Săštinska Sredna gora
| Săštinska Sredna gora (Същинска Средна гора) | |
| podcelok pohoria | |
 pohľad na Săštinskú Srednú goru z Chisarskej kotliny pri meste Chisaria
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Región | Plovdiv, Sofijská oblasť, Pazardžik |
| Časť | Sredna gora |
| Súradnice | 42°36′29″S 24°27′40″V / 42,608°S 24,461°V |
| Najvyšší bod | Goľam Bogdan |
| - výška | 1 603,4 m n. m. |
| Dĺžka | 80 km |
| Rozloha | 2 300 km² (230 000 ha) |
  Poloha v rámci Bulharska
| |
| Wikimedia Commons: Sashtinska Sredna Gora | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Săštinska Sredna gora (bulh. Същинска Средна гора) je centrálny podcelok pohoria Sredna gora v Plovdivskej, Pazardžickej a v Sofijskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Predstavuje centrálnu časť pohoria Sredna gora.[1] Geomorfologické jednotky, ktoré obklopujú Săštinskú Srednú goru majú terén predovšetkým údolno-pahorkatinového, alebo prevažne hornatého charakteru.[5]
Hranice Săštinskej Srednej gory tvoria na západe dolina rieky Topolnica (bulh. Тополница) a na východe dolina rieky Striama (bulh. Стряма),[5][1] ktoré pohorie oddeľujú od zvyšných dvoch častí Strednej gory, ktorými sú Ichtimanska Sredna gora (bulh. Ихтиманска Средна гора) a Sărnena Sredna gora (bulh. Сърнена Средна гора).[5] Zo severu sa nachádzajú kotliny Zlatiško-Pirdopska kotlovina (bulh. Златишко-Пирдопска котловина) a Karlovska kotlovina (bulh. Карловска котловина) a na juhu leží[5][1] rovina Pazardžiško-Plovdivsko pole (bulh. Пазарджишко-Пловдивско поле)[1], ktoré je súčasťou Hornotráckej nížiny (bulh. Горнотракийска низина – Gornotrakijska nizina).[5]
Cez horský hrebeň Koznica (bulh. Козница) je v severnej časti prepojená[5][1][4] s Trojanskou planinou (bulh. Троянска планина)[1][4] – podcelkom Strednej Starej Planiny.[5][1][4]
Všeobecná charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Predstavuje jeden z troch hlavných podcelkov pohoria Sredna gora, pričom ďalšími dvoma podcelkami sú Ichtimanska Sredna gora (bulh. Ихтиманска Средна гора) a Sărnena Sredna gora (bulh. Сърнена Средна гора).[2][1][3]
Ide o centrálny podcelok Srednej gory,[1] ktorý zaujíma celkovú plochu 2 300 km²[2][5] a od východu na západ[1] je dlhý približne 80 kilometrov.[2][1] Je najvyšším z troch podcelkov Srednej gory[1][4][3] a jeho vyššie položené časti majú typický horský charakter.[4][3][5] V porovnaní s ostatnými dvoma podcelkami Srednej gory dosahuje Săštinska Sredna gora taktiež najväčšej šírky.[3] Vrchy v Săštinskej Srednej gore sú masívne a vo vrchných častiach zaobleného tvaru.[4] Ide o krajinársky najpríťažlivejší podcelok pohoria Sredna gora s najzaujímavejšími horskými masívmi a najpanoramatickejšími výhľadmi v rámci pohoria.[3]
Stredná nadmorská výška Săštinskej Srednej gory je 656 m n. m..[2][5] Nadmorská výška vo vrcholových častiach hlavného hrebeňa v žiadnej jeho časti neklesá pod 1 000 m n. m..[4][3]
Najvyššie časti pohoria sa nachádzajú[5][3] východne od horského sedla Medetski prochod (bulh. Медетски проход)[3] v hornatej severnej oblasti pohoria známej ako Bunajsko-Bogdanský rajón (bulh. Бунайско-Богдански район). V tejto oblasti sa nachádza aj najvyšší vrch pohoria – Goľam Bogdan (bulh. Голям Богдан) 1 603,4 m n. m.,[1][4][5][3] ako aj dva ďalšie najdominantnejšie a najvyššie vrchy Săštinskej Srednej gory – vrch Bratija (bulh. Братия) 1 518,5 m n. m. a vrch Bunaja (bulh. Буная) 1 572,1 m n. m..[5] V centrálnej časti tohoto najvyššieho regiónu Săštinskej Srednej gory sa na hornom toku rieky Topolnica (bulh. Тополница) v nadmorskej výške približne 1 000 m n. m. nachádza kotlina Koprivštenska kotlovina (bulh. Копривщенска котловина).[5]
Najnižšiu časť tvori južná oblasť podcelku.[2] Táto časť je známa pod názvom Panagiursko-Strelčanský rajón (bulh. Панагюрско-Стрелчански район), je prevažne údolno-pahorkatinového charakteru a je z veľkej časti tvorená pastvinami a horskými lúkami.[5] V hraniciach rajónu sa na strednom toku riek Luda Jana (bulh. Луда Яна) a Piasăčnik (bulh. Пясъчник) nachádzajú aj dve menšie kotliny – Panagiurska kotlovina (bulh. Панагюрска котловина) a Strelčanska kotlovina (bulh. Стрелчанска котловина).[5]
Najvyšší vrch[upraviť | upraviť zdroj]
Najvyšším bodom pohoria je vrch Goľam Bogdan (bulh. Голям Богдан), ktorý je so svojou nadmorskou výškou 1 603,4 m n. m. nielen najvyšším vrcholom Săštinskej Srednej gory, ale zároveň najvyšším bodom celého horského masívu Srednej gory.[1][4][5][3] Pomenovaný bol na pamiatku významného hajdúckeho vodcu pochádzajúceho z Koprivštice – Bogdana vojvodu. Na jeho teritóriu pramení niekoľko srednogorských riek. Ide predovšetkým o rieky Luda Jana (bulh. Луда Яна) a Piasăčnik (bulh. Пясъчник) a Kriva reka (bulh. Крива река).[3]
Najvhodnejšími východzími bodmi pre výstup na vrchol je z juhu mesto Strelča a zo severozápadu mesto Koprivštica.[3]
Členenie a opis častí[upraviť | upraviť zdroj]
Săštinska Sredna gora je rozdelená na dva hlavné časti – západnú a východnú.[4][3]
Časti sú od seba oddelené v severnej časti dolinou rieky Topolnica (bulh. Тополница) a neskôr dolinou rieky Strelčanska Luda Jana (bulh. Стрелчанска Луда Яна).[4] Dolinami zároveň prechádza cesta, ktorá spája mestá Koprivštica a Strelča[3][4] a ďalej pokračuje do mesta Panagiurište.[4]
Výškovo sa západná a východná časť príliš neodliśujú a obidve časti dosahujú vo vrcholových partiách podobnú nadmorskú výšku.[3]
Západná časť[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavný hrebeň sa začína na západe vrchom Lisec (bulh. Лисец) 1 385,9 m n. m. a pokračuje severovýchodne k[4] jednému z najvyšších a najznámejších vrchov Srednej gory – vrchu Bratija (bulh. Братия) 1 518,5 m n. m..[4][5] V juhovýchodnom svahu tohto vrchu sa nachádza známa lokalita Panagiurski kolonii (bulh. Панагюрски колонии), blízko ktorej sa nachádzajú kmplex nálezísk[4] medených rúd[1] nazývaný Medet-Asarel (bulh. Медет-Асарел).[4][1]
Hrebeň pokračuje východným smerom v tvare oblúku (ktorý je otvorený smerom na juh) cez vrchy Manzul (bulh. Манзул) 1 403,9 m n. m. a Bič (bulh. Бич) 1 448,9 m n. m., pod ktorým pramení rieka Luda Jana (bulh. Луда Яна) k najvyššiemu vrchu západnej časti Săštinskej Srednej gory, ktorým je vrch Bunaja (bulh. Буная) 1 572,1 m n. m.. Z vrchu Bunaja hrebeň klesá do sedla, ktorým vedie cesta spájajúca mestá Koprivštica a Strelča k miestu kde sa nachádza odbočka k lokalite Barikadite (bulh. Барикадите). Na sever od tejto križovatky rozdeľuje západnú a východnú časť Săštinskej Srednej gory rieka Topolnica (bulh. Тополница), južne od tejto križovatky rieka Strelčanska Luda Jana (bulh. Стрелчанска Луда Яна).[4]
Východná časť[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavný hrebeň zo sedla pokračuje východným smerom a stúpa cez vrch Goren Krecul (bulh. Горен Крецул) 1 378,8 m n. m. k najvyššiemu bodu, ako Săštinskej Srednej gory, tak aj celého pohoria Sredna gora, vrchu Goľam Bogdan (bulh. Голям Богдан) 1 603,4 m n. m..[4]
V oblasti vrchu Goľam Bogdan sa od hlavného hrebeňa sa od hlavného hrebeňa oddeľuje vedlajší hrebeň, ktorý sa tiahne smerom na sever a cez vrchy Nevida (bulh. Невида) 1 408,3 m n. m., Debeli rid (bulh. Дебели рид) 1 377,5 m n. m. a Beli kamăk (bulh. Бели камък) 1 407,8 m n. m. prechádza do[4] horského hrebeňa Koznica (bulh. Козница),[4][1] ktorý leží medzi dolinami riek Čumina (bulh. Чумина) a Dălga (bulh. Дълга)[4] a cez ktorý je Săštinska Sredna gora prepojená s Trojanskou planinou (bulh. Троянска планина), podcelkom Strednej Starej Planiny.[4][1]
Hlavný hrebeň sa od vrchu Goľam Bogdan stáča mierne smerom na juhovýchod a cez vrchy Šiligarka (bulh. Шилигарка) 1 577 m n. m., Aleksica (bulh. Алексица) 1 534,5 m n. m., Fenera (bulh. Фенера) 1 480,3 m n. m. а Sakara (bulh. Сакара) 1 262,1 m n. m. dosiahne vrchu Orela (bulh. Орела) 1 203,4 m n. m., kde sa hrebeň v podstate končí.[4] Od vrchu Orela sa hrebeň rozdeľuje na niekoľko vedlajších hrebeňov, ktoré klesajú smerom do doliny rieky Striama (bulh. Стряма) smerom k mestám Chisaria a Baňa, kde hraničí s východným podcelkom pohoria Sredna gora – Sărnenou Srednou gorou.[4]
Klímatické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]
Podnebie v oblasti Săštinskej Srednej gory je prechodne-kontinentálne.[1][5]
Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Celé pohorie patrí do povodia rieky Marica (bulh. Марица).[5]
Toky, ktoré v Săštinskej Srednej gore pramenia a oblasť odvodňujú sú ľavé prítoky Marice, pričom najvýznamnejšie sú rieka Striama (bulh. Стряма),[5][1] s jej hlavným pravým prítokom – riekou Kavardžiklijska reka (bulh. Каварджиклийска река),[5] ďalej rieky Topolnica (bulh. Тополница), Luda Jana (bulh. Луда Яна)[1] s jej ľavým prítokom – riekou Strelčanska Luda Jana (bulh. Стрелчанска Луда Яна) a ďalej rieky Potoka (bulh. Потока)[5] a Piasăčnik (bulh. Пясъчник)[1][5] s jej pravým prítokom – riekou Kalavaštica (bulh. Калаващица).[5]
Minerálne pramene[upraviť | upraviť zdroj]
V oblasti Săštinskej Srednej gory vyviera veľké množstvo minerálnych prameňov, ktoré sú významným prvkom oblasti.[5] Najvýznamnejšie vyvieračky minerálnych prameňov sa nachádzajú na teritóriu dedín Baňa (bulh. Баня),[5][4] Krasnovo (bulh. Красново) a Staro Železare (bulh. Старо Железаре),[5] ako aj miest Chisaria (bulh. Хисаря),[5][4] Strelča (bulh. Стрелча) a Klisura (bulh. Клисура). Nachádzajú sa však aj na ďalších miestach regiónu.[5]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Horniny a minerály[upraviť | upraviť zdroj]
Pohorie nie je geologicky jednotné a je tvorené viacerými druhmi hornín.[1][5] Ide predovšetkým o rulu, granit, slieňovo-vápenaté sedimenty a rôzne vulkanogénne materiály.[5]
V Săštinskej Srednej gore sa nachádzajú náleziská medených rúd – v lokalitách Medet (bulh. Медет) a Asarel (bulh. Асарел) a na juhu pri dedine Elšica (bulh. Елшица).[5][1] Pri meste Strelča (bulh. Стрелча) sa nachádzajú náleziská živcov, ktoré sa tu aj ťažia.[1]
Pôda[upraviť | upraviť zdroj]
Pôdnu časť tvoria predovšetkým hnedé lesné pôdy[1][5] a vylúhované a podzolizované[5] tzv. škoricové lesné pôdy.[1][5]
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Vyššie položené časti pohoria sú z veľkej časti pokryté listnatými lesmi z ktorých najrozšírenejšie sú rozľahlé súvislé bukové[1][5] a dubové[5] lesy. Nižšie položené časti Săštinskej Srednej gory sú z veľkej časti tvorené pastvinami[1][5] a horskými lúkami.[5]
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Rozvinuté je predovšetkým baníctvo, ako aj ťažba a spracovanie dreva.[5] Nižšie časti pohoria sú využívané aj poľnohospodársky.[5][1] Nachádzajú sa na nich pasienky, využívané pre pastvu dobytka.[5] Z rastlinnej výroby ide predovšetkým o pestovanie obilnín[1] a na južných slnečných svahoch[5] aj viniča.[1][5]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Horský turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť Săštinskej Srednej gory patrí medzi turisticky často navštevované oblasti.[1] Najvýznamnejšie turistické letoviská regiónu sú mestá Chisaria a Strelča a dediny Baňa, Panagiurski kolonii (bulh. Панагюрски колонии) a Krasnovo.[5]
V oblasti sa nachádza väčší počet horských chát, pričom najvýznamnejšie z nich sú: chata Oborište[1][5] v juhozápadnej časti pohoria v nadmorskej výške 650 m n. m.,[1] chata Orela[1][5] ležiaca severne od dediny Starosel v nadmorskej výške 1 480 m n. m.,[1] chata Pavel Deliradev[1][5] v centrálnej časti pohoria v nadmorskej výške 1 400 m n. m.,[1] chata Sakardža[1][5] v západnej časti pohoria na úpätí rovnomenného vrchu,[1] alebo chata Srednogorec[1][5] v centrálnej časti pohoria.[1][5]
Východiskové miesta[upraviť | upraviť zdroj]
- Panagiurište – mesto ležiace v Panagiurskej kotline je východiskovým bodom pre výlety do západnej časti Săštinskej Srednej gory, vrátane historickej lokality Oborište, alebo vrchu Bratija (bulh. Братия) 1 518,5 m n. m..[3]
- Strelča – mesto je východiskovým bodom pre výlety najmä do západnej časti Săštinskej Srednej gory, napríklad k tráckej hrobke v lokalite Žaba mogila, alebo k ruinám pevnosti Strelčansko kale. Je taktiež vhodným východzím bodom pre výstupy na vrchy v najvyššej časti pohoria, vrátane najvyššieho vrchu Goľam Bogdan z juhu.[3]
- Koprivštica – mesto ležiace v Koprivštickej kotline je východiskovým bodom pre výlety do najvyšších častí Săštinskej Srednej gory, vrátane najvyššieho vrchu Goľam Bogdan zo severozápadu, alebo vrchu Bunaja (bulh. Буная) 1 572,1 m n. m., ktorý sa nachádza juźne od mesta.[3]
Kúpeľný turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť Săštinskej Srednej gory je s veľkým množstvom minerálnych prameňov významným kúpeľným regiónom Bulharska.[3] K najvýznamnejším centrám kúpeľného turizmu v oblasti patria predovšetkým významné kúpeľné mesto Chisaria,[4][3] ako aj dedina Baňa v severovýchodnom úpätí Săštinskej Srednej gory.[4]
Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Lokality s pamiatkami z tráckeho obdobia[upraviť | upraviť zdroj]
- Trácka hrobka[4][3] v lokalite Žaba mogila (bulh. Жаба могила),[3][4] ktorá leží niekoľko kilometrov[3] od mesta Strelča, pochádza z obdobia 5. – 4. storočia pred Kristom a ktorá na základe poznatkov z archeologických výskumov slúžila ako miesto posledného odpočinku pre panovníka z tráckeho kmeňa Besov.[3]
- Významný trácky pohrebný komplex v oblasti Săštinskej Srednej gory sa nachádza aj pri dedine Starosel.[4][3]
- Pozostatky tráckej svätyne, ktoré sa nachádzajú na teritóriu vrchu Kozia gramada (bulh. Козя грамада).[4]
Lokality bulharského národného obrodenia a zápasu proti osmanskej nadvláde[upraviť | upraviť zdroj]
V oblasti leží niekoľko historicky významných miest spojených so zápasom proti osmanskej madvláde a udalosťami Aprílového povstania.[4][3] V západnej časti Săštinskej Srednej gory ide o mestá Koprivštica, Panagiurište,[4][3] ktoré bolo počas Aprílového povstania centrom tzv. IV, revolučného okruhu[3] a Strelča,[3] ako aj historickú lokalitu Oborište,[3][4] kde sa začali prvé boje Aprílového povstania.[3] Všetky tieto miesta patria k symbolom bulharského patriotizmu a národnej hrdosti.[4]
Ďalšie miesta spojené s dejinami bulharského národného obrodenia a zápasu proti osmanskej nadvláde sú historické lokality Buntovna (bulh. Бунтовна) a Barikadite (bulh. Барикадите), ktoré sa nachádzajú južne od najvyššieho bodu pohoria – vrchu Goľam Bogdan vo východnej časti Săštinskej Srednej gory.[4]
Najzaujímavejšie z týchto lokalít je mesto Koprivštica, ktoré leží na hranici západnej a východnej časti Săštinskej Srednej gory, ktoré patrí k významným turistickým cieľom v Bulharsku a je hojne navštevované.[4]
Ďalšie historické lokality[upraviť | upraviť zdroj]
- Mesto Chisaria ležiace na východnom úpätí pohoria. Čo do počtu kultúrnych pamätihodností, je s veľkým množstvom historických pamiatok veľmi významným miestom săštinsko-srednogorského regiónu.[4]
- Ruiny stredovekej pevnosti Strelčansko kale, ktoré sa nachádzajú južne od mesta Strelča pri pravom brehu rieky Strelčanska Luda Jana.[3]
- Ruiny dvoch pevností – Goľamo pirdopsko kale a Malko pirdopsko kale – ktoré sa nachádzajú juhozápadne od mesta Srednogorie pri rieke Topolnica.[3]
- Ruiny pevnosti Krasen kale, ktoré sa nachádzajú na ploche približne 20 ha, tri kilometre severovýchodne od dediny Băta (bulh. Бъта).[3]
Prírodné chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Na teritóriu Săštinskej Srednej gory sa nachádza jedno chránené územie. Ide o prírodnú rezerváciu Bogdan, ktorá má pridelený oficiálny štatút tzv. udržiavanej rezervácie (bulh. поддържан резерват – poddăržan rezervat). Rezervácia sa rozprestiera na ploche 113,4 hektára a bola vyhlásená v roku 1972 s cieľom ochrániť približne stopäťdesiatročný bukový les v najvyšších partiách pohoria.[3]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
vrcholová časť vrchu Goľam Bogdan – najvyššieho vrchu Săštinskej Srednej gory, ako aj celého pohoria Sredna gora -
vrcholová časť vrchu Malăk Bogdan -
Săštinska Sredna gora pri pohľade od dediny Starosel -
vo vyšších partiách pohoria Săštinska Sredna gora -
horské poľany v lokalite Vojvodenec -
horská chata Srednogorec v centrálnej časti Săštinskej Srednej gory -
Săštinska Sredna gora v zime -
v prírodnej rezervácii Bogdan -
jeden z pamätníkov v lokalite Barikadite -
jeden z pamätníkov v historickej lokalite Barikadite -
jeden z minerálnych prameňov v kúpeľnom meste Chisaria ležiacom vo východnom úpätí pohoria
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 539 – 540. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 11 – son-uni. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104333. S. 4172. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 133 – 141. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao CVETANOV, Momčil. Bălgarskite planini. Stara Zagora : "Domino" EOOD. 2014. 298 s. ISBN 9789546512499. S. 229 – 230. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as at au av aw ax ay az ba MIČEV, Nikolaj; MIHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Nauka i izkustvo. 561 s. 1980. S. 361. (po bulharsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Săštinska Sredna gora
