Sýkorka hôrna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sýkorka hôrna
Sumpfmeise1.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Poecile palustris
Linnaeus, 1758
Synonymá
sýkorka lesklohlavá,
Parus palustris
Poecile palustris distribution map.png
Mapa rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sýkorka hôrna alebo sýkorka lesklohlavá[2] (lat. Poecile palustris alebo Parus palustris) je druh z čeľade sýkorkovité. Žije v oblasti od Severných Pyrenejí, západného Francúzska a Spojeného kráľovstva až k južnému Uralu. Ojedinele sa tiež vyskytuje v severnej Anatólii a na Kaukaze. V Rusku je jej rozšírenie prerušené na vzdialenosť 2 000 km a opäť sa vyskytuje vo východnej Ázii.[3] Nie je sťahovavá, len výnimočne prelieta do vzdialenejších miest.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Má dĺžku tela asi 11[4] - 11,5 cm[5] a váži medzi 8,5 - 11,5 g[6]. Vršok hlavy, krk a oblasť brady sú čierne. Chrbát je pomerne jednotne šedo-hnedý a brucho je belavé. Od veľmi podobnej sýkorky čiernohlavej sa líši malou ostro ohraničenou škvrnou pod zobákom, lesklou čiernou farbou na hlave a absenciou svetlých polí na krídlach.[4]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev a hlas cit

24 s, Rusko, v druhej časti nahrávky

Volanie je výrazné "i-tjü", opakované "čiü čiü čiü čiü"[5][4] alebo "istje istje che-che-che-che"[5] či "si-si-di-di"[4]. Ozýva sa aj jednoduchým "cit". Spieva mäkko, opakovane "ťip ťip ťip ťip ťip.." alebo "pti pti pti pti..".[5]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Je stála, prelietava len malé vzdialenosti.[3] Žije hlavne v listnatých lesoch nížin a menej v zmiešaných lesoch na celom území Slovenska až nad 1 300 m n. m. (Ždiar, 1 230 m n. m.[6]). Hniezdi hlavne do 1 000 m n. m., nad 1 400 m n. m. ako hniezdič nezistená.[3]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 60 000 - 150 000, zimujúcich jedincov 200 000 - 500 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Sýkorka hôrna hniezdi v dutých spráchnivelých pňoch. Do dutiny si nanosia machy a srsť. Hniezdia dva krát, v prvom hniezdení môžu mať 7 - 10 vajíčok, v druhom mávajú 5 - 9. Vajíčka sú biele s hnedými a hrdzavými škvrnkami. Na vajíčkach sedí samica. Mláďatá sa vyliahnu po 13 - 15 dňoch. Rodičia ich kŕmia 17 - 18 dní a po vyletení z hniezda dokrmujú asi 10 dní.[6]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa drobným hmyzom a v zime semenami.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2015.4.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-04-18]. Dostupné online.
  3. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sýkorka hôrna / Sýkorka lesklohlavá, s. 539 - 541.
  4. a b c d PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  5. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sumpfmeise na nemeckej Wikipédii.