýkorka hôrna hniezdi v dutých spráchnivelých pňoch. Do dutiny si nanosia machy a srsť. Hniezdia dva krát, v prvom hniezdení môžu mať 7 - 10 vajíčok, v druhom mávajú 5 - 9. Vajíčka sú biele s hnedými a hrdzavými škvrnkami. Na vajíčkach sedí samica. Mláďatá sa vyliahnu po 13 - 15 dňoch. Rodičia ich kŕmia 17 - 18 dní a po vyletení z hniezda dokrmujú asi 10 dní.[6]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa drobným hmyzom a v zime semenami.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 1. januára 2018
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  3. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sýkorka hôrna / Sýkorka lesklohlavá, s. 539 - 541.
  4. a b c d PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  5. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sumpfmeise na nemeckej Wikipédii.